Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Všetka krása nebies

Publikované : 07.07.2015 | Zobrazení: 3076 |
5 minút čítania

Hildegarda z Bingenu patrí medzi najinšpiratívnejšie ženy v našich dejinách. České vydavateľstvo Academia vydalo minulý rok útlu publikáciu v edícii Historie nemeckej publicistky a spisovateľky Charlotte Kernerovej Všechna krása nebes s podtitulom Životní příběh Hildegardy z Bingenu.

 

Autorka recenzovanej knihy pôvodne vyštudovala ekonómiu a sociológiu. Krátko nato podnikla študijné cesty do Kanady a Číny. Najmä pobyt v Číne ovplyvnil jej ďalšiu profesionálnu  púť. Po návrate opísala svoje skúsenosti a zážitky vo svojej prvej knihe, ktorú venovala postaveniu dievčat a žien v Číne. Od tohto momentu sa Charlotte Kernerová začala venovať ženám a ich svetu. Zaujímala sa najmä o úspešné ženy v oblasti vedy a umenia. Sama napísala životopisy viacerých vedkýň, napríklad Marie Sibylle Merianovej (1647 – 1717), ktorá skúmala a maľovala hmyz či rastliny, alebo jadrovej fyzičky Lisy Meitnerovej. Okrem vedkýň ju zaujala dizajnérka a architektka Eileen Grayová (1878 – 1976). Podieľala sa aj na vydaní životopisov astronómiek Marie Cunitzovej (1610 – 1664), Caroliny Herschelovej (1750 –1848) a Marie Mitschellovej (1818 – 1889). Za svoje práce bola niekoľkokrát ocenená.

Môže drobná knižka priblížiť pozoruhodnú ženu z 12. storočia? Je v silách publicistky obsiahnuť životnú púť ľudovej svätice? V úplnosti určite nie, ale Charlotte Kernerovej vytvorila knihou Všechna krása nebes veľmi pútavú pozvánku k ďalšiemu štúdiu života a diela Hildegardy z Bingenu (1098 – 1179).

Autorka postupuje chronologicky od narodenia Hildegardy až po jej smrť vo veku cca 82 rokov. Nie je to však bežný suchopárny životopis. Autorka ho dopĺňa mnohými dôležitými poznatkami o svete, ktorý Hildegardu obklopoval.

V súvislosti s narodením a s detstvom  sa čitateľ pomerne podrobne dozvedá o rodinnom živote šľachtických rodín. Získa prehľad o fungovaní šľachtického dvora v danom období, o jeho zázemí a  postavení v spoločenskom systéme vtedajšej spoločnosti. Priamo zo života Hildegardy sa dozvedáme, že sa narodila ako posledné desiate dieťa a v ranom detstve trpela mnohými zdravotnými problémami. Autorka tiež prezrádza, že Hildegarda už ako malé dieťa videla veci, ktoré zostávajú iným ľuďom skryté a ktoré sama Hildegarda tajila až do veku 42 rokov. Autorka výberom citácií z diel samotnej Hildegardy ukazuje strach a bázeň svätice z videní a jej neľahkú cestu k stavu, keď ich prijíma. Vôbec celá kniha je pretkaná výňatkami z Hildegardiných spisov, ktoré plasticky dokresľujú jej myšlienkový svet a zároveň ukazujú jej schopnosť jednoduchými vetami opísať hlboké tajomstvá života, viery a prírody.

Keďže sa Hildegarda sa narodila ako desiate dieťa a podľa Starého zákona desatina zo všetkého (desiatok) patrí Hospodinovi (Genesis 14, 20; 28, 22), a mala navyše krehké zdravie, rodičia sa možno aj preto rozhodli „darovať“ ju Bohu. V praxi to znamenalo, že Hildegarda bola zverená a predurčená životu v kláštore. Od svojich 14 rokov žila najskôr viac ako tri desaťročia v kláštore v Disibodenbergu a neskôr v kláštore Rupertsberg, ktorý sama založila. Autorka aj na tomto mieste doplnila údaje z Hildegardinho života zaujímavými informáciami o každodennosti za kláštornými stenami aj o kultúrnom a hospodárskom význame kláštorov v danom období, a pripomenula i dôležité míľniky politických dejín. Podrobnejšie sa venovala téme oblátov –  detí, ktoré boli už v detskom veku darované kláštorom so zámerom pripraviť ich na budúci život rehoľníkov. Samotná Hildegarda, hoci našla v kláštore svoje naplnenie, uvedenú prax kritizovala a odsudzovala. 

 Postupujúc chronologicky sa Charlotte Kernerová dostala vo svoje knihe k obdobiu, v ktorom Hildegarda zvádzala boj sama so sebou, či sa svojimi víziami má zveriť aj iným. Pri rozhodovaní pomohol Hildegarde jej učiteľ, neskôr sekretár, mních Volmar. On ju presvedčil a dodal jej odvahu k zapisovaniu svojich videní. Spoločným úsilím pripravili dodnes obdivované Hildegardino dielo Scivias. Hildegarda najskôr zapísala svoje vidiny na voskovú tabuľku a Volmar ich prepísal na pergamen. Preklad názvu diela nie je bezproblémový. Do češtiny sa prekladá ako Cestyvěz. Voľne by sa dal titul preložiť ako Poznanie (poznávanie) ciest. V angličtine sa ustálil preklad „Know the Ways“, v nemčine „Wisse die Wege“. Nejasnosti pri prekladom spôsobuje aj Hildegardin jazyk. Hildegarda síce zaznamenávala svoje diela v latinčine, ale bola to upravená latinčina, ktorá obsahovala mnoho novovytvorených slov.

S rozhodnutím Hildegardy zapisovať svoje vízie akoby sa k nej dostavila vnútorná sila, ktorá pokorila jej dovtedajšie zdravotné ťažkosti,  pomáhala jej ustáť rôzne veľmi komplikované spory a napísať niekoľko diel. V druhej polovici života bola Hildegarda veľmi aktívna a podnikla niekoľko kazateľských ciest, dopisovala si s významnými mníchmi i panovníkmi. Autorka do druhej časti knihy vyberla pasáže z diel i listov, ktoré dokumentujú Hildegardin náhľad na usporiadanie sveta a jej vzťah k Bohu a k Sv. Trojici. Znova sa tu objavujú celé citáty z Hildegrdiných diel, najmä zo Scivias, alebo korešpondencie, v ktorých vysvetľovala svoje vízie či postoj k životu. Vďaka nim sa čitateľ môže bezprostredne oboznámiť s jej myšlienkovým svetom.

Hildegrda za svoj dlhý život napísala okrem teologických prác i viacero pozoruhodných traktátov o liečení (najznámejšie Causae et curae a Physica) a skomponovala niekoľko hudobných hymnov a piesní.

Položme si otázku, kto bola Hildegarda z Bingenu a prečo jej dielo stále oslovuje mnoho ľudí? Hildegarda bola výnimočná žena, z ktorej kníh presakuje hlboká pokora voči Bohu, človeku,  voči prírode a životu. Už jej súčasníci ju obdivovali za pevný morálny postoj, za odvahu postaviť sa za svoje presvedčenie  i za jej hlbokú vieru. Zároveň sa dá v jej dielach sledovať jej bystrý pozorovací talent, schopnosť opísať prírodu a prepojiť ju s jej hlbokou vierou v Boha. Uvedený prístup nachádzame v charakteristike ľudského života ako kalendárneho roka, ktorý Hildegarda napísala na sklonku svojho života. V tomto spise každý mesiac zodpovedá nielen jednému životnému úseku, ale stojí i za jednou časťou tela a predstavuje určitú duševnú fázu ľudského života. V časoch, keď sme sa od prírody veľmi vzdialili, je zaujímavé pripomenúť si jej previazanosť s ľudským životom, ako ho videla Hildegarda:

„V prvním měsíci se slunce opět pozvedá (...). Vlastnosti tohoto měsíce se podobají mozku (...). Tak duše plná radosti působí dětství člověka, v oné době, která ještě nezná žádnou zlomyslnou lest a necítí tělesnou slast. Ještě nemá nutkání jednat proti vlastí přirozenosti. V takovém dětství, jakož životní přání se jeví tak prostá a nevinná, se duše ukazuje v celé své síle. Jako (...) se slunce v prvém měsíci opět pozvedá, tak ani duše v tomto raném věku není zatvrzelá a zcela zatemněná.“ (s. 15 – 16)

„Třetí měsíc vzchází s divokým vřením. Přináší s sebou nečas. I když má v sobě také ještě mnoho nešťastného, přece se s jeho rozličnými větry dávají do pohybu zárodky země. Pod tímto měsícem si má člověk představit uši. I v nich zní zvuk tolika hodnotného i neužitečného, jímž je udržován v pohybu organismus ve svém celku. I duše v těle, jímž pohybuje a jež vyplňuje a jakoby spojuje s cévami, je konfrontována s narůstajícími silami přírody. V této situaci se člověk uprostřed svého mládi podobá stromu, který nejprve vynáší na světlo jen hrubé větvě a teprve později plody (...), mocně se však klame, když věří, že se už může považovat za moudrého, zatímco právě ve své troufalosti a pýše téměř hnisá jako čerstvá rána.“ (s. 32 – 33)

„Pátý měsíc je půvabně lehký a nádherný ve všech věcech země. Tak i ústům chutná sladce a rozkošně; touto chutí se zjistí a pozná, co člověka naplňuje radostí. Podobně je rozum sloupem a značkou pěti smyslů, které otěžemi pohání k působení, podobně jako země, převracená pluhem, se v zárodcích ukazuje jako plodná. Avšak zrak – smysl očí, jímž člověk vše nazírá a chápe, je právem vrcholem všech smyslů (...). A tak vidění svých očí člověk poznává plné využití přirozených věcí zcela přirozeným způsobem.“ (s. 43)

Aj podľa opisu ľudského života ako kalendárneho roka, ktorý som si dovolila v recenzii podrobnejšie predstaviť, niet divu, že Hildegarda už vyše osemsto rokov svojím dielom uchvacuje. Jej spisy sa stále skúmajú, prekladajú, vydávajú, pretože sú v nich skryté inšpirácie pre mnohé otázky aj dnešnej doby. Bez Hildegardinej tvorby by bola súčasná Európa veľmi ochudobnená.

Kniha Charlotte Kernerovej patrí k jedným z mnohých Hildegardiných životopisov.  Autorke sa podarilo priblížiť Hildegardu ako ženu vnímajúcu a cítiacu život celým telom, a najmä dušou, s veľkým porozumením pre ľudské radosti i slabosti, ktoré prežívala a poznala aj sama.

 

Hana Chorvátová

 

 

Charlotte Kernerová: Všechna krása nebes. Životní příběh Hildegardy z Bingenu. Preložil Milan Váňa Praha : Academia 2014. 169 strán, mäkká väzba, ISBN 978-80-200-2063-5.

 

 

 

Obrazová príloha: Academia, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Koľko výnimočných žien z našej histórie poznáte?

Koľko výnimočných žien z našej histórie poznáte?

Od svätej Alžbety až po misionárku Veroniku Ráckovú – kniha o päťdesiatke výnimočných žien, ktoré spoluvytvárali naše dejiny. celý článok

Ivan Kamenec hovorí o rozdvojenom dejepisectve

Ivan Kamenec hovorí o rozdvojenom dejepisectve

HistoryWeb.sk v spolupráci s vydavateľstvom HADART Vám prináša ukážku z jedinečnej knihy Rozhovor s dejinami, ktorá odkrýva život jedného z našich najznámejších historikov Ivana Kamenca. celý článok

Nad Európou sa podľa amerického novinára sťahujú čierne mraky

Nad Európou sa podľa amerického novinára sťahujú čierne mraky

Od konca druhej svetovej vojny bola Európa baštou demokracie a liberálnych hodnôt. Teraz sa však podľa novinára Jamesa Kirchicka situácia začína meniť. Prichádzajú diktátori, demagógovia, antisemitizmus, populistický nacionalizmus, územná agresia a doba temna. celý článok

Impérium musí zomrieť

Impérium musí zomrieť

Na prelome storočí Rusko experimentovalo s liberálnosťou a otvorenosťou. Počas prvej svetovej vojny sa na chvíľu mohlo zdať, že idey demokracie v ťažko skúšanej krajine zvíťazia. Boľševická revolúcia však tieto nádeje rozdrvila. Známy novinár Michail Zygar pripravil zaujímavú dokumentárnu knihu. celý článok

Aký je populárno-náučný sprievodca svetom Vikingov?

Aký je populárno-náučný sprievodca svetom Vikingov?

Obľúbená edícia Historica z produkcie českého vydavateľstva Vyšehrad získala minulý rok nový lákavý prírastok. Preklad popularizačnej knihy nemeckej autorky Claudie Banckovej nesie lakonický názov Vikingové... celý článok

Diskusia