Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Vojna proti pštrosom

Publikované : 06.01.2013 | Zobrazení: 10810 |
2 minúty čítania

Ľudské dejiny môžu byť niekedy skutočne bizarné. Existovali udalosti, na ktoré naozaj nemôžeme byť hrdí, dokonca sa pri nich môžeme cítiť až trápne. Do takejto histórie patrí aj vojna s vtákmi emu v Austrálii.

Po prvej svetovej vojne sa veľa bývalých austrálskych vojakov bojujúcich na britskej strane vrátilo domov a usádzali sa ako farmári na západe Austrálie. Prelom 20. a 30. rokov minulého storočia priniesol celosvetovú ekonomickú krízu. Tá sa výrazne dotkla aj západoaustrálskych farmárov. Situáciu im skomplikovala aj migrácia vtákov emu na ich pozemky. Tieto pštrosovité vtáky našli na obrábaných poliach a pasienkoch vhodné podmienky pre život. Samozrejme, to sa oprávnene i neoprávnene nepáčilo farmárom.

Sťažnosti poľnohospodárov viedli k povoleniu nasadenia akejsi „domobrany“ a pravidelnej armády v novembri roku 1932. Ale stalo sa niečo nečakané – napriek nasadeniu guľometov sa počty vtákov nepodarilo výrazne eliminovať. Keď sa aj strelcom pošťastilo priblížiť k rýchlym vtákom, zastrelil ich len zopár, pretože zvyšok kŕdľa sa ihneď rozptýlil do krajiny. Emu dokonale „využívali taktiku partizánskeho spôsobu boja“. Až zvýšené nasadenie austrálskych síl a mesačný lov viedli k zabitiu väčšieho množstva vtákov.

Medzitým sa však rozhorela vášnivá verejná diskusia o primeranosti operácie. Vojna s emu vyvolala protesty, a dokonca ju prirovnávali ku konfliktu Angličanov s kmeňom Zulu v južnej Afrike. So zveličením by sme mohli povedať, že emu dokonale využili mediálnu podporu na „manipuláciu verejnej mienky“. Austrálskej armáde a farmárom sa síce zdanlivo podarilo eliminovať populáciu pštrosov, ale problémy s nimi si o pár rokov vyžiadali ďalšie riešenia.

Ak nebudeme myslieť na tisíce zastrelených vtákov, potom predstava, ako sa regulárna armáda snaží s guľometmi naháňať šprintujúce emu, vyvoláva skôr úsmev, prípadne až výbuch smiechu. Ja osobne som si ešte spomenul na kreslený televízny seriál z detstva, kde rýchly a prešibaný pštros Fast (u nás známy pod menom „Bežec“) neustále uniká kojotovi Furry-mu (čo vo voľnom preklade znamená „Besný“)...

 

Branislav Kovár

 

Internetové zdroje:

a)      http://www.emugigs.com/emuwar/

b)      http://trove.nla.gov.au/ndp/del/article/4508317

c)      http://www.imdb.com/title/tt0041349/?ref_=fn_al_tt_1

Obrazová príloha: www.wikipedia.org, www.imdb.com

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Odkiaľ prišiel moriak na váš stôl?

Odkiaľ prišiel moriak na váš stôl?

Moriaky (moriak domáci, morka domáca) sa chovajú hlavne v Spojených štátoch amerických, najmä pre zvyk ich konzumácie počas sviatku Vďakyvzdania. celý článok

Bez diplomu nezamestnali ani Mickiewicza

Bez diplomu nezamestnali ani Mickiewicza

O kvalite vysokoškolského vzdelania i reálnej hodnote, ktorá sa skrýva za diplomom a titulom, sa dnes vedú rozsiahle spoločenské diskusie a stále častejšie sa ozývajú kritické hlasy dehonestujúce diplom na úroveň krajšieho kusu papiera. celý článok

Čo vystrájali mladí štúrovci?

Čo vystrájali mladí štúrovci?

Generácia štúrovcov má v národnom príbehu výnimočné postavenie. Predovšetkým hlavného predstaviteľa Ľudovíta Štúra využíva každý politický režim podľa vlastných potrieb. celý článok

Aká veľká bola španielska námorná ríša?

Aká veľká bola španielska námorná ríša?

Aká veľká bola španielska námorná ríša? Naznačiť by to mohli stovky vrakov španielskych lodí, ktoré klesli na morské dno medzi rokmi 1492 a 1898. celý článok

Ako sa cestovalo v 19. storočí?

Ako sa cestovalo v 19. storočí?

Cestovanie patrí k ľudstvu od nepamäti a neustále sa stáva dostupnejším pre väčšinu z nás. Vo všeobecnosti možno povedať, že cestujeme viac ako naši rodičia, ale menej ako generácia, ktorá príde po nás. celý článok

Diskusia