Vzostup peňazí

Publikované : 12.07.2013 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3059

Pre niekoho sú peniaze hybnou silou spoločnosti, pre ďalšieho sú koreňom všetkého zla. Predovšetkým sú ale dôležitým vynálezom, ktorý má pre rozvoj ľudstva rovnaký význam ako objavenie ohňa alebo kolesa.

Škótsky historik ekonomických dejín N. Ferguson napísal knihu o dejinách týchto príjemných aj ťažkých okovách ľudstva  ̶  o peniazoch. Kniha vznikla paralelne s úspešným dokumentárnym seriálom. Okrem dejín peňazí a ich aplikácií sa autor venuje aj ľudom, ktorí sú s nimi úzko spojení – finančníkom. Či už sú to florentskí renesanční bankári Mediciovci, židovskí bankári Rothschildovci, investiční mágovia ako G. Sörös a W. Buffet, ekonóm M. Friedman alebo zakladateľ hedgeového fondu Citadela – K. Griffin.

 

Nevraživosť voči financiám

Ako však píše autor, celá história západnej civilizácie je aj dejinami nevraživosti voči financiám a finančníkom, akoby to boli paraziti na „skutočných“ hospodárskych aktivitách, ako sú priemysel či poľnohospodárstvo. Táto nevraživosť má podľa N. Fergusona tri príčiny. Prvou je skutočnosť, že veriteľov bude vždy menej ako dlžníkov, ktorí len zriedkavo majú sympatie voči tým druhým. Ďalším dôvodom sú škandály či krízy objavujúce sa až príliš často, čím vznikol dojem, že financie sú skôr príčinou chudoby ako prosperity.

Poslednou príčinou je fakt, že finančníctvo bolo dlho v rukách hlavne etnických alebo náboženských skupín, ktoré boli majoritnou spoločnosťou utláčané.

Áno, kniha prináša nielen pozitívny, ale aj negatívny pohľad na dejiny financií. N. Ferguson, tak ako sme v jeho prípade už zvyknutí, s jemnou aroganciou „strieľa“ svoje argumenty na všetky strany ideologického spektra.

Napriek tomu, že ho niektoré média charakterizujú ako pravičiara, vôbec si nedáva servítku pred ústa ani voči svojim ideovým spolupútnikom. Ak by jeho kniha vyšla skôr, možno by sme sa inak pozerali na zavádzanie dôchodkového systému v našej krajine, pri ktorom sa naši politici inšpirovali čilským diktátorom Pinochetom, ktorý na jeho presadenie použil všetky možné prostriedky. Je absolútne irelevantné, či vašim ministrom radí M. Friedman, keď zomierajú ľudia. Kritike sa však nevyhne ani druhá strana (ľavica), na mnohých príkladoch škótsky historik dokazuje, že veľmi štedrý sociálny systém je neefektívny.

V knihe sa dozviete, ako vznik dlhopisov naštartoval ekonomiku, ako to bolo s prvou realitnou bublinou alebo aj ako vzniklo požičiavanie na úrok. Prečo dostatok zlata neznamenal rozvoj Španielska na prahu novoveku, alebo ako finančná bublina ovplyvnila Veľkú francúzsku revolúciu. Autor sa snaží na základe historických informácií predvídať budúcnosť, lebo si myslí, že najväčšou chybou dneška je nevzdelanosť bankárov a ekonómov v dejinách financií. Schválne, kto z vás vie, kedy a ako prebehla tequilová kríza?

 

Trocha kritiky

Napriek faktu, že som bol knihou nadšený, musím trochu skritizovať niektoré drobné chyby. Hoci neviem, či mám právo „pranierovať“ človeka, čo polovicu roka prednáša na univerzite v Oxforde a druhú časť učí na Harvarde. Respektíve, vôbec si nemyslím, že mám za sebou vzdelanie ako recenzenti v The New York Review of Books, v The Guardian (The Observer) alebo v The New York Times. V knihe mi však chýbali širšie state, ktoré by sa venovali veľkej hospodárskej kríze v 30. rokoch 20. storočia. Je však pravda, že týmto udalostiam sa bádatelia radi „vyhýbajú“. Ďalej hoci je N. Ferguson známy tým, že všetky svoje fakty má vyargumentované, jeho kritika nositeľa Nobelovej ceny P. Krugmana je trochu nedotiahnutá. Na texte takisto vidieť, že autora bavia niektoré témy viac, napríklad hedgeovým fondom venuje väčší priestor, ako by si v podobnej knihe zaslúžili.

Tak isto sa pripájam k názoru T. Hunta z The Observer, že George Sörös dostáva viac pozornosti než napríklad Adam Smith alebo John M. Keynes. Rovnako by sa nemala ignorovať Marxova kniha Kapitál. Nepatrím síce k priaznivcom K. Marxa a jeho trochu obskúrneho diela, ale k dejinám financií jednoducho patrí.

Dosť však kritiky, pretože naozaj ide o kvalitnú knihu, ktorá by sa mala stať povinným čítaním všetkých slovenských finančníkov, ale aj ich názorových oponentov. Darmo, bez peňazí by naša spoločnosť neexistovala, no to isté sa dá povedať aj o našej histórii.

Článok bol prevzatý z www.jet.sk

 

Branislav Kovár

 

 

Naill Ferguson: Vzestup peněz. Finanční dějiny světa. 1. Vydanie. Praha : Argo 2011. 324 strán, pevná väzba. ISBN: 978-80-257-0337.

 

 

 

 

 

Naill Ferguson: Vzostup peňazí. Finančné dejiny sveta. 1. Vydanie. Bratislava : Kalligram 2011. 496 strán, pevná väzba. ISBN: 978-80-8101-456-7.

 

 

Obrazová príloha: Argo, Kalligram, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Ako zbohatol Rothschild?

Ako zbohatol Rothschild?

Podľa niektorých rodina Rothschildovcov už niekoľko storočí pevne drží opraty svetového bankovníctva, ale je to skutočne tak? V čom sú korene bohatstva Rothschildovcov? celý článok

Nezabiješ! Iba ak kvôli majetku

Nezabiješ! Iba ak kvôli majetku

Mestečko Himberany, kde sa dej románu Doktor Mráz odohráva, i všetky jeho postavy sú fiktívne. Zlo a nenávisť, opísané v knihe, sú však natoľko realistické, že z nich behá skutočný mráz po chrbte. celý článok

Túžil svätý Vojtech zomrieť ako mučeník?

Túžil svätý Vojtech zomrieť ako mučeník?

Predvlani ubehlo 1120 rokov od smrti druhého pražského biskupa, mnícha, misionára a „prvého českého Európana“ Vojtecha. Vydavateľstvo Vyšehrad pri tejto príležitosti znovu pripravilo latinsko-český preklad mladšej spomedzi dvoch súdobých svätovojtešských legiend od jeho súputníka Bruna z Querfurtu celý článok

Prečo idú chlapi do vojny?

Prečo idú chlapi do vojny?

Otázka, prečo idú chlapi do vojny, tak či onak formulovaná, stojí za nepreberným množstvom odborných štúdií, reportáží, úvah či rozmanitých prejavov umeleckej výpovede. celý článok

Alexander Mach bol srdcom fašista

Alexander Mach bol srdcom fašista

Necelých 40 rokov po jeho smrti sme sa konečne dočkali prvého kvalitného a komplexného životopisu jednej z najčernejších postáv slovenských dejín Alexandra Macha. Autorom je mladý historik Anton Hruboň a jeho kniha vychádza z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.