Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Začína Archeologická kaviareň

Publikované : 27.01.2019 | Zobrazení: 1207 |
3 minúty čítania

V Archeologickej kaviarni sa (primárne) nebudú servírovať nápoje a jedlo, ale zaujímavé témy z archeológie. Týmto názvom totiž organizátori pomenovali cyklus archeologických prednášok, zameraných pre širokú verejnosť. V rámci neho budú prezentované rôzne témy z rôznych historických období, od doby bronzovej cez Keltov až po Veľkú Moravu a od najnovších výskumov v okolí Bratislavy cez stravovanie v minulosti až po hrobku „slovenského Tutanchamóna“. Prvá z prednášok sa uskutoční v utorok 29. januára 2019.

 

Keltské umenie preberalo a vytváralo rôzne fantastické bytosti (sfinga z Horných Orešian)Archeológia je živá veda, ktorá sa neustále mení. Intenzívna stavebná činnosť a s ňou spojená terénna archeológia, ale aj dlhodobá vedecká činnosť prinášajú mnoho noviniek, ktoré neustále obohacujú, či dokonca menia naše poznatky o minulosti, a často prinášajú dych berúce nálezy a nečakané zistenia. Slovensko aj jeho okolie boli v dávnej minulosti osídlené zaujímavými civilizáciami, vystriedali sa tu rôzne etniká, diali sa tu zaujímavé udalosti, žili tu šikovní ľudia, ktorí po sebe zanechali bohatú materiálnu kultúru, ale aj zmenenú krajinu a životné prostredie.

Za vznikom idey zorganizovať sériu archeologických prednášok pre širokú verejnosť stála potreba dostať archeológiu na Slovensku bližšie k ľuďom. Na rozdiel od niektorých iných miest na Slovensku a najmä v Českej republike v slovenskom hlavnom meste doteraz chýbala platforma, ktorá by systematicky prinášala zaujímavé prednášky z diania v archeológii zameranej najmä na minulosť územia Slovenska a blízkych regiónov.

Archeologická kaviareň chce prinášať zaujímavé témy predovšetkým o archeologickej minulosti Slovenska a strednej Európy, ale aj o aktivitách slovenských vedcov v zahraničí. Prednášky sú určené pre širokú verejnosť, pre záujemcov o našu minulosť, aj pre odbornú verejnosť a študentov archeológie či príbuzných odborov. Pomenovanie cyklu „Archeologická kaviareň“ naznačuje príjemnú atmosféru s možnosťou diskusie s jednotlivými autormi.

Jednou z tém prvej prednášky bude aj keltské mincovníctvoArcheologickú kaviareň usporadúva Eisnerova spoločnosť archeologická, čo je úzke zoskupenie mladších archeológov z viacerých odborných inštitúcií v Bratislave, ktorých spája láska k archeológii a chuť posúvať archeológiu bližšie k ľuďom. Akademik, univ. prof. Jan Eisner bol zakladateľom modernej archeológie na Slovensku v období prvej Československej republiky. Na Univerzite Komenského vyučoval prvú generáciu slovenských archeológov, viedol výskumy významných lokalít v okolí Bratislavy a venoval sa aj ochrane pamiatok.

Cyklus prednášok v zime a na jar 2019 uvedie špičkový odborník na problematiku Keltov na území západného Slovenska, Mgr. Radoslav Čambal, PhD.,Archeologického múzea SNM v Bratislave. Jeho prednáška s názvom „Kelti na západnom Slovensku. Najnovšie poznatky“ sa bude venovať historickým správam o Keltoch, o ich materiálnej kultúre a spôsobe života na základe archeologických výskumov.

Prvé znaky laténskej civilizácie, ktorú tvorili Kelti, sa objavujú na juhozápadnom Slovensku v 2. polovici 5. storočia pred n. l. Ich spôsob života a kultúru poznáme na základe archeologických výskumov sídlisk a pohrebísk. Niekedy po roku 380 pred n. l. dochádza ku keltskej expanzii do Karpatskej kotliny. V jej rámci je osídlená aj značná časť územia Slovenska. Z obdobia 4. až záveru 3. storočia poznáme keltskú populáciu predovšetkým na základe obsahu hrobov na pohrebiskách, ktoré sa koncentrujú hlavne na dolnom Považí, Ponitrí a Požitaví, ako aj v priestore južného Slovenska. V období 2. a 1. storočia pred n. l. dosahuje keltské osídlenie Slovenska svoj vrchol. Bežným sa stáva razba a používanie tu razených keltských mincí a v 1. storočí pred n. l. vzniká centrálne hradisko na Pohanskej v Plaveckom Podhradí, špecializujúce sa na železiarsku výrobu. Neskôr v 1. storočí pred n. l. zasa oppidum na území dnešnej Bratislavy. Jeho rýchly vzostup a neskôr násilný zánik znamenal koniec keltskej civilizácie na tomto území.

Harmonogram prednášok nájdete tu. V dostatočnom predstihu pred jednotlivými prednáškami k nim bude zverejnených viac informácií. Sledujte facebookovú stránku Archeologickej kaviarne

Prednášky sa budú konať jedenkrát mesačne vždy v utorok o 16:30 v SNM-Prírodovednom múzeu v Bratislave na Vajanského nábreží 2, v priestoroch Objavovne na 3. poschodí.

Vstupné je dobrovoľné.

Všetci ste srdečne pozvaní!

 

Archeologická kaviareň

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Alexandriu si zapamätáte aj vďaka výnimočným osobnostiam

Alexandriu si zapamätáte aj vďaka výnimočným osobnostiam

Alexandria bola v minulosti pojmom. Nielen vďaka stavbám ako Alexandrijský maják a Alexandrijská knižnica, ale aj vďaka výnimočným osobnostiam, ktoré v nej pôsobili. Aké kultúrne bohatstvo je prítomné v tomto meste? Čo všetko vieme o jeho dejinách v antickom období? celý článok

Ako a kam sa cestovalo v stredoveku?

Ako a kam sa cestovalo v stredoveku?

Cestovanie za letnými zážitkami už má väčšina z nás za sebou, no na zaujímavú cestu sa môžete vydať aj na poslednej tohtoročnej prednáške z cyklu Stretnutia s minulosťou pod zelenou klenbou. celý článok

Ako Slováci odhaľujú tajomstvá Mayov v Guatemale?

Ako Slováci odhaľujú tajomstvá Mayov v Guatemale?

Mayská civilizácia bola najvyspelejšou kultúrou Nového sveta, ktorá sa rozprestierala na území viacerých subtropických stredoamerických štátov. V Guatemale sa slovenskí vedci už 10 rokov podieľajú na výskume tejto fascinujúcej civilizácie, ktorá existovala dva a pol tisíc rokov. celý článok

Čo znamenala mágia pre starovekých Egypťanov?

Čo znamenala mágia pre starovekých Egypťanov?

Zo staroegyptských papyrusov vieme mnohé o názoroch a praktikách antického ľudu. Egypťania boli známi vierou v božstvá, no o čosi menej sa vie o ich okultných praktikách. celý článok

V Sade Janka Kráľa sa opäť strhne boj o Prešporok

V Sade Janka Kráľa sa opäť strhne boj o Prešporok

Rok 1619 v Európe nebol idylický. Vojnová vrava zasiahla väčšinu kontinentu a výnimkou nebolo ani kráľovské mesto Prešporok. celý článok

Diskusia