Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Zlato Arkony (ukážka)

Publikované : 10.12.2012 | Zobrazení: 4028 |
3 minúty čítania

Severné pobrežie sa približovalo. Smerovali do Divej, prielivu oddeľujúceho Volyn od východnej pevniny. Vľavo od ústia rozhŕňal vody zálivu asi míľu široký výbežok pokrytý lúkami a hájmi – najjužnejší cíp ohromného ostrova.

„Dulebov plot,“ povedal Pregval.

Rogan naňho spýtavo pozrel.

„Ten polostrov. Tak ho volajú. Duleb bol Ogneslavov dedo. Zjednotil malé rody do kmeňa Volyňanov a založil hradisko pri brode cez Divú.“

„Prečo plot?“

„Nevidíš?“

Černokňažník prižmúril oči. Breh lemovali štíhle, navrchu sa rozširujúce tiene. Nemusel hádať dvakrát. Na zastrúhaných koloch boli narazené ľudské hlavy – lebky i čerstvé kusy s vlasmi a fúzmi, s tvárami zliezajúcimi z čiel, lícnych kostí a čeľustí. Niektoré sa zdanlivo hýbali, ale to do nich iba dobiedzali vtáky.

„Hradisko je obkľúčené močaristými lesmi,“ vysvetľoval Pregval, zrejme aby zahnal obavy z nepoľavujúcej hrozby. „Ale tuhľa, na Plote, je pôda pevná a pokrytá lúkami. Pasie sa tu všetok volyňanský dobytok a kone.“

„Stáda mimo mesta, blízko pobrežia,“ prikývol Rogan. „Veľké lákadlo pre lúpežníkov.“

„Veru. Bolo im treba dať na známosť, čo ich čaká za nedovolené hodovanie na volynskej hovädzine. Začalo to niekoľkými kolmi na cípe. Dnes im nedohliadneš konca, plot sa tiahne dobrú míľu skoro až k hradisku. Vidíš tie strážne posedy?“

Nad pobrežným porastom sa týčili prosté prútené chyžky na koloch.

„Z ochrancov stád sa stali strážcovia Volynu a celej Divej. Isto nás už zjastrili. Zvesť o našom príchode čoskoro doletí k Ogneslavovým ušiam.“

Štečania popri Plote vplávali do prielivu. Chvíľu dúfali, že to prenasledovateľov konečne odradí. Nádej sa rýchlo rozplynula. Skyndil sršal odhodlaním a opovážlivosťou a jeho vikingskí spojenci sa nenechali zahanbiť. Zopár lebiek na koloch na nich neurobilo dojem.

Veslári už mleli z posledného. Rogan napol do luku tetivu a doplnil si tulec z hrubých snopov šípov, ktorými bola zásobená každá veslica. Šípy vyberal pozorne, sústredene, akoby nebol dôvod ponáhľať sa.

Vyvýšenina s mohylami, modlami a urnami na vrcholkoch vyrezávaných stĺpov naznačila, že sa blížia k hradisku. A naozaj, len čo úžina zahla doprava, koly s lebkami vystriedali prvé zemnice a chyže z kolov prepletaných prútím a omietnutých hlinou. Člny a rybárske siete prezrádzali živobytie obyvateľov. Na breh vychádzali muži s oštepmi a sekerami v rukách a zachmúrene sledovali cudzie lode. Po ženách a deťoch ani vidu ani slychu.

Čelene sa opäť zvrtli na sever, k najužšiemu miestu Divej. Ukázali sa prvé zruby a domy z dosák, namiesto blatistých uličiek dlažba z rozpolených kmeňov. Oba brehy boli zastavané, kam až oko dohliadlo, nepochybne tu zrástlo viacero menších osád. Vľavo sa nad prievozom a niekdajším brodom dvíhal nevysoký, ale príkry ostroh. Na strminu nadväzoval val s masívnou drevenou hradbou a niekoľkými vežami. Druhé, o polovicu menšie, ale rovnako dobre opevnené hradisko sa týčilo na vyvýšenine asi pol míle severnejšie.

„Vikingský dvorec?“ kývol Rogan hlavou.

„Jomskalla,“ potvrdil Pregval.

„Nemám dobrý pocit z toho, že tu sídlia bratranci našich prenasledovateľov.“

„Bratranci?“ skrivil Rán ústa. „Hofding Herborgu je rodný brat jomského náčelníka.“

Rogan ho švihol pohľadom. „Žartuješ!“

„Už dávno sa rozkmotrili kvôli koristi z nájazdu na Orznu...“

„Aj tak!“

„Neboj sa. Ogneslav vládne Volynu pevnou rukou. Žije tu veľa cudzincov, ale všetci sa musia podriadiť volynským zákonom. Nesmú tu ani hlásať svoju vieru, hlavne tí blázni s krížom. Nepodniknú nič, čo by bolo v rozpore s vôľou kniežaťa. Inak by prispeli k výzdobe Dulebovho plota.“

Roganove pochybnosti to nerozohnalo. Priložil k tetive šíp.

Kniežacia veslica oboplávala najhustejšie osídlený výbežok a zabočila do zátoky medzi hradiskami. Čoraz chýrnejší volynský prístav bol plný lodí a člnov všemožných veľkostí, vrátane vikingských veslíc podobných tým, čo plávali Štečanom v pätách. To však nebol dôvod, prečo černokňažník zahromžil.

„Morenine práchnivé kosti! Čo je toto?“

Pregval zdvihol jazvou preťaté obočie. „Novinka.“

V úzkom vstupe do zátoky stáli na oboch brehoch vysoké drevené veže. Medzi nimi bola natiahnutá hrubizná reťaz. V strede sa hojdala asi pol siahy nad hladinou.

„Pozor!“ zakričal Rogan.

 

Juraj Červenák

www.rogan.sk

 

Červenák, J.: Zlato Arkony, cyklus Čierny Rogan. Artis Omnis : Žilina 2012. 264 strán, pevná väzba. ISBN 978-80-89341-37-5.

 

 

 

Obrazová príloha: Michal Ivan, Artis Omnis, www.cervenak.sk

 

Jazyková redakcia: Artis Omnis

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Zlato Arkony 2 (knižná recenzia)

Zlato Arkony 2 (knižná recenzia)

Nechali ste sa niekedy uniesť do krajiny mýtov a premýšľali ste, aké by to bolo, ak by sa vo vzájomnej vojne stretli bohovia rôznych náboženstiev? celý článok

Historické romány z protitureckých bojov

Historické romány z protitureckých bojov

O autorovi historických a fantasy románov Jurajovi Červenákovi sme už na našej stránke písali. Okrem recenzovaných románov z prostredia starých Slovanov má autor úspešnú a – podľa môjho názoru aj kvalitatívne lepšiu – sériu o kapitánovi Báthorym z obdobia 17. storočia a protitureckých bojov. celý článok

Zlato Arkony (knižná recenzia)

Zlato Arkony (knižná recenzia)

„Čo ťa nezabije, to ťa posilní.“ (Fridrich Nietzsche) celý článok

Štefánik 4. 5. 1919 – za lákavým titulom sa skrýva chaos

Štefánik 4. 5. 1919 – za lákavým titulom sa skrýva chaos

Kniha Karola Kulašíka s lákavým titulom „M. R. Štefánik 04. 05. 1919“ dáva zdanlivo prísľub nových faktov k záhade Štefánikovej tragédie, ktorej 100. výročie si tento rok pripomíname. celý článok

Šokujúci zvrat v bitke pri Midway ožil v novom filme

Šokujúci zvrat v bitke pri Midway ožil v novom filme

Námorná bitka pri Midway patrí ku kľúčovým bitkám 2. svetovej vojny. Zároveň je jednou z najrozhodujúcejších a svojím spôsobom i najpozoruhodnejších bitiek v dejinách. celý článok

Diskusia