Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Zabudnutá vojna v Dúbravke

Publikované : 20.02.2015 | Zobrazení: 9081 |
5 minút čítania

Bolo by to na deň presne sto rokov, keby k atentátu na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d'Este prišlo už 21. júna 1914. Čo by bolo na deň presne? 21. júna 2014 Mestská časť Bratislava Dúbravka a občianske združenia História bez hraníc a Bunkre slávnostne sprístupnili prvý z doposiaľ známych ôsmich objektov delostreleckého opevnenia na Dúbravskej Hlavici. Opevnenia, ktorého vybudovanie si vyžiadala 1. svetová vojna. 

 

Dúbravská Hlavica je nevysoký kopec za okrajom bratislavskej mestskej časti Dúbravka. Tesne pod jeho vrchol vedie Brižitská ulica, ktorá dostala meno podľa susedného podvrcholu Dúbravskej Hlavice – Brižitu. Ten sa už pomaly stráca pod stále sa rozširujúcou zástavbou rodinných domov.

Či tento osud čaká aj Dúbravskú Hlavicu, je ťažké odhadnúť. Kým však bude viac zalesneným kopcom, domovom diviakov a srnčej zveri, bude určite aj pamätníkom na roky 1914 a 1915, keď tu prebiehal neobvyklý stavebný ruch. Nie však z dôvodu prípravy výstavby mestských víl a rodinných domov. Stavalo sa viac smerom dnu, pod zem. A stavali sa vojnové opevnenia.

 

Budovanie kaverien

Myšlienka na vybudovanie bojového opevnenia v okolí Bratislavy pochádza zo začiatku 20. storočia. Sprevádzkovanie pevného mosta cez Dunaj, Mosta Františka Jozefa, v roku 1890 bolo veľkou výzvou pre vojenských stratégov. Prvé koncepcie na ochranu mosta a jeho okolia sa objavili na ministerstve vojny Rakúsko-Uhorska už v roku 1902. O tri roky neskôr bol pripravený generálny projekt. Avšak až zhoršenie medzinárodnopolitickej situácie v roku 1911 sa stalo dôvodom na plánovanie obrany Viedne formou tzv. opevnených miest, správnejšie predmostí v mestách Krems, Tulln, Viedeň, Bratislava, Komárno a Budapešť.

Po terénnej ohliadke, ktorá sa uskutočnila začiatkom leta v okolí Bratislavy, bol spracovaný návrh, ktorý odporúčal budovanie bojových opevnení, tzv. kaverien, na svahoch Malých Karpát v línii Devínska Kobyla – Dúbravská Hlavica – Železná studnička –  Kamzík (autorom návrhu bol major arm. gen. vo výslužbe Škvor). Ministerstvo vojny nariadilo 23. augusta 1914 začatie opevňovacích prác, ktorých vedením bolo poverené „Opevňovacie stavebné riaditeľstvo“ (Befestigungsbaudirektion). 1. októbra 1914 dosiahol počet pracujúcich na opevnení najvyšší počet – až 6 000 mužov! Posádku opevnenia v tomto čase tvorila VIII. domobranecká teritoriálna brigáda. Opevnenie bolo dobudované k 1. októbru 1915.

Kaverny sú jednoznačne jedinečným dielom moderného fortifikačného staviteľstva. Pri výstavbe neexistoval žiaden univerzálny model. Kaverny budovali na masíve Dúbravskej Hlavice, dokonca predstavujú úkryty ťažkého typu. Ich vybudovanie si vyžiadalo kvalifikovaný prístup odborníkov z oblasti vojenských obranných stavieb, ako aj odborníkov z radov delostreleckého vojska, baníctva a geografov. Ku kavernám patrili pôvodne ešte rôzne ďalšie ženijné prekážky (kolové zátarasy, záseky, barikády, mínové polia a pod.), ktoré však boli väčšinou budované z dočasných materiálov a dodnes sa nezachovali. Presný dátum a podrobnosti vzniku kaverien sa (zatiaľ) nepodarilo v archívnej dokumentácii dohľadať. Zatiaľ je možné ich výstavbu zaradiť do obdobia od 23. augusta 1914 do 1. októbra 1915. Kaverny boli zrejme vybudované podľa taktického usmernenia veliacich dôstojníkov na tomto úseku obrany, ktorý asi stanovili aj ich architektonické riešenie.

S veľkou pravdepodobnosťou prebiehali opevňovacie práce priamo pod dohľadom najvyššieho velenia rakúsko-horskej armády, pretože línia opevnených kaverien bola budovaná v smere predpokladaného pohybu nepriateľských vojsk na Viedeň. Kaverny obdobného typu ako sa nachádzajú v masíve Dúbravskej Hlavice, identifikovali aj na svahoch Hundsheimer Berge nad rakúskym mestečkom Hainburg. Vzhľadom na finančné možnosti sa zvolil najodolnejší základný dostupný materiál – prostý betón vystužovaný oceľou. Realizovali sa zemné a betónovacie práce, pravdepodobne sa budovali aj drevené konštrukcie stien a stropu. V skalných masívoch boli vykonané aj raziace práce využívajúce pevný skalný masív ako priestor na vybudovanie miestností slúžiacich na ukrytie vojakov, zvierat – koní či materiálu.

 

Technické parametre

Mimoriadnosť týchto stavebných diel dokazujú aj údaje o hĺbke, do ktorej museli byť vybudované pod povrchom zeme, aby odolali delostreleckej streľbe nasledujúcich kalibrov:

●     granáty kalibru do 210 mm – potrebná hĺbka aspoň 7 metrov;

●     granáty kalibru od 210 mm do 380 mm – potrebná hĺbka aspoň 9 metrov;

●     granáty kalibru 380 až 420 mm – vyžadujú si hĺbku aspoň 14 metrov.

Kaverny sa stali jedným z najbezpečnejších úkrytov živej sily a materiálu v horskom teréne. Filozofia tohto opevňovacieho systému zohľadňovala požiadavku, aby čo najmenší počet kaverien zabezpečil čo najväčší počet bojových a logistických úloh a čo najlepšie chránil čo najviac ľudí a materiálu pred účinkom delostreľby, respektíve leteckých útokov. Tak ako to už vo vojnách býva, ľudia mienia, okolnosti menia. Opevnenia vychádzali z technologických možností delostrelectva na začiatku vojny. Dostrel diel nepresahoval v tom čase šesť kilometrov. V krátkom čase sa však táto hodnota zmenila na deväť kilometrov a kaverny už potrebám doby nevyhovovali. Preto sa ich využitia armáda vzdala už v roku 1916, a dokonca ich, zväčša bezodplatne (niekedy za 100 korún), odovzdala vlastníkom pozemkov.

 

Ako ich nájsť?

Dnes tieto „diery“, ako sa môžu javiť neznalým turistom, predstavujú unikátnu pamiatku na území Bratislavy. Sú jedinečným dokladom technického riešenia v menej dostupnom teréne. Boli budované na príkrych svahoch. Ich celkový počet v bratislavskej línii sa odhaduje na viac ako 50. Prístupných a zachovaných je niekoľko desiatok. Pravdou však je, že bez sprievodcu ich nemáte nádej nájsť. Tento článok informuje o troch z nich. Pokiaľ sa rozhodnete ich navštíviť, stačí vám zájsť na horný koniec Brižitskej ulice. Zísť na zeleno značkovaný turistický chodník a odbočiť na prvý vľavo sa odkláňajúci neštandardne žltými škvrnami značkovaný lesný chodník. Po asi 30 metroch uvidíte po ľavej strane nenápadný chodníček stúpajúci smerom hore na trávnatú lúku. Tu je prvý objekt. Výrazný vstupný portál vybudovali z  vápenca, ktorý sa ťažil v Štokeravskej vápenke.

K druhému objektu sa dostanete, keď sa vrátite späť na lesný chodník. Stačí ísť stále rovno a po nejakých 10 minútach ste v cieli. Tento objekt prešiel procesom obnovy. Členovia občianskych združení História bez hraníc a Bunkre odkopali naplavenú hlinu a pripravili jeho rekonštrukciu do podoby z roku 1915. Dnes už nechýba drevené obloženie vstupného zákopu a plánuje sa rekonštrukcia interiéru doplnením o jednoduchý drevený nábytok.

Sprístupnenie všetkých objektov asi nebude možné ani v budúcnosti. V jednom z objektov došlo k čiastočnému závalu pri vyústení vybetónovanej prístupovej chodby. Ďalší objekt je zasypaný stavebným odpadom a v jednom prípade došlo k zatopeniu vnútorných priestorov. Všetky objekty by mal prepojiť náučný chodník s informačnými panelmi. Cieľom občianskeho združenia História bez hraníc je nadviazať cezhraničnú spoluprácu s rakúskymi mestami a obcami, v ktorých blízkosti sa nachádza tento typ opevnení. V spolupráci s nimi, rovnako ako aj s dobrovoľníkmi pracujúcimi na záchrane petržalských bunkrov z medzivojnového obdobia, chce vybudovať Cestu Veľkej vojny, ktorá by spojila kultúrno-historické ciele rakúsko- slovenského a možno aj rakúsko-slovensko-maďarského pohraničia. Ak by išlo skutočne všetko dobre, sprístupnenie Cesty Veľkej vojny by malo byť pripravené do roku 2018, k 100. výročiu skončenia 1. svetovej vojny.

Bratislava sa teda ako jedno z mála miest v Európe – k takým ešte patria napríklad talianske Dolomity, francúzsky Verdun či niektoré miesta v Slovinsku pri rieke Soča –   môže pýšiť pamiatkami na prvý globálny vojnový konflikt. Ak sa týmto miestam podarí prinavrátiť pôvodnú podobu, tak ako sa to podarilo vojenskému cintorínu v Bratislave-Kopčanoch budeme mať byť naozaj na čo hrdí.

 

JUDr. Ľuboš Vodička, špecialista na legislatívu v oblasti ochrany pamiatkového fondu, predseda občianskeho združenia História bez hraníc, publicista, fotograf. V roku 2000 založil v internetovom magazíne Inzine rubriku Tip na fototrip, neskôr Fototrip, ktorá približovala kultúrno-historické zaujímavosti, najmä zo Slovenska. Články tematicky nadväzujúce na Tip na fototrip autor publikuje dodnes v printových aj internetových magazínoch.

 

Obrazová príloha: autor

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Zachránil nemecký tesár Anglicko od porážky?

Zachránil nemecký tesár Anglicko od porážky?

Druhá svetová vojna už trvala takmer 70 dní. Poľsko zmizlo z mapy Európy a politici, vojaci aj diplomati v Londýne, Paríži a Berlíne napäto čakali, čo urobí ten druhý. O ďalšom osude Európy však mohol rozhodnúť jeden naštvaný tesár. celý článok

Aký bol v skutočnosti Gándhí?

Aký bol v skutočnosti Gándhí?

Móhandás Karamčand Gándhí je predovšetkým v Indii vnímaný ako úspešný politik, vizionár a neúnavný bojovník za indickú nezávislosť. Mal však aj temné stránky. Nedávno sme si pripomínali 150 rokov od jeho narodenia. Aký v skutočnosti bol? celý článok

Kto bol legendárny izraelský špión Eli Kohen?

Kto bol legendárny izraelský špión Eli Kohen?

Eli Kohen bol špiónom tajnej služby Mosad a v Izraeli je oslavovaný ako národný hrdina. O jeho fascinujúcom životnom príbehu bolo napísaných niekoľko kníh, desiatky článkov i film. Teraz si na Netflixe môžete pozrieť minisériu Špión. celý článok

17. septembra 1939 prišla sovietska rana do poľského chrbta

17. septembra 1939 prišla sovietska rana do poľského chrbta

Kým boli Veľká Británia a Francúzsko zamestnané mobilizáciou a plánovaním nikdy neuskutočnenej ofenzívy na západe, Poľsko sa bránilo proti nemeckej presile. 17. septembra vstúpil do hry Sovietsky zväz. Sovieti deklarovali, že sú „bratia Slovania“... celý článok

Výbuch podzemných náloží pocítili až v Londýne

Výbuch podzemných náloží pocítili až v Londýne

Posledné minúty pred útokom sa zdali byť nekonečné. Mesiace príprav sa tej noci zo 6. na 7. júna 1917 mali pretaviť v úspech alebo v porážku. Keď hodinky ukázali čas 3:10, dôstojníci stlačili detonátory. Nasledoval obrovský výbuch 19 podzemných náloží, ktoré nakrátko premenili noc na deň. celý článok

Diskusia