Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Vzostup peňazí

Publikované : 12.07.2013 | Zobrazení: 3760 |
3 minúty čítania

Pre niekoho sú peniaze hybnou silou spoločnosti, pre ďalšieho sú koreňom všetkého zla. Predovšetkým sú ale dôležitým vynálezom, ktorý má pre rozvoj ľudstva rovnaký význam ako objavenie ohňa alebo kolesa.

Škótsky historik ekonomických dejín N. Ferguson napísal knihu o dejinách týchto príjemných aj ťažkých okovách ľudstva  ̶  o peniazoch. Kniha vznikla paralelne s úspešným dokumentárnym seriálom. Okrem dejín peňazí a ich aplikácií sa autor venuje aj ľudom, ktorí sú s nimi úzko spojení – finančníkom. Či už sú to florentskí renesanční bankári Mediciovci, židovskí bankári Rothschildovci, investiční mágovia ako G. Sörös a W. Buffet, ekonóm M. Friedman alebo zakladateľ hedgeového fondu Citadela – K. Griffin.

 

Nevraživosť voči financiám

Ako však píše autor, celá história západnej civilizácie je aj dejinami nevraživosti voči financiám a finančníkom, akoby to boli paraziti na „skutočných“ hospodárskych aktivitách, ako sú priemysel či poľnohospodárstvo. Táto nevraživosť má podľa N. Fergusona tri príčiny. Prvou je skutočnosť, že veriteľov bude vždy menej ako dlžníkov, ktorí len zriedkavo majú sympatie voči tým druhým. Ďalším dôvodom sú škandály či krízy objavujúce sa až príliš často, čím vznikol dojem, že financie sú skôr príčinou chudoby ako prosperity.

Poslednou príčinou je fakt, že finančníctvo bolo dlho v rukách hlavne etnických alebo náboženských skupín, ktoré boli majoritnou spoločnosťou utláčané.

Áno, kniha prináša nielen pozitívny, ale aj negatívny pohľad na dejiny financií. N. Ferguson, tak ako sme v jeho prípade už zvyknutí, s jemnou aroganciou „strieľa“ svoje argumenty na všetky strany ideologického spektra.

Napriek tomu, že ho niektoré média charakterizujú ako pravičiara, vôbec si nedáva servítku pred ústa ani voči svojim ideovým spolupútnikom. Ak by jeho kniha vyšla skôr, možno by sme sa inak pozerali na zavádzanie dôchodkového systému v našej krajine, pri ktorom sa naši politici inšpirovali čilským diktátorom Pinochetom, ktorý na jeho presadenie použil všetky možné prostriedky. Je absolútne irelevantné, či vašim ministrom radí M. Friedman, keď zomierajú ľudia. Kritike sa však nevyhne ani druhá strana (ľavica), na mnohých príkladoch škótsky historik dokazuje, že veľmi štedrý sociálny systém je neefektívny.

V knihe sa dozviete, ako vznik dlhopisov naštartoval ekonomiku, ako to bolo s prvou realitnou bublinou alebo aj ako vzniklo požičiavanie na úrok. Prečo dostatok zlata neznamenal rozvoj Španielska na prahu novoveku, alebo ako finančná bublina ovplyvnila Veľkú francúzsku revolúciu. Autor sa snaží na základe historických informácií predvídať budúcnosť, lebo si myslí, že najväčšou chybou dneška je nevzdelanosť bankárov a ekonómov v dejinách financií. Schválne, kto z vás vie, kedy a ako prebehla tequilová kríza?

 

Trocha kritiky

Napriek faktu, že som bol knihou nadšený, musím trochu skritizovať niektoré drobné chyby. Hoci neviem, či mám právo „pranierovať“ človeka, čo polovicu roka prednáša na univerzite v Oxforde a druhú časť učí na Harvarde. Respektíve, vôbec si nemyslím, že mám za sebou vzdelanie ako recenzenti v The New York Review of Books, v The Guardian (The Observer) alebo v The New York Times. V knihe mi však chýbali širšie state, ktoré by sa venovali veľkej hospodárskej kríze v 30. rokoch 20. storočia. Je však pravda, že týmto udalostiam sa bádatelia radi „vyhýbajú“. Ďalej hoci je N. Ferguson známy tým, že všetky svoje fakty má vyargumentované, jeho kritika nositeľa Nobelovej ceny P. Krugmana je trochu nedotiahnutá. Na texte takisto vidieť, že autora bavia niektoré témy viac, napríklad hedgeovým fondom venuje väčší priestor, ako by si v podobnej knihe zaslúžili.

Tak isto sa pripájam k názoru T. Hunta z The Observer, že George Sörös dostáva viac pozornosti než napríklad Adam Smith alebo John M. Keynes. Rovnako by sa nemala ignorovať Marxova kniha Kapitál. Nepatrím síce k priaznivcom K. Marxa a jeho trochu obskúrneho diela, ale k dejinám financií jednoducho patrí.

Dosť však kritiky, pretože naozaj ide o kvalitnú knihu, ktorá by sa mala stať povinným čítaním všetkých slovenských finančníkov, ale aj ich názorových oponentov. Darmo, bez peňazí by naša spoločnosť neexistovala, no to isté sa dá povedať aj o našej histórii.

Článok bol prevzatý z www.jet.sk

 

Branislav Kovár

 

 

Naill Ferguson: Vzestup peněz. Finanční dějiny světa. 1. Vydanie. Praha : Argo 2011. 324 strán, pevná väzba. ISBN: 978-80-257-0337.

 

 

 

 

 

Naill Ferguson: Vzostup peňazí. Finančné dejiny sveta. 1. Vydanie. Bratislava : Kalligram 2011. 496 strán, pevná väzba. ISBN: 978-80-8101-456-7.

 

 

Obrazová príloha: Argo, Kalligram, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Ako zbohatol Rothschild?

Ako zbohatol Rothschild?

Podľa niektorých rodina Rothschildovcov už niekoľko storočí pevne drží opraty svetového bankovníctva, ale je to skutočne tak? V čom sú korene bohatstva Rothschildovcov? celý článok

Európske svätenie jari skončilo v zákopoch Veľkej vojny

Európske svätenie jari skončilo v zákopoch Veľkej vojny

Veľká vojna a zrod modernej doby – s týmto podtitulom vyšiel minulý rok český preklad dnes už takmer legendárnej knihy kanadského historika s lotyšskými koreňmi Modrisa Eksteinsa Svätenie jari, ktorá vyšla prvý raz v roku 1989. celý článok

Epidémie v dejinách sú dôkazom, že ľudstvo sa z histórie nepoučilo

Epidémie v dejinách sú dôkazom, že ľudstvo sa z histórie nepoučilo

V súčasnosti, keď na Slovensku a rovnako aj vo svete stále zúri vírus spôsobujúci ochorenie COVID-19, sa téma epidémií dostáva väčšmi do popredia. Ľudia o nich intenzívnejšie čítajú, diskutujú alebo ich porovnávajú naprieč storočiami. celý článok

Vychádza kniha venovaná potratom a ich úlohe v slovenských kultúrnych vojnách

Vychádza kniha venovaná potratom a ich úlohe v slovenských kultúrnych vojnách

V knižnej edícii Denníka N vychádza kniha venovaná potratom a ich úlohe v slovenských kultúrnych vojnách. O téme interrupcií sa v parlamente od vzniku Slovenskej republiky hlasovalo celkovo 11-krát. celý článok

Príbeh veduty Bratislavy nezostane slovenskému čitateľovi skrytý

Príbeh veduty Bratislavy nezostane slovenskému čitateľovi skrytý

O vedute Bratislavy vo Florencii ste už možno niekde počuli. Mnohí ju videli na vlastné oči počas potuliek Florenciou. Iní ju obišli bez toho, aby rozpoznali, že maľba zobrazuje naše hlavné mesto. Ukrýva sa totiž pod historickým názvom Possonia či Posonium. celý článok

Diskusia