Vražda na Níle

Publikované : 27.01.2013 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 8125

Staroegyptský panovník Ramesse III. bol zavraždený! Krátko pred Vianocami sa v svetových médiach objavila správa, podľa ktorej sa tímu vedcov z egyptskej Káhiry, nemeckého Tübingenu a talianskeho Bolzana podarilo objasniť jeden z najznámejších kriminálnych prípadov z obdobia starovekého Egypta. Podľa lekárskej analýzy panovníkovej múmie bola príčinou jeho smrti rezná rana na hrdle, spôsobená neznámym páchateľom. Kto a prečo takýmto násilným spôsobom ukončil vládu jedného z posledných veľkých egyptských vládcov?

 

V šľapajach veľkého predchodcu

Ramesse III. (Wesermaatre Meriamon Ramesse Heka Iunu – Mocná je pravda Reova, milovaný Amonom, zrodený Reom, pán Heliópolu) bol synom a nástupcom zakladateľa 20. dynastie Sethnachta a vládol v rokoch 1184 – 1153 pr. Kr. v neskorej fáze Novej ríše. Jeho božským otcom, resp. veľkým vzorom, však bol jeho slávny predchodca Ramesse II. Veľký. Práve od neho prebral svoje meno a snažil sa mu vyrovnať, tak svojimi vojenskými, ako aj stavebnými aktivitami. Monumentálne reliéfne scény na jeho zádušnom chráme v Medínet Habu nás informujú aj o jeho bojoch v Levante, v nílskej delte proti morským národom či na západe v boji proti Líbyjčanom. Korisť z týchto výbojov vynakladal na výstavbu nových a na prestavbu existujúcich chrámov či rozsiahlych vojenských pevností. Napriek tejto snahe sa však jeho vláda nesie v znamení nepokojov a nestability.

 

Boj proti vonkajším i vnútorným nepriateľom

V tomto období Egypt nebol výnimkou, bol to celý vtedajší svet, ktorý sa otriasal pod vlnou vojenských konfliktov a hospodárskej krízy. Tá sa dáva za príčinu predovšetkým pohybu rôznych etnických skupín zo strednej Európy, Egeidy či Itálie, nazývaných aj morské národy, ktoré doslova pirátskym spôsobom drancovali celé Stredomorie. Obsadzovali a ničili dôležité mestá a obchodné centrá predovšetkým na pobreží Malej Ázie, Levanty a Cypru. S ich výbojmi býva spájaný úpadok mykénskej palácovej spoločnosti, Chetitskej ríše či známa trójska vojna. Ich expanzii sa nevyhol ani Egypt, ktorý čiastočne ubránil Ramesseho predchodca Merenptah. V obnovenej sile sa však vrátili a útočili na oblasť východnej delty. Tu sa ich vpády podarilo Ramessemu III. v 5. a 8. roku svojej viac ako tridsaťročnej vlády úspešne odvrátiť.

Významné vojenské úspechy ani zvýšená podpora chrámov a kultovej činnosti však božstvá nenaklonili priaznivo. V krajine vládla hospodárska kríza, zapríčinená vysokými vojenskými nákladmi, stratou príjmov z obchodu a tribútov nestabilných vazalských štátov. Obmedzila sa ťažba zlata v Núbii a s nástupom používania železa poklesla hodnota medi, jednej z hlavných egyptských vývozných komodít. V tejto nepokojnej atmosfére hospodárskeho úpadku, korupcie, štrajkov robotníkov a zvýšenej kriminality nakoniec došlo k jednému z najznámejších zločinov v celých egyptských dejinách, k sprisahaniu a k vražde samotného panovníka.

 

Háremové sprisahanie

O sprisahaní, zosnovanom v kráľovskom háreme, sa dozvedáme z textu zachovaného na tzv. Turínskom súdnom papyruse a z ďalších zmienok na tzv. Leeovom a Rollinovom papyruse.

Hlavná časť textu nás informuje o procese s obžalovanými z účasti na strašnom sprisahaní. Dvanásť úradníkov bolo ustanovených ako súd, ktorý mal vyšetriť podozrivých. Menovaných obžalovaných „veľkých zločincov“ bolo viac ako štyridsať. Tých vypočúvali a odsúdili. Bol uvedený aj ich zoznam, z ktorého sa dozvedáme že išlo o ľudí rôzneho postavenia – od vysokého vojenského veliteľa cez kňaza, správcu kráľovského paláca, háremové dámy, pisárov, sluhov, a dokonca manželky vrátnikov. Podľa postavenia a previnenia boli aj potrestaní − vysokí úradníci mohli spáchať samovraždu, ostatným boli odrezané nosy a uši. Zločin bol úmyselne naplánovaný a mal niekoľko vedúcich osobností, ako bola napríklad háremová dáma Teje, jej syn Pentaweret či hlavný komorník Pabekkamen.

O priebehu samotného činu sa dozvedáme len veľmi málo. Jediným opísaným detailom je použitie čiernej mágie, rôznych zaklínadiel a magických voskových figúrok, ktoré mali zneškodniť stráže a oslabiť panovníka. Hoci hrala mágia v starovekom Egypte veľkú úlohu, nevieme, či sa naozaj použila, alebo zmienka o nej slúžila len na zvýšenie dramatickosti a odstrašujúceho efektu príbehu. Osoba rozprávača naznačuje, že ide skôr o príbeh ako o ozajstný súdny záznam. Rozprávačom je samotný Ramesse III., označený titulom Veľký boh, ktorý sa udeľoval len zosnulým panovníkom. Mohlo by ísť skôr o výstrahu, venovanú jeho synovi a následníkovi Ramessemu IV. Podobné varovanie pred atentátom totiž poznáme už z obdobia Strednej ríše, kde ho panovník 12. dynastie Amenemhet I. adresuje svojmu synovi Senusretovi I. Záhadnosť celého textu podčiarkuje hlavne fakt, že sa neuvádza, či panovník útok na svoju osobu prežil, resp. či ešte nejaký čas žil a stihol útočníkov potrestať, alebo vystupuje len ako literárna postava.

 

Múmia prehovorila

Bádatelia dlho pochybovali, či k spomínanému sprisahaniu naozaj došlo, a či bolo alebo nebolo úspešné. A to aj napriek tomu, že mali k dispozícii telo panovníka, teda jeho múmiu. Pôvodne bola pochovaná v hrobke KV 11 v Údolí kráľov, odkiaľ ju ale kňazi v období 22. dynastie kvôli bezpečnosti presťahovali do skrýše múmií v Dér el-Bahrí. Hoci sa našla už koncom 19. storočia, jej obhliadky nedokázali násilnú smrť.

To sa podarilo až dnešným vedcom, ktorí ju podrobili antropologickej, forenznej, rádiologickej a genetickej analyze. Detailné morfologické vyšetrenie v kombinácii s počítačovou tomografiou (CT) tak napokon odhalilo rozsiahle zranenie v oblasti hrdla. Rezná rana, dlhá takmer 7 cm, ktorá preťala tracheu a poškodila životne dôležité orgány, mohla zapríčiniť okamžitú smrť. Bolo naznačené, že rana mohla vzniknúť počas balzamovania, doteraz ale nepoznáme žiadny iný prípad takéhoto postupu. CT sken našiel v rane malý predmet – tzv. wadžet amlulet (známe Horovo oko). Ten mohol byť použitý, aby svojou magickou silou dopomohol k zahojeniu rany na druhom svete.

 

Na stope vrahovi

Kráľovražda sa teda s najväčšou pravdepodobnosťou uskutočnila. Kto z menovaných vyšetrovaných bol jej hlavným osnovateľom a kto vykonávateľom? Slovo hárem, ktoré označuje dejisko tohto zákerného činu, v nás vzbudzuje predstavu časti sultánovho paláca vyhradeného ženám, v ktorom súperia o vplyv jeho favoritky. A v spise naozaj figuruje žena Teje, háremová dáma. Lenže výrazy, ktoré my prekladáme ako hárem, mali v starom Egypte oveľa širší význam. V období Novej ríše označovali časť kráľovského paláca, v ktorom žili predovšetkým panovníkove manželky a konkubíny. Neboli tu však výlučne ženy; spoločne s nimi a ich deťmi tu dožívali aj ich predchodkyne či deti vazalských panovníkov a o ich chod sa staral početný personál a vojaci. Tu sa teda mohla zrodiť myšlienka na zvrhnutie kráľa a dosadenie iného kandidáta.

Hlavná žena a veľká kráľovská manželka Ramesseho III. bola Iset Ta-Hemdžert. Tituly jeho synov, zobrazených v jeho zádušnom chráme, však naznačujú, že ich matkou bola iná žena, ktorá však nie je uvedená. A my vieme, že do sprisahania bola zapletená istá Teje so synom Pentaweretom. Toho bádatelia od začiatku pokladali za možného panovníkovho syna, ktorý ho mal násilnou cestou nahradiť. Podľa spisu bol pred súd predvedený práve kvôli intrigovaniu proti kráľovi spolu so svojou matkou. Súd ho uznal vinným a on si vzal život. Máme ale nejaký dôkaz, že to tak naozaj bolo?

 

Záhadný muž E

V skrýši v Dér el-Bahrí sa našla ešte jedna múmia, ktorú vedci skúmali. Tou bol tzv. muž E, o ktorom sa bádatelia dávno domnievali, že by mohol byť jedným zo synov Ramesseho III., ba dokonca oným tajomným Pentaweretom. Spôsob jeho pochovania, bez náležitých obradov a mumifikácie, keď bolo telo zabalené do rituálne nečistej kozej kože, napovedá, že sa závažne previnil a bol potrestaný. S cieľom potvrdiť alebo vyvrátiť tieto dohady vedci skúmali aj jeho múmiu. Vek pochovaného určili na 18 – 20 rokov a potvrdili netradičný spôsob mumifikácie, pri ktorom mu boli ponechané vnútorné orgány. Na vzorkách kostí z obidvoch múmií sa uskutočnila analýza a vzájomné porovnanie genetického materiálu. Pri oboch vedci zistili identickú štruktúru Y-chromozómovej DNA, ktorá je typická pre vzťah otca a syna. Prehnutá predná časť hrudníka a záhyby kože na krku mladého muža by mohli svedčiť o násilnej smrti, akou je zaškrtenie alebo obesenie. Hoci by takáto interpretácia výborne zapadala do skadačky nášho vyšetrovania panovníkovej vraždy, na uzatvorenie tohto prípadu nám predsa len chýbajú usvedčujúce dôkazy. Sú to ale práve prípady, ako je tento, ktoré jasne ukazujú, že s vývojom moderných výskumných metód sa v budúcnosti môžeme starým Egypťanom priblížiť oveľa viac a odhaliť tak ďalšie a ďalšie tajomstvá ich strhujúcich dejín.

 

Mgr. Veronika Dubcová vyštudovala klasickú archeológiu na Trnavskej univerzite v Trnave, v súčasnosti pokračuje v štúdiu egyptológie na Viedenskej univerzite. Je členkou Nadácie Aigyptos a aktívne sa podieľa na archeologickom výskume lokality Tell el-Retábí v Egypte. Zaoberá sa egejskou dobou bronzovou a jej vzťahom k Egyptu a k Blízkemu východu, najmä v oblasti náboženstva a ikonografie, a dejinami a materiálnou kultúrou druhého prechodného obdobia a Novej ríše.

 

Použitá literatúra

Buck, A. de: The Judicial Papyrus of Turin. The Journal of Egyptian Archeology 23/2, 1937, 152 – 164. Dostupné na internete: http://www.jstor.org/stable/3854420?origin=JSTOR-pdf.

Dodson, A./Hilton, D.: The Complete Royal Families of Ancient Egypt. Cairo 2004.

Goedicke, H.: Was Magic Used in the Harem Conspiracy against Ramesses III? (P. Rollin and P. Lee). The Journal of Egyptian Archeology 49, 1963, 71 – 92. Dostupné na internete: http://www.jstor.org/stable/3855702.

Redford, S.: The Harem Conspiracy. DeKalb 2002.

Shaw, I. (ed.): The Oxford History of Ancient Egypt. Oxford 2000.

Vernus, P.: Affairs and Scandals in Ancient Egypt. Ithaca 2003.

Zink, A. R. et al.: Revisiting the harem conspiracy and death of Ramesses III: anthropological, forensic, radiological, and genetic study. BMJ 345, 2012, 1 - 9. Dostupné na internete: http://www.bmj.com/content/345/bmj.e8268 (stránka navštívená 27. 12. 2012).

Obrazová príloha: V. Dubcová, Nadácia Aigyptos, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Čo sa stalo s deťmi Kleopatry? (1. časť)

Čo sa stalo s deťmi Kleopatry? (1. časť)

Mnohých ľudí nezaujímajú v dejinách politické udalosti, ale viac sa koncentrujú na osobný život hlavných predstaviteľov. Jeden z takýchto prípadov, je vzťah egyptskej kráľovnej Kleopatry a Marca Antonia. celý článok

Svätý Mikuláš zachránil dievčatá pred prostitúciou

Svätý Mikuláš zachránil dievčatá pred prostitúciou

Kto bol svätý Mikuláš a čo vieme o ňom z historického hľadiska povedať? Informácie o Mikulášovi by sa v prameňoch dali zhrnúť do jedného odseku. Takáto stručnosť je oprávnená, keďže o tejto postave, napriek jej súčasnej popularite, nevieme povedať veľa. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.