Vikingovia privážali na Island keltské otrokyne

Publikované : 22.06.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 5771

Osídlenie ostrova Island sa spája so škandinávskymi moreplavcami. Doteraz sa predpokladalo, že krajinu sopiek a gejzírov kolonizovali hlavne nórski Vikingovia.

 

Podľa písomných a archeologických prameňov prišli prví Vikingovia na Island už niekedy okolo roku 860 po Kr. Podľa niektorých zdrojov tu pred ich príchodom žili írski mnísi, prípadne ďalší menej početní prisťahovalci z Britských ostrovov.

Na ostrove sa našli aj rímske mince z 3. storočia po Kr., čo môže byť ďalším dokladom príchodu ľudí pravdepodobne už niekedy v staroveku. Nesmieme však zabudnúť, že mince sa mohli používať dlhšie a na ostrov sa dostali až dodatočne. Starší antickí autori, ako Plínius, Polýbios, Strabón a Tacitus, píšu o existencii ostrova Thule, ktorý ležal šesť dní plavby od Británie. Popis by sedel práve na Island, aj keď sa uvažuje o iných možnostiach (napríklad Nórsko, Faerské ostrovy, Shetlandy, Grónsko alebo ostrovy v Baltickom mori).

Za prvého vikinského osadníka na Islande sa považuje istý Ingólfr (Ingólfr Arnarson, Ingólfur Arnarson), ktorý sa v druhej polovici 9. storočia so svojimi ľuďmi usadil na území tzv. Dymiacej zátoky (dnešné hlavné mesto Islandu – Reykjavík). Väčšina z nich boli migranti z Nórska. Historici dávajú toto sťahovanie do súvislosti s politikou nórskeho kráľa Haralda Krásnovlasého (zomrel okolo roku 930 po Kr.), pretože po uchopení moci začal s tvrdou centralizačnou politikou a uvalil na obyvateľstvo veľké dane, čo časť poddaných riešila vysťahovaním. V prvej vlne priplávalo na ostrov asi 3 000 osadníkov, čo mohlo byť asi 400 rodín. Existuje však možnosť, že Ingólfr nebol jediný a na ostrov mohli prísť osadníci aj pred ním. Historické pramene v tomto období nevylučujú príchod aj menšieho množstva kolonistov z Britských ostrovov. V stredoveku a novoveku bola islandská populácia veľká asi 8 000 až 16 000 osôb. V roku 1850 žilo na ostrove už 50 000 ľudí. Dnes žije na Islande okolo 334 000 obyvateľov.

 

Zaujatie vlasti

O dejinách Islandu nás informuje jedinečný písomný prameň tzv. Landnámabók (Kniha o zaujatí vlasti z 13. storočia). Podľa tohto zdroja a archeologických výskumov osídľovali Nóri hlavne pobrežné oblasti a údolia riek, čo je logické, ak sa pozrieme na geografické a prírodné podmienky ostrova.

Obyvateľstvo Islandu najskôr prežívalo v akomsi „bezštátnom“ stave, keď rozhodujúce postavenie mali náčelníci – gordiovia. Okrem svetskej a hospodárskej moci im pripadol aj dozor nad kultom a riešením sporov. Samozrejme, problémy nastali, keď vznikli spory medzi celými oblasťami, preto sa v roku 930 po Kr. sformoval všeobecný snem slobodných mužov – althing. Okrem toho nechali náčelníci vypracovať súbor islandského práva na základe nórskych zákonníkov. Podľa historika Vincenta Múcsku (a aj iných bádateľov) sa na Islande postupne vytvoril akýsi aristokraticko-republikánsky štát. Táto obdoba republiky sa mohla podľa švédskeho historika Holgera Arbmana udržať aj preto, že Islanďanom nehrozila vojna so žiadnym väčším nepriateľom.

Až v druhej polovici 13. storočia uznali obyvatelia ostrova nórsku zvrchovanosť. Ešte predtým, niekedy okolo roku 1000 po Kr., prijal althing, aj pod tlakom nórskeho kráľa Olafa Tryggvasona (994/995 – 999/1000 po Kr.), kresťanstvo. Dovtedy uctievali starých germánskych bohov.

 

Gény prehovorili

Najnovšie genetické výskumy pochovaných obyvateľov Islandu zo stredoveku priniesli nové a zaujímavé informácie o dejinách ostrova. Vďaka genetickému výskumu sa zistilo, že stredovekí Islanďania mali gény obyvateľov z Britských ostrovov aj z územia dnešného Nórska. Tento fakt tvrdili aj spomínané písomné pramene. Prekvapením sú však ďalšie zistenia. Na základe štúdia mitochondriálnej DNA (dedí sa len v materskej línii) a tzv. Y chromozómov (vyskytujú sa len u mužov) vedci objavili, že 62 % ženských predkov dnešných Islanďanov pochádza zo Škótska a z Írska s prevažne keltským osídlením. Naopak, zo Škandinávie pochádza 75 % mužských predkov. Tieto poznatky by mohli dokazovať, že Vikingovia si na ostrov brali manželky, ktoré získali počas svojich lúpežných a obchodných výprav na Britské ostrovy. Oprávnene môžeme predpokladať, že sa sem dostali ako otrokyne.

Nižšie postavenie ľudí z územia Škótska a z Írska dokazujú aj objavené pohrebiská. Jedinci z Britských ostrovov boli pochovaní v jednoduchých hroboch, zatiaľ čo Škandinávci až do prijatia kresťanstva mali v hrobe množstvo milodarov. Vikingovia si na Islande brali do hrobov svoje meče a archeológovia objavili aj hroby s loďami.

Zistenia o pôvode stredovekých obyvateľov Islandu potvrdili aj stronciové analýzy, na základe ktorých môžeme tvrdiť, že podstatná časť pochovaných vyrastala na Britských ostrovoch. Na základe stronciových analýz vieme určiť, čím sa pochovaný jedinec živil v skorších fázach svojho života a vďaka tomu vieme, v ktorej krajine vyrastal.

Genetickým výskumom sa zachytila aj dánska kolonizácia medzi rokmi 1380 až 1944. Island v tomto období ovládali Dáni, čo by možno vysvetľovalo, že na rozdiel od stredoveku dnes na ostrove dominujú škandinávske gény.

 

 

Mgr. Branislav Kovár, PhD., vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte a v Guatemale. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk.

 

Použitá literatúra

Arbman, H.: Vikingové. Praha 1969.

Habaj, M.: Objavné cesty staroveku. Bratislava 2017.

Ebenesersdóttir, S. S./Sandoval-Velasco, M./Gunnarsdóttir, E. D. a kolektív: Ancient genomes from Iceland reveal the making of a human population. Science 360/ 6392 (01 June 2018), 1028 – 1032.

Eldjám, K.: "Fund af romerske mønter på Island". Nordisk Numismatisk Årsskrift 1949, 4 – 7.

Logan, F. D.: The Vikings in History. London – New York 1991.

Múcska, V./Daniš, M./Ševčíková, Z.: Dejiny európskeho stredoveku. I. Raný stredovek. Od 5. storočia do polovice 11. storočia. Prešov 2006.

 

Internetové odkazy:

a) https://www.irishtimes.com/news/science/dna-study-reveals-fate-of-irish-women-taken-by-vikings-as-slaves-to-iceland-1.3521206?mode=amp&__twitter_impression=true

b) http://www.sciencemag.org/news/2018/05/iceland-s-founding-fathers-underwent-rapid-1000-year-genetic-shift

Obrazová príloha: P. Raadsig, O. Wergeland

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Valkýry boli démonmi smrti a kňažkami boha vojny

Valkýry boli démonmi smrti a kňažkami boha vojny

Populárny obraz krásnych a nebojácnych žien slúžiacich najvyššiemu bohu vikinského panteónu, ktoré zbierali duše mužov padlých v boji, dráždil fantáziu už básnikom komponujúcich oslavné piesne pre škandinávsku nobilitu. celý článok

Uctievali Vikingovia Alaha?

Uctievali Vikingovia Alaha?

Mohli mať Vikingovia kontakty s islamom? Švédski archeológovia uverejnili informácie o objave islamských nápisov na pohrebných rubášoch vo vikinských hroboch. Informáciu úspešne šírili médiá po celom svete. Ide naozaj o prevratný objav? celý článok

Vikinské rituály sa odohrávali v sopečnej jaskyni

Vikinské rituály sa odohrávali v sopečnej jaskyni

Pod ľadovcom v islandských horách sa nachádza pozostatok výbuchu sopky – lávové pole. Oheň a ľad tu vytvorili scenériu, ktorá je tak typická pre Island. Nachádza sa tu sopečná jaskyňa, ktorej vzhľad pripomína cestu do podsvetia. Práve v nej sa mohli odohrať pohanské rituály Vikingov. celý článok

Slávny vikinský bojovník bola žena

Slávny vikinský bojovník bola žena

Archeológovia sa dlho domnievali, že v slávnom a bohatom hrobe vo vikinskom centre Birka (Švédsko) je pochovaný bojovník. Najnovšie genetické výskumy však zistili, že v hrobe sa ležalo telo ženy. celý článok

Sedem najväčších Vikingov

Sedem najväčších Vikingov

Krutosť a bojovnosť Vikingov je povestná. Keď sa na konci 8. storočia vybrali na svoje výpravy za korisťou, zasiali strach a žiaľ v mnohých ľudských dušiach. Kto viedol týchto v danom čase neohrozených bojovníkov? celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.