Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

V tieni Tretej ríše

Publikované : 21.12.2016 | Zobrazení: 5450 |
4 minúty čítania

Oficiálne fotografie z obdobia slovenského štátu sú v dejinách slovenskej fotografie a čiastočne i historiografie takmer neznámou veličinou. Po siedmich rokoch vyšla nedávno reedícia úspešnej knihy Bohunky Koklesovej, ktorá sa to pokúsila zmeniť...

 

Bohunka Koklesová: V tieni tretej ríše Ešte v roku 2009 prišlo vydavateľstvo Slovart s titulom V tieni Tretej ríše : Oficiálne fotografie slovenského štátu.  Za takmer 7 rokov od svojho prvého vydania nestratila kniha nič na svojej aktuálnosti a výpovednej hodnote. Táto na slovenskom trhu celkom výnimočná publikácia sa preto  v roku 2016, pri príležitosti 25. výročia založenia vydavateľstva, dočkala ďalšieho vydania. Autorkou knihy je Bohunka Koklesová, v súčasnosti pôsobiaca na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde vedie Katedru teórie a dejín umenia. Koklesová pôsobí v akademickom prostredí od roku 1995, má za sebou prípravu množstva výstav slovenskej fotografie doma i v zahraničí, je členkou viacerých medzinárodných komisií posudzujúcich výtvarné umenie a venuje sa aj kurátorskej činnosti. Špecializuje sa pritom na dejiny a teóriu fotografie, na vzťah umenia a politiky, analyzuje mediálny a oficiálny obraz slovenského štátu a obdobia takzvanej stalinskej éry.

Oficiálne fotografie slovenského štátu z archívu STK (Slovenská tlačová kancelária) rozsiahlejšie využil vo svojej knihe Slovenský štát v obrazoch už v roku 2007 Ivan Kamenec. Kamenec použil množstvo fotografií na doplnenie svojho textu, nie však len ako vizuálny prostriedok, ale predovšetkým ako pomôcku na dokreslenie komplexného obrazu života v slovenskom štáte. Koklesová sa vo svojej knihe zamerala skôr na umelecko-historický pohľad a aj keď to neplatí o všetkých fotografiách, pri ich selekcii zohľadňovala predovšetkým estetické kritériá. Neznamená to však, že by pri tom zabudla na dejinný kontext a interpretačnú hodnotu fotografií. Pri výbere tiež reflektovala spôsob a cieľ, s akým jednotlivé fotografie vznikli. To všetko potom v jednotlivých podkapitolách knihy vysvetľuje.

Hlinkova mládežKniha je rozdelená do dvoch hlavných kapitol – Falzifikované svety fotografieObrazy vojnového Slovenska. Hoci počtom strán kratšia, z historického hľadiska je dôležitá predovšetkým prvá kapitola. V nej Koklesová vysvetľuje komplikovaný vzťah fotografie a histórie. Venuje sa v nej otázke autenticity fotografie a miere jej ovplyvnenia propagandou a cenzúrou. Fotografie, ktoré predkladá čitateľovi, totiž často zobrazovali vykonštruovanú alebo zinscenovanú udalosť, ktorá potom slúžila na propagandistické účely. Obzvlášť dôležitá je podkapitola História a fotografia, ktorá svojím spôsobom stanovuje zorný uhol, ktorým sa na materiál v archíve STK autorka pozerala a na ktorého základe potom vyberala, čo zaradí a čo nezaradí do svojej práce. Koklesová tiež vysvetľuje rozdielnosti v chápaní fotografie v rôznych historických obdobiach.

Druhá kapitola sa už venuje samotným fotografiám. Čitateľa postupne prevedie siedmimi navzájom sa prelínajúcimi témami. Tie sú usporiadané jednak tematicky – zobrazujú charakter totalitného režimu, sledujúc vzťah más a vodcu, katolícku cirkev, prezentáciu Židov a ich kultúry, výchovu a tvorbu „nového človeka“ a „nového národa“, Hlinkove gardy i bojové nasadenie slovenskej armády na východnom fronte,a jednak chronologicky, keď čitateľovi ukážu momenty od vzostupu a rozvoja štátu až po vojnu a jeho zánik. Fotografický materiál je pritom veľmi bohatý (celkovo je v knihe 450 fotografií!), a zároveň citlivo selektovaný. Nechýba z historického hľadiska pomerne kvalitne spracovaný doplňujúci text – a to napriek tomu, že autorka nie je historička.

"Hajlujúci" SlováciPrínosnou súčasťou knihy sú i krátke biografické profily autorov fotografií pracujúcich pre STK. Autorka tak čitateľovi umožnila nahliadnuť do profesného, a čiastočne i sociálneho života autorov fotografií. Samozrejme, ako to už pri publikáciach zameriavajucich sa na obdobie slovenského štátu býva, i tu sa pri niektorých interpretáciách takmer isto objavia kontroverzie, a nie všetci budú s mnohými vysvetleniami súhlasiť. Osobne sa mi ako nedostatočne vyargumentované zdá napríklad tvrdenie o málo presvedčivom „hajlovaní“ Slovákov ako dôkaz slabého stotožnenia s nacistickou ideológiou. Autorka takúto sugestívnu fotografiu použila aj na prebale a na obálke knihy, čím jej vtisla akýsi ikonický charakter. Na fotografii v dave zamračených, a nie práve šťastne vyzerajúcich „hajlujúcich“ mužov a žien v krojoch vynikne postava dievčatka pozerajúceho sa do fotoaparátu. Na fotografi síce dievčatko je, v dave však nie, a celého „hajlovania“ sa nezúčastňuje, ba jej pohľad napovedá, že sa cíti nepríjemne.

Stranícka vlajka Ľudákov a ích organizácíi Hlinková garda a Hlinkova mládežĎalšie takéto „nenadšené“ fotografie nájdeme na s. 66 až 71. Všetky pôsobia svojím spôsobom ospravedlňujúco a evokujú slabé stotožnenie s režimom. Nie som si však celkom istý, či by takáto interpretácia obrazového materiálu (i keď sa v knihe vlastne explicitne nenachádza a ide len o môj subjektívny dojem) obstála v historickej kritike. Osudy vojnového Slovenska však boli komplikované a komplexné a som presvedčený, že v archívoch by sa bez väčšej námahy dali nepochybne objaviť aj fotografie podávajúce presne opačný obraz – obraz spoločnosti priaznivo naklonenej „novej“ ideológii..

Koklesovej publikácia je výborná kniha. Autorka urobila pri jej tvorbe kus poctivej práce. Do slovenskej historiografie vnáša novátorský pohľad, pričom bola schopná nepodľahnúť propagande a zachovať si objektivitu. Bohunka Koklesová na kurátorskom výklade na výstave Sen × skutočnosť 10. novembra 2016 (zdroj - facebook SNG)Veľkým prínosom knihy je interdisciplinarita, keď sa Koklesová snažila spojiť prístupy a poznatky viacerých vedných odborov, ako história, sociológia, filozofia, psychológia či antropológia. Text sa číta dobre, hladko a pôsobí nenútene.

Reedícia publikácie je navyše vzhľadom na aktuálnosť témy príhodná. Mnohé z fotografií použitých v knihe je možné vidieť i na výstave Sen a skutočnosť v Slovenskej národnej galérii, ktorej spolukurátorkou je práve Bohunka Koklesová. Publikácia má nadčasový charakter a je bezpochyby príjemným spestrením historiografickej produkcie – navyše má šancu zaujať i širšiu verejnosť.

 

Jakub Drábik

 

Bohunka Koklesová: V tieni tretej ríše : Oficiálne fotografie Slovenského štátu. Bratislava : Slovart 2016. 2. vydanie, 204 strán. ISBN 9788080859381

Obrazová príloha: wikipedia.org, Slovenská národná galéria

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Les prízrakov je len pre nebojácnych

Les prízrakov je len pre nebojácnych

Najnovší historicko-detektívny román Juraja Červenáka nie je žiadny horor, aj keď o strašidelné udalosti v ňom nie je núdza. celý článok

Mnohí slovenskí kňazi podľahli vábeniu fašizmu

Mnohí slovenskí kňazi podľahli vábeniu fašizmu

Na pulty kníhkupectiev prichádza dôležitá kniha Miloslava Szabóa, ktorý sa odhodlal „pichnúť do osieho hniezda“ a posvietil si na motívy, ktoré viedli mnohých slovenských kresťanských duchovných k tomu, že podľahli vábeniu radikálnej politiky a v nacizme hľadali záštitu pre národ a cirkev. celý článok

Čomu verili starovekí Churriti?

Čomu verili starovekí Churriti?

Staroveké dejiny Blízkeho východu nepatria medzi časté vedecké ciele slovenských bádateľov, preto vždy vítam pokusy vyplniť prázdne miesto v našej historiografii. celý článok

Biela veža je smrtiacim záverom bohatierskej série

Biela veža je smrtiacim záverom bohatierskej série

Po Oceľovom žezle priletela Dračia cárovná nasledovaná Horiacou ríšou. Bohatiersky príbeh z vekov minulých a krajov vzdialených vrcholí Bielou vežou. celý článok

Nezabiješ! Iba ak kvôli majetku

Nezabiješ! Iba ak kvôli majetku

Mestečko Himberany, kde sa dej románu Doktor Mráz odohráva, i všetky jeho postavy sú fiktívne. Zlo a nenávisť, opísané v knihe, sú však natoľko realistické, že z nich behá skutočný mráz po chrbte. celý článok

Diskusia