Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Vychádza kniha venovaná potratom a ich úlohe v slovenských kultúrnych vojnách

Publikované : 29.07.2020 | Zobrazení: 171 |
5 minút čítania

V knižnej edícii Denníka N vychádza kniha venovaná potratom a ich úlohe v slovenských kultúrnych vojnách. O téme interrupcií sa v parlamente od vzniku Slovenskej republiky hlasovalo celkovo 11-krát. Zaoberajú sa ňou konzervatívci aj liberáli, mečiarovci aj kotlebovci a najnovšie kolo rokovaní sa rozbehne teraz v lete.

 

Kam až siahajú korene kultúrnych vojen dneška a prečo sa vedú predovšetkým o prípustnosť umelého prerušenia tehotenstva? Čo hovorili o potratoch ľudáci, čo chudobné robotníčky a čo komunistický režim? Zmenili sa za sto rokov argumenty v prospech práv žien? 

O potratoch a antikoncepcii sa v minulosti diskutovalo v rozdielnych súvislostiach, počnúc rodinnou politikou, nacionalistickými fantáziami o populačnom raste a národnom zdraví a sexuálnou revolúciou, ľudskými právami a genocídou končiac. Kniha historika Miloslava Szabóa prináša autentické dobové svedectvá a ukazuje, že dnešné spory o interrupcie nemožno oddeliť od polemík, ktoré sa tiahli celým 20. storočím.

Monografia hľadá odpoveď na tieto a mnohé ďalšie otázky v kontexte slovenských a stredoeurópskych dejín 20. storočia, no venuje sa aj potratovej polemike, ktorú v pravidelných intervaloch otvárajú konzervatívci aj liberáli aj v 21. storočí – na pôde parlamentu, v predvolebných kampaniach aj počas verejných zhromaždení.

Miloslav Szabó prináša stručné dejiny interrupcií od Starého zákona cez rímske právo, protipotratovú politiku Rakúsko-Uhorska, Slovenského štátu a  obdobia komunizmu až po vyjadrenia publicistu Hanusa či kňaza Kuffu. Čerpá z rôznorodých zdrojov – cituje Jozefa Tisa, Vojtecha Tuku, kňazov, reportérov dobovej tlače, pediatrov aj trnavské robotníčky. Kniha je doplnená reprodukciami dobových fotografií, obrazov a dokumentov.

 

„Hlavným činiteľom rodiny je matka – ona zasluhuje si najväčšie uznanie. Tým viac je to pravda o slovenskej matke, ktorá v minulosti udržovala náboženské a národné presvedčenie v národe. Ona dávala národu synov, ktorí zaň vedeli trpieť i mrieť. Dnes dáva mladému slovenskému štátu pracovníkov, vojakov, je najmohutnejšou oporou štátu.“

Jozef Sivák, minister školstva Slovenskej republiky, 1939

 

„Matky staršie i mladšie ihrali sa s nimi, z očú len im tak blkotala nevysloviteľná láska, radosť zo života a šťastie materské. Tieto sladké deťúrence a blažené mamičky ani nevedely, že i ony demonštrujú na slnečnom brehu Dunaja. A ich demonštrácia a šťastné úsmevy matiek a detí sú rozhodne radostnejším sľubom pre ľudstvo a pre náš karpiškovcami ovládaný štát ako potratová demonštrácia bezzubých frajlí a za preventívne opatrenia sa oduševňujúcich židovčiat.“

Potratová demonštrácia, Slovák, 12. 1. 1932

 

„Novodobé obmedzovanie pôrodnosti ako hromadný zjav je plodom veľkokapitalistickej-individualistickej spoločnosti s jej materiálnou kultúrou a ‚racionalizáciou‘.“

Alojz Chura, Slovensko bez dorastu. Sociálne-paediatrické štúdium, Bratislava 1936

 

„Najvražednejšou ideológiou na Slovensku nebol ani fašizmus, ani komunizmus. Najvyšší počet nevinných obetí spôsobil nový výhonok predchádzajúcich ideológií, ideológia liberalizmu, ktorá zaútočila na najnevinnejšie detské životy.

Patrik Daniška, Antikoncepcia a sterilizácie za štátne peniaze, Revue Impulz, 3/2011

 

O autorovi:

Mgr. Miloslav Szabó, PhD. je historik a germanista. Zaoberá sa históriou antisemitizmu a katolicizmu, ako aj kultúrnymi dejinami v stredoeurópskom priestore v 19. a 20. storočí. Je autorom niekoľkých monografií a množstva štúdií v slovenčine, češtine, nemčine a angličtine. Absolvoval viacero pobytov a stáží na vedeckých a akademických inštitúciách doma aj v zahraničí. Je spolupracovník Židovského múzea v Prahe a bývalý spolupracovník Centra pre výskum antisemitizmu na Technickej univerzite v Berlíne, momentálne pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je autorom monografií Boh v ofsajde (Kalligram, 2004), Rasa a vôľa. Alfred Rosenberg a Mýtus 20. storočia (Kalligram, 2004), Klérofašisti. Slovenskí kňazi a pokušenie radikálnej politiky, 1935-1945 (Slovart 2019)

Odborné recenzentky:

Mgr. Eva Škorvanková, PhD., študovala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave v odbore história – archeológia, v roku 2007 ukončila doktorandské štúdium na Katedre všeobecných dejín FF UK. Prednáša medzinárodné vzťahy v rokoch 1871 – 1918 a v medzivojnovom období a dejiny Balkánu v 19. a 20. storočí. Zároveň vedie semináre, v rámci vedeckej a výskumnej činnosti sa v súčasnosti zaoberá slovenskou menšinou v srbskej Vojvodine a zároveň sa venuje tzv. dejinám žien v prvej polovici 20. storočia v kontexte strednej Európy.

Odborná recenzentka knihy Dr. Denisa Nešťáková,  študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Získala taktiež medzinárodný titul MA z Hoschule für jüdische Studien v Heidelbergu (Nemecko). Od roku 2018 pracuje na postdoktorandskom projekte „Ženy a muži v pracovnom tábore Sereď“ ako externá spolupracovníčka na KVD s finančnou podporou Foundation for the Memory of the Shoah, Paríž. Od roku 2019 pracuje na Herderovom inštitúte v Marburgu (Nemecko). Ako výskumná pracovníčka je zodpovedná za československú súčasť projektu: “Plánovanie rodiny vo východo-strednej Európe od 19.storočia po schválenie používania ‚tabletky‘“.

 

Ukážka z knihy

 

Kult matky

Po prijatí ústavy a voľbe katolíckeho kňaza Jozefa Tisa za prezidenta oficiálne už Slovenskej republiky katolícki biskupi vydali pastiersky list, v ktorom sa prihlásili k novému štátu a sľúbili „všemožne udržovať a zveľaďovať tento dar Boží“. Hneď na úvod vyjadrili úľavu z nenaplnenia údajnej hrozby, že slovenský národ „bude rozkúskovaný, roztrhaný, rozdrtený ako ešte nikdy, azda i z počtu národov vymazaný“.

Táto temná vízia sa nielenže nenaplnila, práve naopak, Slovákom svitlo svetlo slobody – čo na tom, že v tieni Tretej ríše. Oduševnenie pastierov slovenských katolíkov bolo také veľké, že slovenský národ a jeho štát pokladali za vskutku vyvolený ukázať pravú cestu iným: „Sme presvedčení, že aj náš malý národ, súc tvorom Božím a súc položený do srdca Európy, má Pánom Bohom určený svoj vážny a vznešený cieľ, ba zaiste celý rad cieľov. Tak môže byť mostom, cez ktorý má prenikať pravá viera k národom odštiepeným od jednoty Cirkvi a od skaly Petrovej... Tak môže slúžiť za vzor svetu, že pravú rodolásku (nacionalizmus) a sociálnu spravodlivosť nielen možno zlúčiť s úprimnou zbožnosťou, ale že zjednotenie týchto vznešených ideí privádza k ideálnemu zriadeniu ľudskej spoločnosti.“

Jeden z prvoradých predpokladov uskutočnenia tohto, slovami prezidenta Jozefa Tisa, „kresťansko-nacionálne-socialistického ducha“ predstavovala v očiach slovenských biskupov rodinná politika. Rodina mala zostať doménou žien, ktoré sa mali starať o deti a byť oporou zaneprázdneným mužom. Autoritársky štát mal zvrátiť nepriaznivý trend spájaný – hoci v pastierskom liste nie explicitne – s dvomi desaťročiami existencie demokratickej Československej republiky: „Bolestne badáme, že v posledných desaťročiach už aj u nás mnohí manželia ťažko sa prehrešujú proti svätosti rodiny: ako upadá počet dietok; ako sa začal uvoľňovať nerozlučiteľný zväzok manželský, podmienka to výchovy dietok a tak prepotrebná podmienka spoločenského a štátneho života. Voláme preto: Naspäť k starým kresťanským zásadám!“

Toto volanie štátni predstavitelia na čele s Jozefom Tisom vyslyšali už vo vyhlásení autonómnej vlády z 19. novembra 1938, kde je rodina predstavovaná „ako základná bunka štátu a spoločnosti vôbec“. Paragraf 86 ústavy z 21. júla 1939 staval manželstvo, rodinu a materstvo pod „zvýšenú ochranu právneho poriadku“. Ruka v ruke s týmto štatútom šlo prehodnotenie postavenia ženy, ktorej spoločenskú funkciu mali vyčerpávať reprodukčné povinnosti.

Podobne ako iné autoritárske režimy dovolávajúce sa katolicizmu, napríklad už spomínaná rakúska diktatúra v rokoch 1933 až 1938, aj Slovenský štát začal intenzívne pestovať kult matky. Na tento účel politici HSĽS využívali májový Deň matiek, prevzatý taktiež z prvej ČSR. Popri prezidentovi Tisovi bol hybnou silou kultu matky minister školstva Jozef Sivák, ktorý hneď 26. mája 1939 vystrúhal slovenským matkám nasledujúcu poklonu: „Hlavným činiteľom rodiny je matka – ona zasluhuje si najväčšie uznanie. Tým viac je to pravda o slovenskej matke, ktorá v minulosti udržovala náboženské a národné presvedčenie v národe. Ona dávala národu synov, ktorí zaň vedeli trpieť i mrieť. Dnes dáva mladému slovenskému štátu pracovníkov, vojakov, je najmohutnejšou oporou štátu.“

Od roku 1940 sa Deň matiek rozšíril na Deň slovenskej rodiny, zriaďovali sa kresťanské akadémie, umelci mali skladať ódy, do osláv sa aktívne zapájal štátny aparát. V súlade s eugenickou zásadou Alojza Churu, podľa ktorého kvantita sama vygeneruje kvalitu, sa oslavovali najmä mnohodetné matky. V máji 1943 prezident Tiso prijal delegáciu niektorých z nich, ktoré porodili vyše desať detí. Vo svojom prejave Tiso uisťoval, že „slovenský národ sa nemusí báť depopulácie, vymierania, lebo vy slovenské matky tvoríte základ zdravých, bohabojných a mravných rodín“.

 

 

Miloslav Szabó: Potraty. Dejiny slovenských kultúrnych vojen od Hlinku po Kuffu Odborné recenzentky: Mgr. Denisa Nešťáková, PhD., Mgr. Eva Škorvanková. Bratislava: N Press, 2020, 128 strán, mäkká väzba. ISBN 978-80-99925-28-2

 

 

 

Inzercia

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Európske svätenie jari skončilo v zákopoch Veľkej vojny

Európske svätenie jari skončilo v zákopoch Veľkej vojny

Veľká vojna a zrod modernej doby – s týmto podtitulom vyšiel minulý rok český preklad dnes už takmer legendárnej knihy kanadského historika s lotyšskými koreňmi Modrisa Eksteinsa Svätenie jari, ktorá vyšla prvý raz v roku 1989. celý článok

Epidémie v dejinách sú dôkazom, že ľudstvo sa z histórie nepoučilo

Epidémie v dejinách sú dôkazom, že ľudstvo sa z histórie nepoučilo

V súčasnosti, keď na Slovensku a rovnako aj vo svete stále zúri vírus spôsobujúci ochorenie COVID-19, sa téma epidémií dostáva väčšmi do popredia. Ľudia o nich intenzívnejšie čítajú, diskutujú alebo ich porovnávajú naprieč storočiami. celý článok

Príbeh veduty Bratislavy nezostane slovenskému čitateľovi skrytý

Príbeh veduty Bratislavy nezostane slovenskému čitateľovi skrytý

O vedute Bratislavy vo Florencii ste už možno niekde počuli. Mnohí ju videli na vlastné oči počas potuliek Florenciou. Iní ju obišli bez toho, aby rozpoznali, že maľba zobrazuje naše hlavné mesto. Ukrýva sa totiž pod historickým názvom Possonia či Posonium. celý článok

Štefánik sa stal ideálnym slovenským symbolom

Štefánik sa stal ideálnym slovenským symbolom

Milan Rastislav Štefánik sa po svojej smrti stal témou oficiálnej propagandy, legitimizačným nástrojom a prostredníctvom obsadzovania verejného priestoru sa vytváral jeho posmrtný kult. Nová kniha Petra Macha vysvetľuje proces vytvárania národného hrdinu prvej veľkosti. celý článok

Má riešenie konfliktu v Palestíne nejakú nádej?

Má riešenie konfliktu v Palestíne nejakú nádej?

Yossi Klein Halevi sa vo svojej zbierke fiktívnych listov vrúcnymi slovami prihovára svojmu neurčitému, no zároveň veľmi konkrétnemu palestínskemu susedovi. Môžu padnúť na úrodnú pôdu? celý článok

Diskusia