Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Vyhladia ázijské pandémie ľudstvo?

Publikované : 25.05.2020 | Zobrazení: 14453 |
9 minút čítania

Ochorenie Covid-19 je v súčasnosti nepochybne najznámejším respiračným ochorením ázijského pôvodu. Nie je to však prvý vírus pochádzajúci z Ázie, ktorý ochromil svet. Prvýkrát sa tak stalo v roku 1957. Pandémiu vtedy spôsobil vírus chrípky, ktorý následne zmutoval a o 10 rokov tragicky zaútočil opäť.

 

V 20. storočí vypukli oficiálne tri chrípkové pandémie. Prvou a najsmrteľnejšou bola známa španielska chrípka. Obdobie druhej pandémie, prvej ázijskej chrípky v rokoch 1957–1958, poznamenalo bipolárne rozdelenie sveta. Napriek tomu, že si táto pandémia vyžiadala obrovské množstvo ľudských životov po celom svete, v dôsledku vtedajšieho politického napätia je počet obetí dodnes neistý. Odhady sa pohybujú medzi jedným, dvoma až štyrmi miliónmi stratených životov na celom svete v priebehu jedného roka. Konečné číslo obetí však môže byť v dôsledku nepresných štatistík a zámerných dezinformácií počas studenej vojny výrazne vyššie. Určite je nepochybné, že ázijská chrípková pandémia mala v prvej polovici 20. storočia na svedomí druhý najväčší počet mŕtvych hneď po španielskej chrípke. Smutné tretie miesto drží jej mutácia, ktorá nastala v roku 1968 a zapríčinila tzv. hongkonskú chrípku.

 

Ideológia a vírusy nepoznajú hranice

Prvá ázijská influenza bola spôsobená chrípkovým vírusom typu A, identifikovaným ako subtyp H2N2. Výskumy choroby dokázali, že sa H2N2 vyvinul z bežných ľudských a vtačích chrípkových vírusov. Pravdepodobne ide o prvý známy prenos vtáčích vírusov na človeka, preto sa táto pandémia niekedy nazýva aj „hydinová pohroma“. Keď ázijská chrípka vypukla prvý raz, prvý raz sa tak zároveň naskytla možnosť skúmať vírus spôsobujúci pandémiu v laboratóriách.

V čase španielskej chrípky v roku 1918 vedné odbory virológia a epidemiológia (prípadne bakteriológia) v podstate ešte len začínali, aj keď už urobili prvé detské krôčiky. Mnoho epidemiológov špekulovalo, či za ohromným množstvom úmrtí pri španielskej chrípke stál len samotný vírus, alebo aj pridružené bakteriálne infekcie, ktoré boli pred objavom penicilínu samy o sebe fatálne. Preto keď vypukla pandémia v roku 1957, mohli vedci premiérovo skúmať vírus s vysokou smrtnosťou v laboratórnych podmienkach. Širokému zberu dát však zabránilo vzrastajúce napätie, či už v samotnom komunistickom bloku medzi Sovietskym zväzom a Čínou, alebo medzi hlavnými zoskupeniami studenej vojny. Čína, ZSSR a ich satelity, pochopiteľne, nezdieľali svoje zistenia, informácie a vzorky vírusov so zvyškom sveta, preto výskum ochorenia zostal regionálne obmedzený.

Na začiatku roka 1957 vypukli bez zdanlivého zdroja a príčiny rozsiahle chrípkové epidémie s vysokou letalitou vo Vietname a v Thajsku. Hlavne z Vietnamu sa vírus ďalej a ľahko šíril do sveta v súvislosti s prítomnosťou a pohybom amerických vojenských poradcov v týchto krajinách. Už počas babieho leta zasiahol H2N2 plnou silou Spojené štáty americké a Veľkú Britániu.

Odkiaľ vírus pochádzal? Čína sa v roku 1957 nachádzala v politickej, obchodnej a kultúrnej izolácii v dôsledku politiky Mao Ce-tunga. Krajina v tom čase udržiavala limitované obchodné kontakty so spriatelenými krajinami, kam vyvážala potraviny. Zdrojom nákazy bola pravdepodobne hydina, a ako naznačil neskorší výskum, trvalo takmer rok, než sa západným epidemiológom podarilo s istotou označiť Čínu za epicentrum choroby.

Prvé prípady novej nákazy sa objavili pravdepodobne v provincii Kuej-čou (Guizhou) na juhozápade Číny vo februári 1957, niektoré zdroje uvádzajú dokonca rok 1956. Zdroj nákazy a prvý výskyt ochorenia bude vždy nejasný, pretože Čínska ľudová republika sa v danom období nachádzala v turbulentnom období. Komunistická strana Číny bola už osem rokov pri moci a spúšťala jednu hrôzostrašnú politickú kampaň za druhou s cieľom vyhladiť všetkých skutočných alebo domnelých odporcov. Obyvateľstvo bolo navyše zdecimované po dekádach občianskej vojny a hrôz japonskej okupácie. Poľnohospodárstvo vo väčšine krajiny zostávalo na úrovni stredoveku, iba sporadicky sa aplikovali moderné hnojivá, pesticídy či ťažká technika. Z tohto obdobia nemáme žiadne dôveryhodné štatistiky o obyvateľstve, väčšina populácie bola negramotná a prístup k lekárskej starostlivosti bol eufemisticky povedané obmedzený. Preto sa môžeme iba dohadovať o skutočnom počte čínskych obetí alebo o presnom mieste epicentra choroby. Pandémiu vírusu H2N2 môžeme sledovať len od momentu, keď dorazila do demokratickej časti sveta.

 

Muž, ktorý porazil pandémiu

Virológ Maurice Hilleman zistil, že pandémia je na „ceste“ do Spojených štátov amerických presne 17. apríla 1957. V ten deň vyšiel v The New York Times článok, ktorý sa venoval chrípkovej epidémii vyčíňajúcej v Hongkongu, kde počas niekoľkých týždňov ochorelo 10 % populácie z celej britskej kolónie (okolo 250 000 ľudí). Pre skúseného vedca Hillemana však bol výkričníkom opis nakazených: „Desiatky tisíc ľudí stáli v radoch na lekársku starostlivosť. ...matky nesúce na chrbte deti so sklenenými očami prosili o pomoc.“ Hilleman si na okraj novín poznamenal: „Môj bože, to je pandémia. Je to tu.“

Hilleman vedel, o čom hovorí. Označuje sa ako muž, ktorý zachránil viac ľudských životov ako ktorýkoľvek iný vedec. Za svojho života vyvinul neuveriteľných 40 vakcín, z toho 12 proti vysoko nákazlivým detským ochoreniam. Mnohé z nich sú aj dnes súčasťou bežného očkovania, napríklad vakcína proti osýpkam, mumpsu, rubeole, meningitíde alebo hepatitíde typu A a B.

Skúsenému vedcovi bolo jasné, že nemôže strácať drahocenný čas. V období, keď vypukla pandémia H2N2, bol vedúcim oddelenia respiračných chorôb vo vojenskom výskumnom centre Walter Reed Army Institute of Research. Okamžite využil všetky svoje kontakty, aby získal vzorku vírusu. Ak by bol postupoval podľa predpisov, len získať samotnú vzorku by bolo trvalo niekoľko týždňov, preto neváhal oficiálnu cestu obísť. Ihneď volal do amerických laboratórií v Japonsku a požiadal ich o spoluprácu. Vďaka tomu bol vytipovaný nakazený americký námorník, ktorý mal vykloktať slanú vodu a obsah úst vypľuť do nádobky, ktorá bola expresne zaslaná do USA. Hillemanov tím sa okamžite pustil do výskumu a denne pracoval 14 hodín, aby sa im podarilo izolovať vírus čo najskôr.

Medzitým sa Hilleman snažil varovať Vojenskú zdravotnú komisiu a Americký úrad pre verejnú ochranu zdravia, no trvalo niekoľko týždňov, než začali jeho varovanie brať vážne. Hillemanov tím identifikoval výraznú mutáciu vírusu v porovnaní s predchádzajúcimi chrípkovými vírusmi. 22. mája vydal Hilleman tlačovú správu, v ktorej upozorňoval, že najneskôr na jeseň dorazí vírus do USA. Vzorky vírusu rozposlal i do ďalších šiestich amerických laboratórií. Začali sa preteky vedcov s časom, v snahe vyvinúť vakcínu čo najskôr – než chrípka zničí milióny životov. Aby vakcína mohla začať včas pôsobiť, bolo nevyhnutné, aby bola najneskôr do štyroch mesiacov na trhu. Ešte nikdy v minulosti nebola vakcína vyvinutá tak rýchlo. Na trh sa ju podarilo dostať aj preto, lebo vedci obišli množstvo federálnych nariadení a zákonov, týkajúcich sa liekov.

Bádatelia mali výhodu v tom, že nevyvíjali vakcínu celkom od základov, ako sa to deje v súčasnosti pri pandémii ochorenia COVID-19, ale nadväzovali na predchádzajúce vakcíny proti chrípke. Hilleman svoje kroky následne okomentoval týmito slovami: „Vedel som, ako celý systém funguje, preto som obišiel Divíziu štandardov biologík [Division of Biologics Standards] a sám som zavolal výrobcovi vakcíny, aby urýchlil jej vývoj a distribúciu medzi obyvateľstvo.“

Prvé vakcíny boli k dispozícii v júni, rozsiahle očkovanie (40 miliónov ľudí) sa začalo v júli toho istého roku. Vírus H2N2 zaútočil v USA v auguste, presne ako Hilleman predpovedal. Choroba, ktorá si v západnej tlači vyslúžila prezývku „ázijská chrípka“, zabila v USA 70až 116 tisíc ľudí. Vo Veľkej Británii vírusu podľahlo približne 14 tisíc pacientov a vyše 5, 5 milióna ľudí bolo donútených vyhľadať lekársku starostlivosť. I keď nikdy nebudeme poznať skutočný počet úmrtí alebo číslo nakazených, pretože mnohé krajiny v období studenej vojny nemali prostriedky alebo záujem podrobné štatistiky uvádzať, je nepochybné, že bez očkovania by si bol vírus H2N2 vyžiadal viac životov. Maurice Hilleman zostáva neznámym hrdinom za svoj mimoriadny prínos v oblasti vakcinácie.

 

Mutácia vírusu

V júli 1968 si lekári v Hongkongu všimli znepokojivý nárast chorých. Krivka počtu pacientov i úmrtí stúpala strmo hore. Väčšina postihnutých vykazovala obdobné príznaky: horúčka, slabosť, problémy s dychom a komplikovaný zápal pľúc. Všetci mali v čerstvej pamäti predchádzajúcu pandémiu, a preto nebrali výstražné signály na ľahkú váhu.

V priebehu dvoch týždňov od prvých varovných signálov ochorelo len v samotnom Hongkongu vyše pol milióna ľudí. Vedci začali rýchlo skúmať nový vírus a zistili, že sa vyvinul mutáciou z H2N2 a získal označenie H3N2. Vírus H3N2 čakal rovnaký osud ako španielsku chrípku, medzi širokou verejnosťou sa čoskoro vžilo označenie hongkonská chrípka. Rovnako ako pri predchádzajúcej pandémii pritom nie je známe presné epicentrum nákazy.

Čína bola v roku 1968 ešte vo väčšej medzinárodnej izolácii ako 11 rokov predtým. V krajine prebiehala Veľká proletárska kultúrna revolúcia. Pred ňou štát decimoval pravdepodobne najväčší hladomor 20. storočia, pri ktorom zahynulo 30 až 40 miliónov ľudí a ktorý bol dôsledkom politickej kampane nazvanej Veľký skok vpred (1958–1960). Pri takých obrovských stratách na životoch nedokážeme vôbec odhadnúť, koľko ľudí v Číne podľahlo hongkonskej chrípke a koľko následkom podvýživy. Väčšina zdrojov o chrípke uvádza 1 milión obetí po celom svete, aj keď najnovšie štúdie zvýšili počet na 4 milióny, čiže ide o podobné čísla ako pri predchádzajúcej pandémii vírusu H2N2. Podobne ako pri prvej ázijskej chrípke bola po mesiacoch pátrania za pravdepodobné ohnisko nákazy označená Čínska ľudová republika. V januári 1970 vyhlásil lekár Chang Wai-kwan z Hongkonskej nemocnice kráľovnej Márie v rozhovore pre The New York Times: „Ázijská chrípka z roku 1957 má zrejme pôvod v ČĽR a pandémia z roku 1968 je pravdepodobne z toho istého zdroja.“

Nový vírus sa rýchlo šíril. V priebehu šiestich mesiacov sa objavili prípady ochorenia vo Vietname, v Singapure, v Indii, v Austrálii, na Filipínach, v Afrike a v Južnej Amerike. A rovnako sa v dôsledku pobytu amerických vojsk vo Vietname rýchlo preniesol z Ázie do USA.

Situácia bola kritická. Nemenovaný vysoko postavený hongkonský úradník okomentoval situáciu pre South China Morning Post v článku z 24. júla 1968: „... kliniky sú naplnené do prasknutia, to najlepšie, čo môžu nakazení urobiť, je ísť domov a zostať v posteli, kým sa situácia nezlepší. Berte aspirín, pite čaj a citrónovú limonádu, whisky alebo brandy podľa chuti.“ Odporúčanie konzumácie alkoholu sa dnes zdá byť úsmevné, ale je nutné pripomenúť, že alkohol bol v minulosti často vnímaný ako liečivý, alebo sa mu prisudzovali preventívne účinky. Predovšetkým Briti v koloniálnych obdobiach často praktikovali pitie ginu s tonikom ako prevenciu proti malarickým horúčkam. Hongkonská chrípka si rýchlo vybrala svoju daň. Napríklad z 300 zamestnancov Hongkonskej telefónnej spoločnosti (Hongkong Telephone Co. and China Light and Power) ich 200 ochorelo. Dokonca bol zaznamenaný i prenos medzi živočíšnymi druhmi, a to aj z človeka na veľrybu.

Vírus H3N2 zaútočil v dvoch vlnách, pričom tá druhá medzi rokmi 1969–1970 bola výrazne tragickejšia než tá prvá. Zaujímavý je fakt, že smrteľnejšia bola druhá vlna iba v Európe a v Ázii. Naopak, v USA mala väčšiu smrtnosť prvá vlna, dôvod nie je presne známy. Len v samotnom západnom a východnom Berlíne zomrelo vyše 60 tisíc obyvateľov. Mesto sa s veľkým množstvom tiel vysporiadalo netypicky. Vo Východnom Berlíne skladovali telá v nepoužívaných staniciach metra, v západnej časti mesta boli smetiari povolaní na pomoc hrobárom. V Spojených štátoch amerických sa odhadovalo, že na ich území zahynulo okolo 100 tisíc ľudí.

Vďaka rýchlej reakcii hongkonských lekárov sa v rekordnom čase začalo pracovať na vakcíne. Samotná Svetová zdravotnícka organizácia ocenila hongkonský prístup a vyhlásila, že by bolo ťažké vyvinúť vakcínu v kratšom časovom úseku. Žiaľ, najväčší počet obetí bol medzi osobami vo veku nad 65 rokov, tehotnými ženami a pacientmi s pľúcnymi ochoreniami. Štáty neprijali žiadne špeciálne karanténne opatrenia okrem minimálnych, ako napríklad odporúčanie starostlivejšej hygieny rúk. Aj hudobný festival Woodstock, naplánovaný na leto 1969, sa konal v pôvodnom termíne. Vírus stále cirkuluje po svete a mutuje do sezónnych chrípok.

 

Mgr. Bc. Denisa Hilbertová, M.A., vyštudovala históriu na Karlovej univerzite v Prahe a Čínske štúdiá na National Chengchi University na Taiwane. Venuje sa moderným čínskym a taiwanským dejinám a súčasnej politike. Pôsobí ako odborný asistent v Seminári čínskych štúdií na Masarykovej univerzite v Brne.

 

 

 

 

Text je súčasťou knihy Kovár, B./Zajac, O./Benediková, L. (Ed.): Epidémie v dejinách. Premedia : Bratislava 2020.

 

 

Použitá literatúra

Offit, P. A.: Vaccinated: One Man’s Quest to Defeat the World’s Deadliest Diseases. New York 2008.

 

Internetové odkazy:

a) https://www.nytimes.com/1970/01/18/archives/hong-kong-flu-is-affecting-millions-in-wide-areas-around-world.html

b) https://www.sinobiological.com/research/virus/1957-influenza-pandemic-asian-flu.

c) https://www.scmp.com/lifestyle/health-wellness/article/2154925/how-hong-kong-flu-struck-without-warning-50-years-ago-and.

 

Obrazová príloha: South China Morning Post, TopFoto, Bettmann Archive

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Američania sa počas studenej vojny báli komunistov vo vlastnej vlasti

Američania sa počas studenej vojny báli komunistov vo vlastnej vlasti

Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničia Hua Chunying (slov. Chua Ťunjing) napísala 30. mája 2020 na twitterovom účte po anglicky: „I can not breathe.“ celý článok

Pred sedemdesiatimi rokmi sa začala krvavá kórejská vojna

Pred sedemdesiatimi rokmi sa začala krvavá kórejská vojna

Kórejská vojna bola kľúčovým konfliktom ranej fázy studenej vojny. Vojna vypukla presne pred sedemdesiatimi rokmi 25. júna 1950. celý článok

Porážka Francúzska Hitlerom spôsobila Stalinovi šok

Porážka Francúzska Hitlerom spôsobila Stalinovi šok

Presne pred 80 rokmi 22. júna 1940 sa v Compiegne uskutočnil starostlivo zinscenovaný podpis kapitulácie Francúzska. V rovnakom železničnom vagóne a na rovnakom mieste sa po prvej svetovej vojne podpísalo prímerie s Nemeckom v roku 1918. celý článok

Cesta k podpisu Trianonskej mierovej zmluvy bola dlhá

Cesta k podpisu Trianonskej mierovej zmluvy bola dlhá

Len málo udalostí je lepším dokladom toho, do akej miery rozdielna perspektíva a historická pamäť ovplyvňujú hodnotenie dejín. celý článok

Churchill premiérom, alebo sedem dní, ktoré otriasli Londýnom

Churchill premiérom, alebo sedem dní, ktoré otriasli Londýnom

Dolnou snemovňou britského parlamentu zneli 13. mája 1940 dnes už legendárne slová o tom, ako nový premiér nemôže ponúknuť svojim novým kolegom ani parlamentu nič než „...krv, drinu, slzy a pot“. celý článok

Diskusia