Zlato Arkony 2 (knižná recenzia)

Publikované : 25.04.2013 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3989

Nechali ste sa niekedy uniesť do krajiny mýtov a premýšľali ste, aké by to bolo, ak by sa vo vzájomnej vojne stretli bohovia rôznych náboženstiev? S podobnou témou pracuje anglický autor N. Gaiman  v dnes už kultovom diele Americkí bohovia. Medzi jeho veľkých fanúšikov patrí aj slovenský autor Juraj Červenák. Jeho knižné cykly zo žánru historická fantasy sme už viac razy recenzovali aj na HistoryWebe.

Práve stretom dvoch odlišných svetov sa J. Červenák zaoberá aj v pokračovaní románu Zlato Arkony. Ide v ňom o konflikt medzi bohmi alebo skôr besmi starých Slovanov a škandinávskych (germánskych) národov. Asi neprekvapí, že hlavnými figúrkami v božskej hre sú smrteľníci a šachovnicou sa stal ostrov Rujana.

V predchádzajúcom diele sme opustili hlavného hrdinu – slovanského žreca a černokňažníka Rogana – v momente, keď zorganizoval výpravu na oslobodenie ostrova Rujana od severských besov. Vojenské výpravy zložené z bojovníkov zo starých centier pobaltských/polabských Slovanov (Štetín, Wolin) smerujú oslobodiť svätyňu boha Svantovíta (slovanský boh vojny a úrody). Tak ako to bolo nielen u slovanských kmeňov vo včasnom stredoveku zvykom, každý z nich sleduje vlastné „hmotné“ ciele.

Možno tu by som sa pristavil pri jednom historickom momente. V našej spoločnosti sa objavuje mylná predstava o Slovanoch vo včasnom stredoveku. Opisujeme ich, akoby to bol obrovský národ, skladajúci sa zo vzájomne spolupracujúcich kmeňov, ktoré v hrdinskom boji odolávajú západnému alebo nomádskemu elementu. Takáto predstava je však nepresná, stačí si len spomenúť, ako Mojmír vyhnal Pribinu z Nitry. Podobne to prebiehalo aj u iných slovanských kmeňov. Vo včasnom stredoveku neexistovala žiadna všeslovanská vzájomnosť.

J. Červenák správne zachytil tento moment, pretože slovanské kmene opisuje ako vzájomných konkurentov, ktorí sa proti svojim slovanským „bratom“ dokážu spojiť aj s inými etnikami. Fakt, že Slovania nikdy neboli tzv. „holubičí národ“, takisto nemusíme spomínať. V Červenákovom románe tento fakt platí dvojnásobne.

Historické reálie stredovekej Arkony autor pozná dokonale, aj keď v tomto prípade skombinoval niektoré prvky dovedna tak, ako v skutočnosti neexistovali. Nie, nedopustil sa žiadneho „znásilnenia“ histórie. J. Červenák sa vyvarúva chýb, ako sú napr.  zemiaky v Európe pred objavením Ameriky, jeho hrdinovia nenosia luky neustále napnuté a podobne.

Autor skôr kombinuje rôzne prvky, aby lepšie zapadli do deja. Napríklad o všetkých kmeňoch spomínaných v románe máme informácie skôr až z neskorších prameňov, a nie z obdobia prelomu 8. a 9. storočia, v ktorom sa odohráva dej.

Takisto vedomosti o uctievaní Triglava v Štetíne alebo Svantovíta v Arkone sú až z mladších období. Na druhej strane môžeme predpokladať, že aj tieto svätyne boli na miestach so staršou tradíciou, čiže pokiaľ nie sme absolútni detailisti, v podstate sa vlastne nič nestalo.

V Arkone príde k už spomínanému stretu škandinávskych a slovanských besov. Severanov „zastupujú“ príšery zo škandinávskeho pekla Helhaimu, ktorému vládne Lokiho dcéra Hel. Nie, nepokazím vám čítanie a viac neprezradím. Môžete sa tešiť na súboj dvoch bohov či bohýň. Taktiež vás čaká temne krásna povesť o zmŕtvychvstaní jedného slovanského héroa.

 

 

 

 

 

 

 

 

Bohovia v románe vystupujú podobne ako v antických tragédiách – v štýle deus ex machina. Tak ako na gréckom javisku, aj tu rozsekávajú uzlíky deja. Táto skutočnosť sa síce nemusí každému páčiť, ale takéto zobrazenie je asi lepšie ako obraz nerozhodných a patetických bohov z najnovšej filmovej série Súboj titanov.

Ako je už u J. Červenáka zvykom, dej neustále „šľape“, aj keď oproti iným jeho dielam sa trochu pomalšie „rozbieha“, akoby si hrdinovia najskôr „vylepšovali“ svoje vlastné pozície. Buďte pripravení, že ak sú tu postavy vyslovene negatívne, tak sa tak aj budú správať (incest, kanibalizmus atď.).

Ani ostatní hrdinovia nevyznievajú čiernobielo, skôr naopak, skoro každý z nich prejavuje aj svoje temné stránky. Napríklad hlavná postava Rogan intriguje a nedodržiava sľuby, za čo mnohí zaplatia najvyššiu cenu.

Zlato Arkony 2 je dobrý historický román s fantasy prvkami. Ak máte radi dejiny starých Slovanov alebo vás fascinuje škandinávska mytológia, kniha je pre vás ako stvorená.

Musím ešte dodať, že román dopĺňa víťazná poviedka z čitateľskej súťaže od V. Mertlíkovej, ktorá je dobrým sekundantom hlavného textu.

Podľa najnovších správ sa J. Červenák chystá na presun k čisto historickému románu, presnejšie k detektívke zo začiatku 17. storočia. Prvý diel z pripravovanej série sa bude odohrávať v autorovej rodnej Banskej Štiavnici, ďalšie časti budú z iných európskych miest (Praha, Prešporok, Viedeň, Istanbul). Môžeme byť oprávnene zvedaví.

 

Branislav Kovár

 

 

 

Juraj Červenák: Zlato Arkony, cyklus Čierny Rogan. Artis Omnis : Žilina 2013. 300 strán, pevná väzba. ISBN 978-80-89341-67-2.

 

 

 

Internetové odkazy:

a)      www.rogan.sk

b)      www.cervenák.sk

 

Obrazová príloha: Michal Ivan, Artis Omnis, www.cervenak.sk

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Na stope vraha v rudolfínskej Prahe

Na stope vraha v rudolfínskej Prahe

Na začiatku 17. storočia vrcholí v habsburskom mocnárstve spor medzi panovníkom Rudolfom II. a jeho bratom arcivojvodom Matejom. Okrem konfliktu „kráľovských“ súrodencov sa na pozadí deja odohráva ešte jeden spor, a to medzi nezmieriteľnými stranami katolíkov a protestantov. celý článok

Sekera z bronzu, rúno zo zlata

Sekera z bronzu, rúno zo zlata

Historický román z doby bronzovej patrí medzi raritné témy v slovenskej literatúre. Juraj Červenák je asi najrecenzovanejší autor na našom HistoryWeb.sk. Svojím zameraním na históriu patrí autor medzi ojedinelé prípady v slovenskej literatúre. celý článok

Historické romány z protitureckých bojov

Historické romány z protitureckých bojov

O autorovi historických a fantasy románov Jurajovi Červenákovi sme už na našej stránke písali. Okrem recenzovaných románov z prostredia starých Slovanov má autor úspešnú a – podľa môjho názoru aj kvalitatívne lepšiu – sériu o kapitánovi Báthorym z obdobia 17. storočia a protitureckých bojov. celý článok

Zlato Arkony (ukážka)

Zlato Arkony (ukážka)

Severné pobrežie sa približovalo. Smerovali do Divej, prielivu oddeľujúceho Volyn od východnej pevniny. Vľavo od ústia rozhŕňal vody zálivu asi míľu široký výbežok pokrytý lúkami a hájmi – najjužnejší cíp ohromného ostrova. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.