Život v Žiline v zrkadle jej mestskej knihy

Publikované : 11.04.2013 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 4357

Na Slovensku sa nám zachovala jedinečná pamiatka − Žilinská mestská kniha (ŽMK). Jedinečná je z niekoľkých hľadísk. Veľkú radosť z nej majú jazykovedci, pretože môžu vďaka knihe skúmať vývoj nielen slovenského, ale i českého jazyka. Právnici s jej pomocou  rozoberajú vývoj práva a právnej terminológie. No a v neposlednom rade sú tu historici, ktorí sa vďaka nej môžu dozvedieť o fungovaní správy slobodného kráľovského mesta a o rôznych majetkovo-právnych vzťahov slobodných Žilinčanov.

Žilinská mestská (niektorí bádatelia ju označujú aj ako právna) kniha pozostáva z troch častí. Prvú časť tvorí text magdeburského mestského práva, ktorý si Žilinčania zhotovili odpísaním nariadení od  slobodného kráľovského mesta Krupiny asi v roku 1379. Pod vplyvom narastania používania pôvodného domáceho jazyka  popri nemčine a latinčine požiadal v roku 1473 žilinský richtár Václav Pangrác Václava z Kroměříža o preklad. Tak vznikol preklad magdeburského práva do slovakizovanej češtiny. Okrem samotného prekladu obsahuje Žilinská mestská kniha i rôzne záznamy týkajúce sa súdnych sporov a dedenia z rokov 1380 − 1561 v latinčine, v nemčine a od roku 1451 v slovakizovanej češtine.

V poslednom období sa objavili dve publikácie, ktoré sú venované tomuto prameňu. R. Kuchár vydal v roku 2009  jej novú edíciu pod názvom Žilinská právna kniha : Preklad magdeburského práva, zápisy právnych úkonov žilinských mešťanov. O dva roky neskôr sa objavila publikácia historika M. Badu, ktorej venujeme túto recenziu.

V útlej knižke sa historik Michal Bada pokúsil z prekladu magdeburského práva a zo záznamov, ktoré sa nám zachovali vo ŽMK, pootvoriť dvere do života neskorostredovekých Žilinčanov. Drobnú knižku by sme mohli rozdeliť na dve časti. V prvej časti sa autor v troch kapitolách snažil čitateľom priblížiť vznik a vývoj magdeburského mestského práva, jeho príchod a udomácnenie na území dnešného Slovenska a jeho začlenenie do mestského práva Žiliny (pôvodne sa Žilina riadila těšínskym mestským právom). Veľmi stručne opísal históriu prekladu magdeburského práva do slovakizovanej češtiny. V tejto časti čitateľov možno zarazí fakt, že mnohé štúdie, s ktorými autor pracoval a citoval ich, nie sú práve najaktuálnejšie, pretože pochádzajú z 30.  až a 60. rokov 20. storočia. Znamená to, že témou mestských práv stredovekých miest sa u nás takmer nik nezaoberal?

Druhú časť knihy tvoria kapitoly, v ktorých už autor vychádzal priamo zo Žilinskej mestskej knihy a v ktorých sa snažil oboznámiť čitateľov s bežným chodom mesta. M. Bada sa zameral na štyri okruhy: správu mesta, hospodárstvo, dedičné právo a postavenie žien v mestskom práve Žiliny. V kapitole venujúcej sa správe mesta a jej predstaviteľom analyzoval na podklade zápisov v mestskej knihe postavenie richtára, jeho právomoci a povinnosti. Zaujímavosťou je, že v Žiline bola funkcia richtára či purgmistra, ako sa objavuje v záznamoch, dedičná, ale zároveň sa dala aj predať či kúpiť (s. 40). Dôležitou úlohou richtára bolo najmä súdiť spory obyvateľov mesta. Okrem funkcie richtára venoval autor pozornosť i úradu boženíka – člena mestskej rady – práve pri súdnych sporoch. Tu je tiež zaujímavé, že aj táto funkcia bola v Žiline dedičná. Obidva úrady − richtára a boženíka − boli platené z pokút a zo súdnych poplatkov. K fungovaniu mesta boli potrebné aj ďalšie zamestnania, ktoré boli financované mestskou radou. M. Bada uvádza mestského hajtmana, pisára a učiteľa.

Vďaka zápisom z rozhodnutí v súdnych sporoch v ŽMK dostávajú historici priestor spoznávať nielen materiálny svet obyvateľov mesta, ale aj hodnotu jednotlivých drobných artefaktov i nehnuteľného majetku. M. Bada uvádza niekoľko zápisov týkajúcich sa spôsobu nakladania s majetkom. Zo záznamov sa historici dozvedajú i o hospodárskych kontaktoch mešťanov, a tým aj o hospodárskom postavení stredovekej Žiliny v rámci obchodného priestoru strednej Európy.

Najväčšiu pozornosť venoval M. Bada dvom okruhom − trestnému a dedičskému právu, a právnemu postaveniu žien a ich rodín. Autor sa na podklade mnohých záznamov pokúsil opísať právne postavenie mešťaniek. Žilinské magdeburské právo obsahuje mnoho ustanovení usmerňujúcich rodinné právo. Tieto informácie sú veľmi dôležité pre štúdium rodiny a rodinných vzťahov v mestskom prostredí, ktoré sú u nás zatiaľ stále nepreskúmané. Škoda, že sa autor nevenoval rodine a spôsobe dedenia vo všeobecnejších (kultúrno-antropologických) súvislostiach (por. Goody 2006) a v kontexte nových poznatkov o stredovekej rodine (por. napr. Mitterauer 2003).

Autor prispôsobil text výlučne odbornej verejnosti. Čitatelia bez historického vzdelania by privítali podrobnejšie vysvetlenie a ujasnenie niektorých termínov, napr. boženík, pri ktorom sa objavujú rôzne vysvetlenia  (ale v podstate ide stále o člena mestskej rady). Rozhodne je však potrebné takúto publikáciu privítať a dúfať, že ju autor v budúcnosti rozšíri a priblíži širšiemu okruhu čitateľov. Veď história je nevšedná a pritom nám neustále prezrádza, že mnohé javy a starosti sa neustále opakujú...

 

Hana Chorvátová

 

Použitá literatúra

Goody, J.: Proměny rodiny v evropské historii. Historicko-antropologická esej. Praha 2006.

Mitterauer, M.: Warum Europa? Mittelalterliche Grundlagen eines Sonderwegs. München 2003.

 

 

Michal Bada: Život v Žiline v zrkadle jej mestskej knihy. Každodennosť Žilinčanov na základe analýzy zápisov Žilinskej mestskej knihy na prelome stredoveku a novoveku. Veda : Bratislava 2011.138 strán, brožovaná väzba. ISBN 9788022411820.

 

Obrazová príloha: Veda

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Nezabiješ! Iba ak kvôli majetku

Nezabiješ! Iba ak kvôli majetku

Mestečko Himberany, kde sa dej románu Doktor Mráz odohráva, i všetky jeho postavy sú fiktívne. Zlo a nenávisť, opísané v knihe, sú však natoľko realistické, že z nich behá skutočný mráz po chrbte. celý článok

Túžil svätý Vojtech zomrieť ako mučeník?

Túžil svätý Vojtech zomrieť ako mučeník?

Predvlani ubehlo 1120 rokov od smrti druhého pražského biskupa, mnícha, misionára a „prvého českého Európana“ Vojtecha. Vydavateľstvo Vyšehrad pri tejto príležitosti znovu pripravilo latinsko-český preklad mladšej spomedzi dvoch súdobých svätovojtešských legiend od jeho súputníka Bruna z Querfurtu celý článok

Prečo idú chlapi do vojny?

Prečo idú chlapi do vojny?

Otázka, prečo idú chlapi do vojny, tak či onak formulovaná, stojí za nepreberným množstvom odborných štúdií, reportáží, úvah či rozmanitých prejavov umeleckej výpovede. celý článok

Alexander Mach bol srdcom fašista

Alexander Mach bol srdcom fašista

Necelých 40 rokov po jeho smrti sme sa konečne dočkali prvého kvalitného a komplexného životopisu jednej z najčernejších postáv slovenských dejín Alexandra Macha. Autorom je mladý historik Anton Hruboň a jeho kniha vychádza z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch. celý článok

Sienkiewicz sa nebál ani politickej konfrontácie

Sienkiewicz sa nebál ani politickej konfrontácie

Jeho meno je neodvratne späté s veľdielami poľskej beletrie. Ohňom a mečom, Potopa, Pan Wolodyjowski či Quo Vadis sú tituly, ktoré hladili poľskú dušu v časoch, keď sa kedysi hrdý národ hrbil pod vládou cudzích mocností. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.