Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Víťazný spánok Alexandra Veľkého

Publikované : 18.01.2017 | Zobrazení: 8317 |
4 minúty čítania

Vybojoval Alexander Veľký svoje najväčšie víťazstvo vďaka výdatnému spánku? Zdanlivo nesúvisiaci výskum vedcov zo švédskej univerzity v Uppsale naznačuje, že do istej miery k nemu mohol prispieť.

 

„Keď priatelia odišli, uložil sa vraj Alexander do stanu a zvyšok noci napriek svojmu zvyku prespal hlbokým spánkom, takže vodcovia ráno prišli a divili sa tomu a sami od seba vydali rozkaz, aby si vojaci najskôr prichystali raňajky. Keď už potom čas naliehal, vošiel vraj Parmenión do stanu, pristúpil k jeho lôžku a dvakrát či trikrát ho zavolal menom. A keď sa Alexander prebudil, opýtal sa ho, čo sa mu stalo, že spí spánkom toho, kto je už víťazom, a nie toho, kto má zviesť najväčší zo všetkých bojov.“ (Plutarchos, Životopisy)

 

Macedónsky kráľ Alexander III. (356 – 323 pred Kr.) patrí k najvýraznejším osobnostiam svetových dejín. Jeho dobytie Perzskej ríše a snaha o premenu sveta neprestávajú fascinovať, a cez závoj vyše dvoch tisícročí dodnes náš svet aj ovplyvňovať. Rozhodujúcim momentom na jeho ceste za nehynúcou slávou a bezkonkurenčnou veľkosťou sa stala bitka pri Gaugamelách (1. októbra 331 pred Kr.), pred ktorou si, ako nás o tom informujú niektoré antické pramene, schuti pospal.

Pozrime sa teraz na chvíľu na spomínaný švédsky výskum. Podľa švédskych výskumníkov vytvára nedostatok spánku v mozgu látky, ktoré môžu urýchliť jeho degeneráciu. Z analýzy vzorky krvi testovaných mladých mužov, z ktorých niektorí spali normálne osem hodín, a niektorí celú noc prebdeli, sa u tých druhých objavila zvýšená koncentrácia molekúl dvoch látok, ktoré obyčajne súvisia s nejakým poškodením mozgu. Nedostatok spánku tak môže podporovať neurodegeneratívne procesy a naopak tvrdo a dlho prespatá noc môže byť „zásadná pre udržiavanie zdravého mozgu“.

Teraz sa môžeme vrátiť na bojové pole pri Gaugamelách, kde sa 47-tisícová macedónska armáda práve chystá do boja s obrovskou perzskou presilou – podľa Arriana mal vraj perzský veľkokráľ Dareios III. milión pešiakov, 40-tisíc jazdcov, 200 kosami opatrených vozov a 15 slonov (dnešné reálnejšie odhady hovoria celkovo najviac o 100-tisícoch). Parmeniónovi sa teda nakoniec podarilo Alexandra prebudiť, ten vstal, usmial sa a starému otcovmu generálovi podľa Plutarcha povedal: „A čo, nezdá sa ti, že už sme víťazmi, keď sme už oslobodení od toho bludného potĺkania a nemusíme sa šírou spustošenou krajinou naháňať za Dareiom uhýbajúcim bitke?“

 

Ranné vtáča ďalej doskáče?

Pre Dareia to bol už tretí veľký pokus zastaviť a dať príučku drzému mladíkovi z barbarskej krajiny ďaleko za západným okrajom jeho obrovskej ríše a jeho nepríjemne pichľavej armáde pripomínajúcej v bojovom postavení skupinu gigantických ježkov. Krátko po vstupe na ázijskú pôdu v prvej bitke na rieke Granikos (máj 334 pred Kr.) rozdrvil Alexander narýchlo pozbieranú armádu jeho satrapov a pri Isse (november 333 pred Kr.) už zahnal na útek i samotného Dareia. Obidve armády sa teraz mali stretnúť na Peržanmi vhodne vybranom, a dokonca pre operácie jazdy a vozov zvlášť zarovnanom teréne pri dedine Gaugamely („ťaví dom“), symbolicky neďaleko rozvalín niekdajšieho centra mocnej Asýrskej ríše Ninive.

Napriek tomu, že Arrianos – náš asi najdôležitejší zdroj o Alexandrovom ťažení, nepotvrdzuje Plutarchovu historku o tvrdom spánku mladého kráľa pred bitkou, zdá sa, že bitka začala v ten deň pomerne neskoro, keď už slnko stálo vysoko na obzore. Zrejme oveľa významnejším faktorom v nasledujúcej bitke bolo, že Alexandrova armáda pred bitkou štyri dni oddychovala v dobre opevnenom tábore a keď sa priblížila k protivníkovi, odpočívala aj noc pred bitkou. Naproti tomu stáli Peržania vo svojom neopevnenom tábore v obavách pred nočným útokom celú noc v pohotovosti, čo im na pohode na druhý deň určite nepridalo. Spomínaný švédsky výskum to nakoniec exaktne potvrdzuje.

Ostrieľaný generál Parmenión síce radil Alexandrovi prekvapujúci nočný útok podniknúť, ten to však s pohŕdaním odmietol. „Ukradnúť víťazstvo je hanebné: Alexander musí zvíťaziť otvorene a bez ľsti,“ znela podľa Arriana jeho pyšná odpoveď. Nebola to len namyslenosť mladého vojvodcu, ale aj chladný „kalkul“, keďže nočný útok by bol býval príliš riskantný. Alexander, jeho druhovia i celá jeho armáda sa teda uložili k spánku, aby sa na druhý deň zobudili do víťazného dňa. Nevedno, či Dareios, podobne ako jeho vojaci, celú noc bdel, alebo si stihol pospať, aj v tejto bitke to však bol on, kto ako prvý stratil nervy. Po skvelom krídelnom manévri a následnom drvivom útoku macedónskej ťažkej jazdy vedenej samotným Alexandrom na stred perzskej formácie, kde sa nachádzal aj kráľ kráľov, Dareios zoči-voči nebezpečenstvu radšej znovu volil útek z bojiska. Stratil tak bitku, ríšu, a nakoniec i vlastný život.  A z Alexandra sa stal pán sveta. Okrem iného sa mu  na to stačilo len dobre vyspať.

 

 

Roman Mocpajchel študoval odbory archeológia a história na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskou históriou, zvlášť dejinami námorných vojen. Na túto tému publikoval už niekoľko článkov v časopise Historická revue.

 

 

 

Pramene:

Arriános: Tažení Alexandra Velikého. Prel. J. Bělský. Praha 1972.

Plútarchos: Životopiy slavných Řeků a Římanů II. Prel. V. Bahník, A. Hartmann, R. Mertlík, E. Svobodová a F. Stiebitz. Praha 2007.

 

Použitá literatúra

Bamm, P.: Alexander Veľký alebo premena sveta. Bratislava 1971.

Cartledge, P.: Alexandr Veliký. Historik lovcem nové minulosti. Praha 2007.

Habaj, M. a kol.: Alexander Veľký. Trnava 2015.

Mocpajchel, R.: Alexander Veľký. Najlepší vojvodca histórie? Historická revue 8/2015, 20 – 23.

Warry, J.: Alexandr Veliký 334 – 323 př. n . l. Dobytí perské říše. Bratislava 2010. 

 

Internetové odkazy:

a) http://www.uu.se/en/media/news/article/?id=3120

b) http://science.dennikn.sk/clanky-a-rozhovory/ziva-priroda-a-chemicke-vedy/biologia-a-chemia/4269-prebdena-noc-moze-mat-zly-vplyv-na-mozog

c) http://korzar.sme.sk/c/4679083/ranne-vtaca-dalej-nedoskace.html

 

Obrazová príloha: A. Castaigne, Warner BrosIntermedia FilmsPacifica Film, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Prečo boli úspešní Alexander Veľký a Caesar?

Prečo boli úspešní Alexander Veľký a Caesar?

Ako dosiahnuť úspech? Sú úspešní ľudia vždy aj bohatí? Existujú nejaké pravidlá, ako byť úspešný? Aké vlastnosti majú úspešní ľudia? Môžeme byť úspešní aj my? A ako to bolo s úspechom a so slávou v dejinách? celý článok

Čo by sa stalo, ak by Alexander Veľký zaútočil na Rím?

Čo by sa stalo, ak by Alexander Veľký zaútočil na Rím?

V súčasnosti sú veľmi populárnymi rôzne „alternatívne“ výklady faktov, ktoré často siahajú až hlboko do minulosti a pomáhajú pri vytváraní najrôznejších mýtov. celý článok

Koľko stála Alexandrova výprava do Perzie?

Koľko stála Alexandrova výprava do Perzie?

Ťaženie Alexandra Veľkého je plné úžasných vojenských výkonov, brilantných veliteľských rozhodnutí a prečudesných dobrodružstiev vo vzdialenom svete. celý článok

Alexander Veľký a míľniky jeho života

Alexander Veľký a míľniky jeho života

Alexander Veľký sa na svojom slávnom ťažení do Ázie zastavil v desiatkach miest. Dnes sa mnohí cestovatelia či dobrodruhovia vydávajú po jeho stopách a navštevujú miesta, ktorými veľký dobyvateľ sveta kedysi kráčal. celý článok

Najkráľovskejší obraz na svete

Najkráľovskejší obraz na svete

Takmer teatrálna kulminácia stretu dvoch svetov s najvyšším emocionálnym vypätím na jednej strane a s chladnou surovosťou na strane druhej. Dráma, zobrazená na ploche osemnásť metrov štvorcových, ktorú slávny archeológ Ludwig Curtius označil za „najkráľovskejší obraz na svete“. celý článok

Diskusia