Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Záhadné symboly prvých kresťanov?

Publikované : 24.12.2012 | Zobrazení: 14746 |
7 minút čítania

Povedať vec priamo znamená potlačiť tri štvrtiny pôžitku“.

Tento výrok patrí k manifestom symbolizmu (smeru v umení v 2. pol. 19. storočia) a je jedným z mnohých zdôvodnení, prečo ľudia v komunikácii tak radi používajú rôzne obrazné vyjadrenia. Zámerne sa zrieknu presnosti a zrozumiteľnosti komunikovanej informácie, len aby si vytvorili určitý priestor na manipuláciu s emóciami adresáta.

Obraz či symbol dokáže totiž obsiahnuť viacero významov naraz, s ktorými si ich prijímateľ môže v rôznych kontextoch spájať – v závislosti od jeho skúsenosti. Obrazné vyjadrovanie tak popri odovzdaní hlavného odkazu dokáže vyvolať spomienky, vytvoriť asociácie, navodiť atmosféru, vzbudiť dojmy a vášne. Výsledný efekt má zapôsobiť na pocitové vnímanie reality. Niekedy s cieľom zvýrazniť racionálnu stránku veci, inokedy s cieľom ju poopraviť, prekryť alebo celkom nahradiť. V bežnom živote sa s tým stretávame veľmi často vo forme všadeprítomnej reklamy. Pokiaľ sú nám známe všetky okolnosti, na ktoré sa môže odkazovať, dokážeme takéto „prifarbené“ informácie viac-menej bez problémov spracovávať. Čo je aktuálne a notoricky známe dnes, nemusí byť aj zajtra. Časom sa môže na zamýšľaný význam symbolov, na okolnosti ich vzniku i na ne samotné jednoducho zabudnúť. Po ich znovuobjavení novým prijímateľom chýba skúsenostná výbava tých pôvodných. Ako sme spomenuli, presnosť nepatrí k atribútom vyjadrovania pomocou symbolov. V mnohých prípadoch možno ťažko očakávať, že sa dá predložiť nevyvrátiteľný dôkaz o pôvodne zamýšľanom význame nejakého symbolického zobrazenia. Hlavne, keď nás od jeho vzniku delí nielen bariéra času, ale aj zmien v nazeraní na svet a v spôsobe vyjadrovania sa o ňom. Tu je jeden takýto prípad.

 

Obracanie volov

Päť slov – „SATOR AREPO TENET OPERA ROTAS“ (príp. druhá verzia „ROTAS OPERA TENET AREPO SATOR“) sa číta zľava doprava rovnako ako sprava doľava. Takáto slovná konštrukcia sa nazýva palindróm. Každé z týchto piatich slov sa skladá z piatich písmen. Ak slová usporiadame pod seba vznikne text v tvare štvorca, ktorý sa dá čítať v dvoch smeroch nielen vodorovne, ale aj zvislo, teda zhora nadol a opačne. Okrem toho vyhovuje aj špecifickej forme štruktúrovania textu, aká sa príležitostne používala v starogréckom, safaitskom či sabejskom písomníctve. Ide o tzv. bustrofedón (z gr. „obracanie volov“), pri ktorom sa strieda smer čítania. Podobne ako pri orbe nejde oráč po dokončení jednej brázdy späť na začiatok, ale otočí sa a pokračuje v oraní v protismere, tak aj čitateľ bustrofedónu na konci jedného riadku pokračuje v čítaní ďalšieho opačným smerom. Týmto spôsobom by sa veta mohla prečítať aj ako SATOR OPERA TENET AREPO ROTAS, resp. druhá forma ROTAS AREPO TENET OPERA SATOR. V tomto prípade ide o veľmi krátky text a prehodením poradia slov by sa význam vety nemal zmeniť.

Aj keď ide o formulku zloženú len z 25 písmen, nedá sa preložiť jednoznačne. Štyri z piatich slov majú viacero významov, a pri jednom zas ani jeden význam nie je istý. Slovo SATOR môže znamenať „rozsievač“, „pôvodca“, „stvoriteľ“ „zakladateľ“ či „tvorca“.

Výraz TENET sa vzťahuje k významom „držať“, „udržiavať“, „vlastniť“, „ovládať“.

Slovo OPERA sa dá preložiť ako „dielo“, „práca“, „námaha“, „služba“ a ROTAS ako „kruh“, „koleso“ (rota) alebo „krúžiť“, „točiť“ (roto).

Ako tvrdý oriešok sa javí výraz AREPO, ktorý latinčina vôbec nepozná. Jedni bádatelia uvažujú, že ide o vlastné meno vzťahujúce sa k slovu SATOR („rozsievač-tvorca Arepo“). Iní pripúšťajú, že môže ísť o umelo vytvorené slovo, ktoré vymysleli tak, aby Sator štvorec dosiahol svoju dokonalú formu. Preto je problematické doslovne prekladať celý text.

 

Z popola v Pompejach až po sci-fi svet

Najstaršie doposiaľ známe zobrazenie nášho palindrómu oprášili archeológovia od popola vezuvskej sopky v Pompejach. Tento nález je tak spoľahlivo datovaný do obdobia pred rokom 79 n. l.

Približne z 3. stor. n. l. pochádza nález zo sýrskej lokality Dura Europos. Z rovnakého obdobia poznáme zobrazenia aj z úplne iného kúta starovekého sveta. Štvorec Sator sa našiel pri skúmaní rímskej vily v anglickom Cirencestri (bývalé rímske mesto Corinium Dobunnorum v provincii Britannia). Možno ešte o niečo starší (2. stor. n. l.) štvorec Sator sa podarilo nájsť opäť anglickým archeológom pri vykopávkach v Manchestri.

So záhadným palindrómom, väčšinou vyrytým na kamenných tabuliach vsadených do múrov kostolov alebo kláštorov, sa môžeme stretnúť naprieč stredovekom a novovekom. Ako magická formulka sa používal v ľudovej mágii na ochranu pred ohňom, chorobami a pod.

Fascinácia výnimočne dokonalým tvarom a štruktúrou pretrvala dodnes a štvorec Sator často patrí k imidžovým artiklom súčasných nadšencov záhad a tajomstiev.

Za zmienku stojí, že odkaz naň použil aj slávny anglický spisovateľ sci-fi románov Terry Pratchett. Vo svojom diele Discworld (Plochozem) použil spojenie „Sator Square“ ako názov námestia v jednom fiktívnom meste (square – ang. štvorec, námestie).

 

 

Čo vlastne znamená?

Je pochopiteľné, že štvorec Sator vyvoláva zvedavosť. Čo vlastne znamená? Má nejaký skrytý význam, alebo je to len obyčajná slovná hračka? Nálezy z prvých storočí nášho letopočtu dovoľujú uvažovať o jeho možnom pôvode v ranokresťanskom prostredí. V prospech tejto možnosti hovorí predovšetkým nález z Dura Europos. Táto lokalita na východe Sýrie je okrem iného známa ako nálezisko pravdepodobne najstarších stavieb, ktoré kresťania využívali na bohoslužobné účely.

Výskyt v Pompejach hovorí zas skôr v neprospech tejto hypotézy. Nedá sa síce vylúčiť, že pred rokom 79 existovala v Pompejach komunita kresťanov, je to však pomerne málo pravdepodobné. V každom prípade bolo vyjadrovanie pomocou skrytých významov prvým kresťanom veľmi blízke. Spomeňme známy akrostichon „ICHTIS“ (gr. ryba) zložený z písmen gréckych slov Iησούς Χριστός Θεού Υιός Σωτήρ (Iesus Christos Theou Yios Soter − Ježiš Kristus, Syn Boží, Spasiteľ). Zobrazenie ryby teda symbolizovalo Krista.

Na zmysel používania takýchto „kódovaných“ informácií sa môžeme pozerať vo viacerých rovinách. Kresťania museli v určitých obdobiach prejavy svojej viery skrývať, aby sa vyhli prenasledovaniu. To však nebol jediný, resp. hlavný dôvod používania symbolov, ktorým rozumeli len zasvätení. Dôkazom toho je skutočnosť, že ich kresťania používali aj po skončení prenasledovania. Dodržiavalo sa totiž pravidlo tzv. „disciplina arcani“. Podľa tohto pravidla kresťania najdôležitejšie prvky svojho náboženstva dôsledne chránili pred nekresťanmi. Znenie vyznania viery (credo) a modlitby Pána (Otče náš) zverovali uchádzačom o krst (katechumenom) ako niečo mimoriadne cenné a vzácne až potom, čo absolvovali prípravné obdobie (katechumenát), počas ktorého mali dokázať, že sú hodní stať sa kresťanmi. S náukou o premenení chleba a vína na telo a krv Krista ich oboznámili dokonca až po krste. Utajovanie podstaty kresťanských rituálov spôsobovalo kresťanom v prvých desaťročiach ich pôsobenia v očiach ostatnej verejnosti aj určité problémy, napr. obviňovanie z kanibalizmu pri bohoslužbách (prijímanie tela a krvi Ježiša Krista). Kresťanstvo sa však v Rímskej ríši rozšírilo natoľko, že postupne úplne prevládlo a stalo sa jej štátnym náboženstvom. Ako prevládol krst nemluvniat, tak ustúpil katechumenát, a pravidlo disciplina arcani stratilo svoj zmysel. Tajomstvá kresťanského učenia nebolo pred kým skrývať. Obľuba používania symbolov medzi kresťanmi však nijako neustala. Napokon, náboženstvo s úplnou absenciou nejakej formy symboliky by sme asi hľadali márne.

 

Alfa a omega

Stúpenci teórie, že štvorec SATOR má ranokresťanský pôvod prišli okolo roku 1920 s pôsobivou interpretáciou. Podľa nej ide o anagram, ktorý sa dá preformulovať tak, že z 25 písmen štvorca sa vytvorí kríž zo slov PATER NOSTER ohraničený písmenami A a O odkazujúcimi na začiatok a koniec gréckej abecedy (alfa a omega). Ako na to prišli?

Pri predpoklade, že palindrómický štvorec je z obdobia raného kresťanstva, mal by pravdepodobne poukazovať na ústredný bod náboženstva – na Ježiša Krista. Odkaz na neho sa teoreticky dá odvodzovať hlavne od formy textu. Prvé písmeno vety je zároveň posledným a posledné písmeno zas prvým, ak sa číta z opačnej strany. Táto skutočnosť ponúka možnosť uvažovať o alúzii na verš z Jánovho Zjavenia (Apokalypsy): „Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec“ (Zjv. 22, 13). S gréckymi písmenami alfa a omega sa môžeme stretnúť pri zobrazovaní Krista už od ranokresťanského obdobia. V úlohe doplňujúceho identifikačného symbolu ich nájdeme nielen po bokoch postavy znázorňujúcej Krista, ale ešte častejšie po bokoch skratky jeho mena − CHR (Christos). Predstavujú ju spojené grécke písmená X (chi) a P (ro).

Ak by sme prijali myšlienku, že štvorec SATOR svojou konštrukciou poukazuje na Krista, potom sa ponúka identifikácia slova SATOR vo význame „rozsievač“ práve s ním. V úlohe „rozsievača“ ho nájdeme v podobenstve, ktoré predkladá evanjelium podľa Marka, Lukáša i Matúša. Zrno (Božie slovo) v ňom prináša úrodu (ohlas) podľa toho, na akú pôdu padne (ako ho človek prijme). O zvláštnom význame tohto príbehu v rámci evanjeliovej spisby hovorí skutočnosť, že ho Marek i Lukáš uvádzajú ako prvé zo všetkých podobenstiev.

Pater Noster – modlitba Pána, známy „Otče náš “, sa javí ako reprezentatívna vzorka Božieho slova, ktoré Kristus „rozsieval“ pri svojom verejnom pôsobení. Rozloženie písmen anagramu do tvaru križujúceho sa slovného spojenia PATER NOSTER s ramenami ohraničenými prvým a posledným písmenom gréckej abecedy tak ponúka pomerne komplexný návrh interpretácie nášho palindrómického štvorca. Chýba však akýkoľvek priamy dôkaz o tom, že takto interpretovali jeho význam aj ľudia v staroveku. Nepriamym dôkazom má byť extrémne nízka pravdepodobnosť, že z 25 písmen usporiadaných do textu, ktorý sa dá čítať zo štyroch smerov, sa len tak náhodne dá vytvoriť úplne iný text, pomerne presvedčivo odkazujúci na ten predchádzajúci. A sme pri jadre problému, ktorý spôsobujú slová „pravdepodobnosť“ a „pomerne“ v predchádzajúcej vete. Je otázne, do akej miery sa nízka pravdepodobnosť určitého javu dá chápať ako dôkaz jeho neexistencie. Nedá sa tiež vylúčiť, že v kontexte inej kultúry či náboženstva starovekého sveta by bolo možné s danými 25 písmenami vytvoriť iný text, ktorý by takisto „pomerne“ konzistentne súvisel so štvorcom SATOR. Zatiaľ však nikto neprišiel s komplexnejšou interpretáciou, ako je tá o ranokresťanskom pôvode. Vzrušujúce pátranie po skutočnom význame štvorca tak bude pokračovať ďalej. Jeho zobrazenia nájdené v rôznych kútoch bývalého rímskeho impéria dávajú nádej, že archeologické výskumy môžu v budúcnosti odkryť jeho ďalšie podoby a priniesť o ňom nové informácie. Možno potvrdia hypotézu, ktorú sme si priblížili v tomto článku. A možno vynesú na svetlo celkom iný, dávno zabudnutý význam, ktorý nám odhalí niečo nové z myslenia ľudí zo vzdialenej minulosti.

 

 

Mgr. Martin Novák, PhD., vyštudoval odbor archeológia a história na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa rôznymi aspektmi sakrálnej kultúry v období stredoveku.

 

 

Použitá literatúra

Foster., R.: Discovering English Churches. British Broadcasting Corporation. London 1981.

Internetové zdroje:

a)      http://home.inreach.com/whranch/Wilder/satorwebfinal.htm

 

Obrazová príloha: www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Prvý komiks?

Prvý komiks?

Niektorí považujú komiks za umenie, iní sa na neho pozerajú z vrchu. Napriek rôznym pohľadom môžeme počiatky komiksu hľadať už v staroveku a v stredoveku ─ napríklad na výjavoch na stĺpe rímskeho cisára Trajána alebo na známej tapisérii z Bayeux. celý článok

Posledná večera s Pilátom Pontským

Posledná večera s Pilátom Pontským

V kresťanskej tradícii si slávením Zeleného štvrtku pripomíname Poslednú večeru Ježiša Krista s učeníkmi pred ukrižovaním – udalosť, ktorú zrejme dobre poznáme z Biblie. celý článok

Arcibiskup bránil svoje manželstvo

Arcibiskup bránil svoje manželstvo

„Biskup musí byť bezúhonný, muž jednej ženy, triezvy, uvážlivý, slušný, pohostinný, schopný učiť, nie pijan, nie bitkár, ale mierny, nie neznášanlivý ani lakomec; musí dobre viesť vlastnú domácnosť, deti učiť poslušnosti so všetkou dôstojnosťou. celý článok

Podarilo sa prelomiť jednu z najzáhadnejších šifier stredoveku?

Podarilo sa prelomiť jednu z najzáhadnejších šifier stredoveku?

Voynichov rukopis je pravdepodobne najzáhadnejším rukopisom v európskom prostredí. Tento zhruba 240-stranový kódex, pomenovaný podľa poľského obchodníka so starými knihami Wilfrida Voynicha, je zapísaný neznámym písmom a navyše aj neidentifikovateľným jazykom, respektíve sofistikovanou šifrou. celý článok

Kráľovná, ktorá sa stala šialenou

Kráľovná, ktorá sa stala šialenou

Súčasníci ju počastovali prívlastkom „Šialená“, ale vhodnejší by možno bol „Nešťastná“. Aj keď bola dedičkou Kastílie a Aragónska, manželkou burgundského vojvodu a matkou rímsko-nemeckého cisára, nič z toho jej neprinieslo šťastie. celý článok

Diskusia