Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Zlatá kvetina nesmrteľnosti

Publikované : 30.11.2015 | Zobrazení: 4588 |
7 minút čítania

Historický príbeh chryzantémy je komplikovaný, pretože všetko to, čo ešte donedávna boli chryzantémy, a v ľudových pomenovaniach mnohokrát stále ešte chryzantémy sú, z botanického hľadiska chryzantémy nie sú. Z botanického hľadiska k nim patrí už len asi 12 bylinných rodov, prevažne z Ázie, a týmto druhom sa budem venovať aj v nasledujúcom texte.

 

Skromné začiatky

Chryzantéma bola botanicky popísaná botanikom Jakubom Breyneom v roku 1689 v diele „Prodromus fasciculi rariorum Plantarum secundus“ pod menom Matricaria japonica (niečo ako harmanček japonský). Známy vedec Carl Linné ju v roku 1753 premenoval a priradil jej vedecké latinské meno Chrysanthemum pochádzajúce z gréčtiny, ktoré v doslovnom preklade znamená zlatá kvetina („chrysos“ – zlato/zlatý, „anthemon“ – kvet). Pri hľadaní mena sa inšpiroval Discoridom (40 – 90 n. l.), gréckym „biológom“, autorom diela „De Materia Medica“, ktorý meno chrysanthemum použil pre žlto kvitnúci, v Stredomorí rozšírený druh Chrysanthemum coronarium.

Prvý písomný záznam o pestovaní chryzantém je zo zbierky staročínskej poézie „Š'-ťing“ z obdobia vlády čínskej dynastie Čou (1122 – 246 pred n. l.). V jednej z básní v tejto zbierke je ospevovaná krása chryzantémy (čínsky tsien). Druhým záznamom je stať v konfuciánskej knihe Li-ťi napísanej okolo roku 377 pred n. l. Chryzantéma je v nej spomínaná v súvislosti s mestom Čchu-asijen (dnešný Čou-šan), bydliskom záhradníka Tchao Jüan-minga, vynikajúceho pestovateľa chryzantém.

Pravdepodobne najstaršia legenda vysvetľujúca vznik chryzantém pochádza z Japonska a hovorí o dievčine menom Kiku-san, ktorá milovala mládenca menom Asahi – v preklade Ranné zore. Pretože ranné zore trvajú len krátko, Kiku-san chcela vedieť, ako dlho jej ostane Asahi verný. Blúdila po záhradách a hľadala kvetinu s mnohými okvetnými lístkami, aby si spočítala, koľko rokov ju bude mať jej milý rád. Nakoniec našla margarétku. Ale ani u nej nepovažovala počet okvetných lístkov za dostatočný na vypočítanie dĺžky ich vzťahu a tak pomocou ihlice do vlasov každý z okvetných lístkov rozdelila – roztrhla po dĺžke na ďalšie dva či tri. A tak vznikla prvá chryzantéma, nazývaná v Japonsku kiku. Kiku však v Japončine znamená tiež slnko, a preto je kvet chryzantémy aj japonským symbolom Slnka.

Iný príbeh, súvisiaci skôr so založením Japonského cisárstva než priamo s chryzantémami, hovorí, že v roku 246 pred n. l. vládol v Číne krutý panovník, ktorý sa dozvedel, že na ostrove neďaleko pobrežia Číny rastie vzácna rastlina, z ktorej kvetov sa dá získať elixír života. No len tí, čo majú čisté srdce, sa mohli tejto rastliny dotknúť. Ak by sa jej dotkol niekto zlý, okamžite by stratila svoje život predlžujúce vlastnosti. Samotný cisár, keďže bol krutý a zlý, sa nemohol vydať rastlinu hľadať, a ani nikto z jeho dvora na to nebol vhodný. Na radu mladého lekára preto vyslali výpravu 300 čistých a dobrých mužov a 300 mladých žien, ktorí mali pátrať po rastline života. Či ju našli, nikto nevie, ale výprava sa nikdy do Číny nevrátila. Doplávala k ostrovom, ktoré sa dnes volajú Japonsko, a na počesť ich cesty za vzácnou kvetinou si ju prvý panovník novej krajiny dal do znaku.

 V skutočnosti sa chryzantémy dostali do Japonska z Číny a po 56 rokov trvajúcej „vojne chryzantém“, čo je ázijská obdoba vojny ruží, sa stávajú národným kvetom Japonska a znakom cisára. Najstaršia japonská pamiatka spojená s chryzantémou je meč z roku 1186, ozdobený rytinou chryzantémy.

V roku 1876 japonský cisár Mucuhito dokonca založil kikkašó, chryzantémový rád udeľovaný korunovaným hlavám alebo členom vládnucich dynastií.

Keďže japonským cisárskym emblémom bola a stále je 16-cípa chryzantéma a jej zobrazovanie sa trestalo smrťou, bola častým „ochranným“ prvkom na japonských známkach či peniazoch. Falzifikátori známok však používali jednoduchý trik, ako sa trestu smrti vyhnúť, a na svoje falzá dávali chryzantému 15- či 17-cípu. Neskúsený zahraniční zberatelia im za takéto falošné ceniny potom platili ohromné sumy.

 

Európsky boom

S ázijskými chryzantémami sa západný svet zoznámil pomerne nedávno. Prvý raz bola mnohokvetá ázijská chryzantéma predstavená verejnosti vo Francúzsku v roku 1789, kam ju doviezol Pierre L. Blanchard. Ten v Číne našiel a do svojej vlasti poslal tri nové chryzantémové kultivary – fialový, biely a nachový. Cestu z Číny prežil len jediný, nachový, ale keďže mal oveľa väčšie kvety ako všetky dovtedy pestované chryzantémy, zaujal záhradníkov natoľko, že sa čoskoro stal veľmi obľúbenou kvetinou. V Anglicku sa chryzantémy objavili v roku 1795 alebo 1796 a krátko nato ich začali anglickí záhradníci v Číne aktívne vyhľadávať a do Európy, Anglicka, dovážať ďalšie nové kultivary a druhy.

V roku 1824 sa londýnska záhradnícka spoločnosť honosila zbierkou obsahujúcou 27 vtedy známych kultivarov chryzantém. V tom čase ich však bolo v Japonsku známych viac ako 160 a Japonci vďaka nim zaviedli nový, neskôr celosvetovo používaný trend, pomenovávanie kultivarov kvetín. V japonskom katalógu z roku 1736 je vyobrazených 100 rôznych kultivarov „kiku“ s neobyčajne poetickými menami, ako „Západ slnka, V noci svietiaci lúč, Nachové pero bažanta, Biely drak, Tisíc žeriavov, Podráždený medveď, Jesenný list javora v zapadajúcom slnku alebo Zápasiace vlny“. Anglickí záhradníci začali dovezené japonské a čínske chryzantémy aktívne krížiť a v roku 1829, na prvej európskej chryzantémovej výstave, už bolo prezentovaných 50 chryzantémových kultivarov.

Propagátorom pestovania a šľachtenia chryzantém bol aj viedenský záhradník Johann Baptist Rupprecht (1776 – 1846), ktorý zdokonalil vegetatívny spôsob pestovania chryzantém a v roku 1832 usporiadal vo Viedni výstavu, ktorú navštívil aj sám habsburský cisár. Vystavovali na nej až 1000 rastlín chryzantém v 55 kultivaroch.

Prvé veľkokveté chryzantémy sa v Európe objavili v roku 1860, keď ich z Japonska priviezol Robert Fortune.

V polovici 19. storočia sa zvýšil nielen počet pestovaných kultivarov, ale aj typov tvarov kvetov (jednoduché, pomponkovité, guľaté, zmnožené…) či farieb (od bielej po umbrovú) a z chryzantémy sa stala najobľúbenejšia jesenná kvetina viktoriánskych čias. V čase honov či jesenných osláv bola chryzantéma obľúbeným dekoračným prvkom. Rastliny v kvetináčoch často zdobili vstup do domu a „vítali hostí“. Jednoduché drobnejšie kvety sa často používali ako ozdoba do chlopne či do gombíkovej dierky na veste.

V roku 1880 bola obľuba chryzantém vo Francúzsku tak veľká, že sa najpredávanejšou novinkou toho roku stala Madame Chrysanthème od Pierra Lotiho (1850 – 1923). Išlo o pomenovanie podľa denníkového príbehu námorného dôstojníka kotviaceho s loďou v Nagasaki, ktorý sa zamiloval do gejše menom Chrysanthème.

V roku 1889 predstavovali Japonci na svetovej výstave v Paríži chryzantémové „stromy“, ktorých koruny mali až 3 m v priemere a niesli viac ako 200 kvetov, každý vraj s priemerom 20 cm. Postupom času sa však snaha šľachtiť stále nové kultivary okrasných kvetín stretla aj s vlnou nevôle. V roku 1958 redaktorka časopisu New Yorker, Katherine Whiteová, napísala sériu článkov, v ktorých pestovateľom vytýkala nové šľachtiteľské trendy. Vo svojich článkoch kritizovala šľachtenie chryzantém do podoby, aby ich kvety vyzerali ako kvety cínií, kaktusov či sedmokrások, a takisto vystupovala aj proti šľachteniu nových, netypických farieb kvetov.

 

Symbolizmus a mágia

V Číne sú orchidea, bambus, chryzantéma a kvitnúca slivka spojené so štyrmi ročnými obdobiami a so štyrmi vlastnosťami ideálneho gentlemana (pôvab, životná energia, ušľachtilosť a trpezlivosť). Chryzantéma je okrem symbolu jesene a vitality ešte i symbolom dlhého života. Život údajne predlžuje prosté pojedanie okvetných lístkov chryzantém alebo život v krajine, kde tieto kvety hojne rastú. Staré čínske príslovie dokonca hovorí: „Ak chceš byť celý život šťastný, pestuj chryzantémy.“ V provincii Kai je prameň, ktorého brehy sú lemované mnohými chryzantémami. Okvetné lístky chryzantém padajúce do vody prameňa ju menia na nápoj údajne predlžujúci život. Táto povera vychádza zo skutočnosti, že chryzantéma bohato kvitne na jeseň, keď ostatné kvety vädnú a umierajú. Chryzantéma je preto v čínskom grafickom umení používaná aj ako symbol schopnosti ostať krásnym aj v čase nepriazne a nedostatku.

Jedinou oblasťou, kde chryzantémy v Číne nerastú, sú Himaláje. K tomu sa viaže nasledujúca legenda. V zámku s tridsiatimi vežami žil šľachtic, ktorý zamestnával dievča menom Okiku, aby sa starala o jeho zbierku vzácnych umeleckých predmetov z kovu a z porcelánu. V jeho zbierke bolo aj desať zlatých tanierov. Jedného rána, keď ich Okiku počítala, zistila, že jeden chýba. Bála sa hnevu svojho pána, potom ako krádež zistí, tak veľmi, že sa vrhla do studne a zahynula. Odvtedy jej duch každú noc opúšťal studňu a počítal zlaté taniere. Keď ich bolo deväť, plakal tak žalostne a tak veľmi, že chryzantémy, kvety spojené s jej menom, to nevydržali, v celom okolí zámku zvädli, zahynuli a už nikdy nedokázali v tejto oblasti rásť.

Chryzantéma bola v Číne primárne pestovaná ako korenie, pochutina a liek. Z bielych a žltých kvetov chryzantém sa varil, a stále varí, nápoj označovaný ako chryzantémové víno a niektoré druhy z rodu chryzantéma sú dodnes používané v čínskej kuchyni ako zelenina (Chrysanthemum coronarium, chryzantémovka vencovitá). V Japonsku je táto chryzantéma tiež hojne konzumovaná a je známa pod menom šungiku. Tradičná čínska medicína využíva mnoho druhov chryzantém na liečenie problémov vysokého krvného tlaku, zápaly hrdla, bolesti hlavy, závrate, nespavosť, nachladnutie, chrípku či zápaly očí.

V Európe sa chryzantéma spája s mesiacom november a so sviatkom Pamiatky zosnulých a je aj kvetom ľudí narodených v novembri. V Číne patrí chryzantémam deviaty mesiac. V deviaty deň deviateho mesiaca majú vraj chryzantémy kúzelnú moc a ich kvet, odtrhnutý v tento deň a zmiešaný so živicou sosny, sa používa ako prostriedok proti starnutiu.

V Číne znamená chryzantéma nesmrteľnosť, radosť z dobrého života, vyššie myšlienky. Motýľ s chryzantémou je symbolom krásy v zrelom veku. Všeobecne je chryzantéma symbolom krásy, stálosti, spoľahlivosti, dlhovekosti, čistoty, dokonalosti, hojnosti. V reči kvetín je chryzantéma symbolom veselosti v období nešťastia, optimizmu, priateľstva a šťastia. Znamená ochranu, dlhý život, želanie toho najlepšieho, radosť a pravdu. Bronzová chryzantéma znamená nadšenie, červená zdieľanie alebo lásku, biela pravdu, žltá tajného ctiteľa alebo lásku opovrhovanú. Biele chryzantémy v svadobnej kytici hovoria o úprimnom a čistom charaktere nevesty.

V heraldike je chryzantéma symbolom veselosti, optimizmu, pravdy, nádeje, priateľstva. V Oriente je symbolom vzdelania, plnosti, kompletnosti, prostredníkom medzi nebom a zemou, nesmrteľnosti, a taoisti v nej vidia jednoduchosť a spontánnosť.

Chryzantéma je kvetinou 13. výročia svadby. Ako symbol šľachetnosti a dokonalosti pripomína manželom, aby sa k sebe naďalej správali ako k niečomu vznešenému. Chryzantémy sú okrem toho kvetmi zlepšujúcimi či prinášajúcimi šťastie, čím vyrovnávajú údajne nešťastnú trinástku.

 

 

Ing. Pavol Kaššák vyštudoval Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre. Vo svojej publikačnej a prednáškovej činnosti sa venuje histórii pestovania rastlín. Medzi jeho záujmy patrí sci-fi a fantasy literatúra.

 

 

Použitá literatúra

Bailey, L. H.: How plants get their names: techniques from ancient herbal lore. New York – Dover 1963.

Coombes, A. J.: The A to Z of plant names. Portland 2012.

Dugan, E.: Garden witchery magick from the ground up. St. Paul 2003.

Prance, G. T./ Nesbitt, M. : The cultural history of plants: garden plants in myth and literature. New York 2005.

McIntosh, Ch.: Gardens of the gods: myth, magic and meaning. New York 2009.

Klempera, J.: Květomluva, aneb, Řekni to květinou. Praha 1996.

Olderr, S.: Symbolism : a comprehensive dictionary 2. New York 2012.

Skinner, Ch. M.: Myths and legends of flowers, trees, fruits, and plants: in all ages and in all climes. Philadelphia 1911.

Smrž, O.: Dějiny květin. Chrudim 1923.

Ward, B. J.: A contemplation upon flowers: garden plants in myth and literature. Portland 1999.

 

Internetové odkazy:

a) http://web.quick.cz/iveta_kulhava/Kvetomluva.htm

 

Obrazová príloha: www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

10 najlepších veliteliek armád v dejinách

10 najlepších veliteliek armád v dejinách

Môže byť žena dobrou veliteľkou armády? Aj v súvislosti s prezidentskými voľbami na Slovensku a s kompetenciou prezidenta ako vrchného veliteľa ozbrojených síl niektorí nadhodili túto otázku. celý článok

Najčítanejšie články za rok 2018

Najčítanejšie články za rok 2018

Na prelome rokov si môžeme dovoliť trochu bilancovať a pripomenúť si najzaujímavejšie články, ktoré sme uverejnili na našom webe. celý článok

Redakčný výber 2018

Redakčný výber 2018

Ktoré boli najlepšie články na Historyweb.sk podľa členov redakcie? Ktoré články zaujali členov redakcie v roku 2018? celý článok

Predchodcovia Santa Clausa boli démonické bytosti

Predchodcovia Santa Clausa boli démonické bytosti

Koncom decembra slávime vianočné sviatky v podobe, akú im určil historický vývoj a kultúrna tradícia kresťanstva. Nie je tajomstvom, že oslavy narodenia Ježiša Krista do výraznej miery splynuli so staršími predkresťanskými slávnosťami zimného slnovratu. Menej známe sú však archaické folklórne vzory celý článok

Ako oslavujú Japonci?

Ako oslavujú Japonci?

Najstaršia japonská náboženská tradícia – šintó – je rituálne veľmi prepracovaným systémom, ktorý má svoj pôvod v starovekej japonskej spoločnosti. celý článok

Diskusia