Trikrát stredovek a vždy iný (knižné recenzie)

Publikované : 03.03.2013 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 4360

Trikrát stredovek a vždy iný: heretici, víly a texty na brezovej kôre (knižné recenzie)

 

V českej knižnej produkcii sa ešte na sklonku roku 2007 objavili tri knihy zaoberajúce sa stredovekom. Každá z nich predstavuje inú tému, iné obdobie stredoveku, iné územie, aj iný pohľad na stredovekých ľudí a ich svet.

V knihe Martina Nejedlého, žiaka J. Le Goffa, Středověký mýtus o Meluzíně a rodová pověst Lucemburků z vydavateľstva Scriptorium, na čitateľov čakajú víly, škriatkovia, zakliate hrady a túžby po ľudskom šťastí. Ústredným motívom je rodová povesť o tragickom osude krásnej víly Meluzíny, mýtickej zakladateľky rodu Luxemburgovcov, ktorú napísal Jan z Arrasu na konci 14. storočia.

Autora nezaujímal len samotný rodový príbeh Luxemburgovcov, ale snažil sa nájsť zmysel mýtov o vílach a meluzínach, ktoré boli v stredoveku veľmi obľúbené. Stredovekí ľudia vôbec nepochybovali o vílach, drakoch, škriatkoch, ako ani o ďalších fantastických bytostiach. Usilovali sa len o pochopenie ich miesta v rámci kresťanskej vierouky. Mýty boli zároveň vyjadrením dobových predstáv o hierarchickom usporiadaní vzťahov medzi ľuďmi a podporovali konkrétne politické ciele, preto sú veľmi dôležitými prameňmi pre dejiny moci. Mnohé štúdie venované politickým dejinám by boli zrejme zaujímavejšie, keby boli doplnené poznatkami o vplyve stredovekých mýtov a legiend na rozhodnutia vládcov.

Mladý religionista David Zbíral sa vo svojej knihe Největší hereze : Dualismus, učenecká vyprávění o katarství a budování křesťanské Evropy venoval prvému veľkému heretickému vystúpeniu v stredoveku, ktoré sa začalo v polovici 12. storočia v Porýní a rozšírilo sa do južného Francúzska a do Talianska. Autor v knihe neposkytuje faktografiu udalostí, snaží sa čitateľom priblížiť to, akým spôsobom sa formovala vedomosť o stredovekých kacíroch, ako sa šírila v spisoch stredovekých intelektuálov, ako vzniklo a rozšírilo sa slovo katar, a akým spôsobom heréza ovplyvnila ďalšie smerovanie kresťanstva.

avid Zbíral na začiatku knihy predstavuje čitateľom dva texty z 12. storočia, ktoré vznikli približne v rovnakom čase, majú vzťah k tomu istému územiu a informujú o ľuďoch, ktorí sa odklonili od pravej viery.

Prvým textom je spis Liber contra hereses katharorum (Kniha proti katarským bludům), napísaný medzi rokmi 1163 − 1165. Jeho autorom je benediktínsky mních Ekbert z kláštora v Schönau. V jeho diele sú kacíri opísaní veľmi konkrétne a jednoznačne. Čitatelia sa zo spisu dozvedajú o ich vieroučných článkoch, o ich obradoch, o ich organizácii a o genealógii, a po prvýkrát sa v tomto diele objavuje pre odpadlíkov pomenovanie kataricatharistae.

Autorom druhého textu, resp. listu napísaného niekedy v 40. rokoch 12. storočia, je predstavený premonštrátskeho kláštora Ebervin zo Steinfeldu. Na oboch textoch je pozoruhodné to, že napriek mnohým konkrétnym zhodám v charakteristike heretikov sa v celkovom podaní herézy výrazne líšia. Ebervin v liste spomína dve skupiny kacírov, ktoré sa voči sebe navzájom vymedzujú. David Zbíral si v tejto súvislosti kladie niekoľko otázok. Predovšetkým ho zaujíma to, kde zmizli spomínané dve skupiny kacírov z listu Ebervina, a prečo ich už Ekbert nespomína. Už v minulosti sa historici snažili zistené rozdiely vysvetliť rôznymi teóriami. Najčastejšie sa objavovali úvahy o východnom (byzantskom) pôvode jednej skupiny či o ich postupnom splynutí. D. Zbíral odmieta tieto interpretácie. Domnieva sa, že v Ekbertovom diele zmienky o druhej skupine chýbajú zámerne, pretože existencia dvoch rozličných heretických skupín nevyhovovala Ekbertovmu redakčnému zámeru. Ekbert sa vo svojom diele snažil opísať katarskú herézu ako monolit s jasne definovanými článkami viery.

D. Zbíral ďalej poukazuje na skutočnosť, že mnohé tvrdenia, ktoré sa objavujú u Ekberta, nemali žiadnu oporu v dobovej realite, a charakteristika herézy je podľa autora len učeneckou konštrukciou Ekberta zo Schönau, ktorá však ovplyvnila vnímanie katarov až do súčasnosti.

D. Zbíral v knihe upozorňuje ešte na ďalší zaujímavý jav, ktorý sa vynára na prelome 12. a 13. storočia spolu s katarskou herézou. Autor je presvedčený, že práve v tomto období dochádzalo k intenzívnemu presadzovaniu novej „spoločensky konštruktívnej racionality“,ktorá postupne odsunula na vedľajšiu koľaj asketicko-mníšsku podobu kresťanstva. Tento prúd sa totiž výraznou mierou podieľal na vzniku heréz a tie svojimi učeniami (odmietanie manželstva, krstu detí, almužien a modlitieb za mŕtvych, očistca a iné) podľa cirkevných predstaviteľov ohrozovali samotné základy spoločnosti. D. Zbíral sa domnieva, že z tohto dôvodu začali klerici presadzovať nový model kresťanskej spoločnosti, ktorý sa formoval súbežne s učeneckou konštrukciou herézy. Už sa nevyzdvihoval asketický spôsob života odmietajúci manželstvo a plodenie detí. Manželstvo sa zaradilo k siedmim sviatostiam, definitívne sa presadil krst malých detí a zároveň došlo k presadzovaniu kňazského celibátu a najmä myšlienky, že laici a klerici predstavujú dve zásadne odlišné skupiny. Pri pohľade na súčasnosť sa zdá, že stredovekým intelektuálom sa ich vízia modelu novej kresťanskej spoločnosti podarila úspešne presadiť.

Treťou knihou o stredoveku je publikácia Středověký Novgorod v nápisech na březové kůře o jednom z najstarších ruských miest a o jeho píšucich obyvateľoch. Autorom knihy je Valentin Lavrenťjevič Janin, ruský archeológ, ktorý už viac ako polstoročie vedie archeologické výskumy v meste. Novgorod mal mimoriadne postavenie medzi stredovekými ruskými mestami. Mesto si do roku 1478 zachovalo nezávislosť na kniežacej moci a vytvorilo republikánsky politický systém. V období samostatnosti sa Novgorod stal dôležitým centrom obchodu. Prispela k tomu jeho poloha, ležal na križovatke najdôležitejších vodných trás východnej Európy a od 10. storočia sprostredkovával kontakty medzi stredovekou Rusou, západnou Európou, Byzanciou a moslimským východom. Pre obdobie stredoveku sa ruským historikom zachovalo malé torzo listinného materiálu, a preto má Novgorod vďaka početným nálezom textov vyrytých na brezovej kôre (na konci sezóny v roku 2006 dosiahol počet nájdených exemplárov už 960) výnimočné postavenie v rámci ruskej histórie dodnes.

Vďaka dochovaným nálezom majú historici jedinečnú príležitosť získať informácie o každodenných radostiach a starostiach v stredovekom Novgorode a aj o formovaní stredovekej Rusi. Republikánsky politický systém mesta napomohol k značnému rozšíreniu gramotnosti do všetkých vrstiev spoločnosti už od 12. storočia. Početnosť nálezov listov na brezovej kôre jednoznačne dokazuje, že pre mnohé rodiny v meste bolo čítanie a písanie takou samozrejmosťou ako jedlo alebo spanie a k listom z brezovej kôry sa stredovekí Novgoroďania nesprávali o nič lepšie ako my k novinám, po prečítaní ich trhali a zahadzovali trebárs aj na ulici. Dôkaz o tom poskytuje aj nález zápisu z rozhovoru novgorodského duchovného s biskupom z 12. storočia, ktorý prezrádza, ako nedbalo ľudia narábali s listami z brezovej kôry: „Nie je to hriech šliapať po listoch, ktoré niekto roztrhal, zahodil, ale písmená sú viditeľné?“

Veľmi početné sú listy – gramotky – zachytávajúce každodenný život v Novgorode. Novgoroďania si starostlivo zapisovali predovšetkým peňažné transakcie – dlhy, nákupy, pokuty či predaje, čím nám zanechali dôležité pramene k poznaniu ekonómie ich mesta. K zaujímavým nálezom patria nálezy brezovej kôry so žiackymi cvičeniami, ktoré malí žiaci obohatili svojimi kresbami. K vzácnym objavom patria i nálezy dvoch kníh, jedna z nich je vzácny žaltár z lipového dreva z počiatku 11. storočia. Medzi mnohými textami venovanými najmä obchodným záležitostiam, sa objavil aj ľúbostný list, ktorého text nám prezrádza, že autorkou bola netrpezlivá, zato však vzdelaná žena.

Veľké množstvo textov z Novgorodu umožnilo lingvistovi A. A. Zalizňakovi uskutočniť celkovú jazykovú analýzu. Porovnanie s textami z ďalších ruských miest prinieslo pozoruhodné poznatky. Výsledky analýzy ukázali, že v najstaršom období, v 11. – 12. storočí, existoval stredoveký novgorodský dialekt s viac ako dvadsiatimi prvkami, ktorými sa odlišoval od dialektov južnej skupiny východného Slovanstva. Podstatná časť prvkov novgorodského dialektu má analógie v jazykoch západných a južných Slovanov. Výskum váhových jednotiek a peňažných systémov, ktoré umožnili početné texty s obchodnou agendou, preukázali, že v stredovekej Rusi existovali dva regióny s odlišnou ekonomickou a obchodnou orientáciou. Peňažný a váhový systém v južných oblastiach bol orientovaný na Byzanciu, severné oblasti sa orientovali na Západ.

V predchádzajúcich riadkoch sme sa pokúsili stručne predstaviť tri knihy o dobách dávno minulých, čiže o období často označovanom ako „temný“ stredovek. Každá monografia pútavo rozpráva o inej téme – v inom čase a v inej krajine. Napriek týmto odlišnostiam všetky knihy naznačujú, že navzdory času, ktorý nás delí od aktérov spomínaných kníh, sa naša mentalita v podstate ani veľmi nezmenila. Aj dnes sa niektorí ľudia snažia presadzovať svoju určitú predstavu o niečom, čo chcú vidieť úplne inak a zároveň pritom zamlčujú či neuvádzajú skutočnosti, ktoré sa im do ich predstavy nehodia, podobne ako to urobil Ekbert z kláštora v Schönau. Rovnako ako v stredoveku, aj dnes ľudia obľubujú rôzne fantastické príbehy – čarodejníci a škriatkovia znovu ožili vďaka Harry Potterovi – a ľudia si s nimi veľmi radi spríjemňujú voľný čas. Texty na brezových kôrach zo stredovekého Novgorodu jednoznačne ukázali, že nielen dnešné deti si krátia kreslením chvíľky v škole, ale i v „temnom“ stredoveku sa tejto činnosti s obľubou oddávali. Aktívnejšie ženy v partnerských vzťahoch v dnešnej dobe nie sú vlastne žiadnou novinkou a rovnako ako v minulosti, aj dnes najviac zaznamenávame peňažné transakcie. Skrátka, takmer nič sa nezmenilo...

 

Hana Chorvátová

 

 

 

David Zbíral: Největší hereze. Dualismus, učenecká vyprávění o katarství a budování křesťanské Evropy. Praha : Argo 2007. 169 strán, pevná väzba. ISBN 978-80-7203-914-2.

 

 

 

Martin Nejedlý: Středověký mýtus o Meluzíně a rodová pověst Lucemburků. Praha : Scriptorium 2007. 504 strán, pevná väzba. ISBN 978-80-86197-81-4.

 

 

 

 

Valentin Lavrenťjevič Janin: Středověký Novgorod v nápisech na březové kůře. Praha : Pavel Mervart 2007. 378 strán, pevná väzba. ISBN 978-80-86818-47-4.

 

 

Obrazová príloha: Argo, Scriptorium, Pavel Mervart

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Katari – najväčší heretici?

Katari – najväčší heretici?

Katari patrili medzi najvýznamnejšie a najväčšie heretické skupiny 12. storočia. Sú tiež označovaní za jednu z najtajuplnejších a najfascinujúcejších kacírskych skupín v stredoveku a dodnes sú predmetom živého záujmu nielen historikov a religionistov, ale aj laickej verej-nosti, ktorú priťahujú najm celý článok

Prečo idú chlapi do vojny?

Prečo idú chlapi do vojny?

Otázka, prečo idú chlapi do vojny, tak či onak formulovaná, stojí za nepreberným množstvom odborných štúdií, reportáží, úvah či rozmanitých prejavov umeleckej výpovede. celý článok

Alexander Mach bol srdcom fašista

Alexander Mach bol srdcom fašista

Necelých 40 rokov po jeho smrti sme sa konečne dočkali prvého kvalitného a komplexného životopisu jednej z najčernejších postáv slovenských dejín Alexandra Macha. Autorom je mladý historik Anton Hruboň a jeho kniha vychádza z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch. celý článok

Sienkiewicz sa nebál ani politickej konfrontácie

Sienkiewicz sa nebál ani politickej konfrontácie

Jeho meno je neodvratne späté s veľdielami poľskej beletrie. Ohňom a mečom, Potopa, Pan Wolodyjowski či Quo Vadis sú tituly, ktoré hladili poľskú dušu v časoch, keď sa kedysi hrdý národ hrbil pod vládou cudzích mocností. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.