Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

To, čo ružou zveme, pod iným menom tiež by voňalo

Publikované : 30.01.2015 | Zobrazení: 6041 |
8 minút čítania

Ruža je spolu s ľaliou a lotosom jedným z najdôležitejších kvetinových symbolov na svete. Jej botanická história je veľmi dlhá, fosilizované zbytky ruží sú známe z obdobia pred 35 miliónmi rokov. Rod ruža pozostáva zo 150 šplhavých alebo vzpriamených opadavých krov, prirodzený areál rozšírenia ruží je na severnej pologuli a v horách tropickej oblasti. Pestované ruže majú pôvod pravdepodobne v Malej Ázii, Sýria dokonca v miestnom nárečí znamená Zem ruží. Vedecké pomenovanie druhu ruža – rosa sp. – je odvodené z gréckeho rodon – červený – alebo keltského rhos – červený (najčastejšia farba ružových kvetov), prípadne od rovnako znejúceho latinského mena pre ružu.

 

Ruža historická

Prvými dokladmi o pestovaní ruží sú nástenné maľby z Kréty datované do roku 1700 pred n. l. Prvý písomný záznam o pestovaní ruží pochádza z Číny, kde Konfucius spomína pestovanie ruží v cisárskych záhradách už v roku 500 pred n. l.

Takzvané staré ruže, kvitnúce len raz a krátky čas, R. damascena, R. gallica a R. alba, sa dostali do Európy zo Stredného východu s križiakmi v 12. storočí.

Najstarším pestovaným druhom ruže je R. gallica var. officinalis. Táto červenokvetá kvetina sa v takzvanej vojne ruží (1455 až 1485) stala symbolom rodu Lancasterovcov. Bielokvetá Rosa alba bola zase symbolom súperiaceho rodu Yorkovcov. Vojna ruží skončila založením rodu Tudorovcov, ktorý si za symbol zvolili takzvanú tudorovskú ružu, R. damascena 'Versicolor', ružu s plným kvetom, ktorej vnútorné okvetné plátky sú biele a vonkajšie červené.

Až do roku 1500 sa v Európe ruže skoro nepestovali. V 16. storočí sa objavuje R. centifolia (ruža s plným guľatým kvetom pripomínajúcim kvet pivonky) a ruže sa začínajú pestovať aj pre ich okrasné vlastnosti. Dovtedy sa ruže pestovali len ako liečivé rastliny, prípadne sa používali na ochucovanie jedál  a na prípravu kozmetiky.

 

 

 

 

Okolo roku 1700 prichádzajú do Európy dlho kvitnúce a viackrát kvitnúce ruže z Číny. Sú označované ako čajohybridy, pretože ich sadenice boli dovážané na lodiach spolu s balíkmi čaju. S ich príchodom nastáva boom v pestovaní a šľachtení ruží. Prvým z „nových“ hybridov bola sladko voňajúca Rosa 'La France', potomok dlhokvitnúcej ruže. Ďalší skok v pestovaní nastáva v 18. storočí, keď sa zo západnej Ázie začínajú dovážať ruže s vlastnosťami doposiaľ neznámymi u ruží európskych a amerických. Objavujú sa tak viackrát kvitnúce čínske ruže (R. chinensis).

Na zámku Malmaisone neďaleko Paríža zakladá v roku 1804 Jozefína, manželka cisára Napoleona, zbierku ruží, ktorá sa za pár rokov stane najväčšou na svete. Už v roku 1814 obsahuje všetky vtedy známe kultivary ruží a do roku 1829 ich počet dosahuje neuveriteľných 2500 kusov. Jozefínin vrchný záhradník Andre Dupont, v snahe získavať stále nové a zaujímavejšie kultivary, skúša dokonca ako prvý v histórii pri šľachtení nových hybridov umelé opelenie.

V roku 1845 bola dovezená čínska R. odorata, skrížená s takzvanými Perpetuals hybridmi, čo viedlo k vytvoreniu prvého kríženca, ktorý bol svojimi vlastnosťami (veľkosť kvetu, doba kvitnutia, vôňa, farba…) podobný dnešným moderným hybridom.

V roku 1900 sa objavuje prvá ruža s jasnožltým kvetom, hybrid ‘Soleil d’Or’ (Zlaté slnko). Prvé žlté ruže sa síce objavujú už v roku 1820, ale hybrid ‘Soleil d’Or’ je prvá naozaj sýtožltá ruža.

Poslednými príspevkami v kultúre ruží boli začiatkom 20. storočia do kultúry zavedené Rosa moyesii, R. sericea, R. xanthine, R. hugonis a R. filipes a ich hybridy so staršími druhmi a kultivarmi.

 

 

 

Ruža mýtická

K vzniku ruže a k jej červenej farbe sa viaže ohromné množstvo legiend. Grécka legenda hovorí, že ružu vytvorila bohyňa kvetín Chloris (u Rimanov nazývaná Flora) z tela lesnej nymfy. Vytvorila ju s pomocou bohyne Afrodity, ktorá jej dala krásu a s pomocou troch grácií (Aglaia, Eufrozína a Tália), ktoré jej dali nádheru, radosť a mladistvý vzhľad. Nakoniec jej ešte boh vína a veselia Dionýsos venoval sladký nektár a vôňu. Chloris vytvorený kvet ozdobila kvapkami rosy a vyhlásila ju za kráľovnú kvetín.

Iná verzia hovorí o tom, že ruža vznikla z krvi boha Adonisa a nektáru, nápoja bohov.

Červenú farbu má ruža vďaka Afrodite (Venuša v Ríme), gréckej bohyne lásky a krásy. Iná verzia hovorí, že za červenú farbu ruže môže Kupid (Amor, rímsky boh lásky), ktorý na okvetné plátky bielej ruže rozlial červené víno.

Židovská legenda zase tvrdí, že červenú farbu dala bielej ruži prvá preliata krv na svete. Podľa moslimskej verzie zafarbila bielu ružu na červeno krv Mohameda, a dokonca aj samotná ruža vyrástla z Mohamedovho potu. Podľa kresťanskej verzie môže za červenú farbu ruže krv mučeníkov a biela ruža vznikla z kríka, na ktorom panna Mária sušila plienky malého Ježiška.

Ďalšia z legiend sa spája s ružovými tŕňmi. Tie si údajne ruža vytvorila ako pripomienku vyhnania Adama a Evy z raja – ako pripomienku nedokonalej povahy človeka.

 

Ruža kúzelná

Ruža sa odjakživa spájala s mágiou, alchýmiou a kúzlami a používala sa v pohanských aj kresťanských obradoch. V alchýmii divá ruža znamenala spojenie opozít – konjunkciu, červená ruža znamenala mužskú energiu, biela ženskú energiu a podobne. Biela ruža je údajne pod vládou Mesiaca, červená pod vládou Jupitera a damascénska ruža pod vládou Venuše. Ružu šípovú zasvätili bohyni Zemi, pretože jej 5 okvetných lístkov pripomína symbol pentagramu. Ruža ako rastlina sa spája s elementom vody.

Ružové lístky sa používali na liečenie mnohých ochorení, a tiež na prípravu kúzelných nápojov, pretože zosilňujú účinok kúziel a zrýchľujú ich pôsobenie. Ružové plátky boli jednou z 36 ingrediencií nápoja ktorý Mithridates (cca 132 – 63 pred n. l.), kráľ Pontu na severe Turecka, denne užíval na posilnenie imunity. V minulosti sa ružové lístky pridávali aj do šalátov, robil sa z nich sirup, namáčali sa v cukre alebo sa uchovávali v octe. Do objavenia vanilky (okolo roku 1520) bola ružová voda pripravovaná práve z ružových lístkov, svetovo najobľúbenejším ochucovadlom. Kňažky prírodných náboženstiev tvrdia, že rastlina ruže šípovej je chránená vílami, a preto sa na kúzla smú používať len okvetné lístky spadnuté na zem. Plody ruže, šípky, sa používajú do kúziel lásky.

Rimania nosili na krku veniec z kvetín ruže, čo malo údajne zabrániť tomu, aby sa opili.

Konkrétne kúzlo z roku 1835 pre získanie ženícha hovorí, že dievčina, ktorá sa chce vydať, má na svätojánsku noc vkráčať pospiatky (zacúvať) do ružovej záhrady a utrhnúť tam jednu ružu. Tú má zabaliť do papiera a uschovať do Štedrého večera. Na Štedrý večer si ju má vložiť do výstrihu, a ten, kto jej ružu z neho vyberie, ju určite požiada o ruku.

 

Ruža symbolická

V súčasnosti je červená ruža celosvetovo rozšíreným symbolom lásky, romantiky, ale aj symbolom vojny a mieru. Krása ruže vychádzajúca zo „špinavej“ zeme je symbolom víťazstva ducha nad hmotou. Paradoxne je ruža naraz symbolom života aj smrti, nebeskej dokonalosti aj pozemských túžob. Je tiež symbolom čistoty, ale na druhej strane je vďaka svojej vôni spájaná aj so ženskou sexualitou.

Ruža je symbolom tajomstiev. Hovoriť niečo „sub rosa“ – „pod ružou“, znamená zachovať túto informáciu v tajnosti. Tento termín vychádza z gréckej legendy, v ktorej Kupid podplatil ružou Harpocratesa, boha mlčania, aby pomlčal o milostných aférach bohyne Afrodity. Živé ruže sa v Ríme vešali nad hodovné stoly, aby hodovníci nezabudli, že to, čo ich spolusediaci v opitosti povedia, musí ostať tajomstvom.

Neskôr boli skutočné ruže prevedené len do podoby stropného ornamentu nazývaného roses alebo rosettesto, čo je miesto, z ktorého obvykle visí luster. Sub rosa sa prenieslo aj do kresťanskej symboliky, kde sa ruža objavila ako častý motív na spovedniciach.

Z podobného základu vychádzalo aj zasvätenie ruže severskej bohyni Freyji, ktorá bola známa svojou schopnosťou uchovávať tajomstvá. Na zástere slobodomurárskeho majstra sú tri ruže ako pripomienka viery, ticha a tajomstva. Na ružovom kríži rosenkruciánov ruža tiež symbolizuje tajomstvo, ale aj srdce a život. Ruže sa spájali aj s Máriou, matkou Ježiša, a rozety (veľké okná z farebného skla umiestnené nad vstupom do katedrály) sú jej symbolom.

Rosa je slovo spájané aj s ružencom, ktorý podľa kresťanskej symboliky predstavuje tŕňovú korunu či rosarium, nosenú pannou Máriou. V roku 1980 sa ruža stala symbolom robotníckej strany Anglicka a od roku 1955 je symbolom štátu New York. Kvety ruže sú v národnom znaku Anglicka a biela ruža sa stala symbolom lady Diany, princeznej z Walesu.

 

Ruža hovoriaca

V reči kvetín má ruža obrovské množstvo významov. Všeobecne ruže znamenajú lásku a krásu. V reči kvetín platí, že čím je tmavšia farba ruže, tým silnejšie city ňou vyjadrujeme. Červená ruža je symbolom túžby, lásky a romantiky, ale môže znamenať aj utíchnutie vášní. Je symbolom obdivu, požehnania, krvi, červenania, vášne, materstva. Tmavočervená je symbolom hanby, zahanbenia, elegancie. Purpurovočervená ruža znamená pôvab a očarenie. Puk červenej ruže hovorí „si mladá a krásna“, ale vyjadruje aj nádej alebo hovorí „inklinujem k láske“. V českej kvetomluve červená ruža znamená láska zvíťazila, si kráľovnou môjho srdca“, alebo prosté milujem ťa“. Jasnočervená ruža vyjadruje „som veľmi blažený tvojou láskou” a kytica červených ruží je vyjadrením vďaky.

Biela ruža znamená mier, lásku a nové začiatky, tiež znamená srdce nepoznamenané láskou. Je symbolom abstraktných túžob a vyjadruje otázku: „Som ťa hodný?“, „Som hodný tvojej lásky?“. Usušená biela ruža vyjadruje stratu nevinnosti. Puk bielej ruže znamená dievčenský vek, snobizmus, srdce ignorujúce lásku. Zvädnutá biela ruža znamená „zúfam si“. V českej kvetomluve vyjadruje biela ruža myšlienku: „Ty mnou pohŕdaš? Nech som teda obeťou lásky beznádejnej, alebo myšlienku: „Súžim sa, lebo si mnou opovrhla.“ Plný kvet bielej ruže značí „si božská“ a puk bielej ruže „si príliš mladá na lásku“.

Červená a biela ruža spolu v jednej kytici znamenajú jednotu. Červená a žltá ruža v jednej kytici znamená „blahoželám“. Samotná žltá ruža je symbolom radosti a šťastia, znamená dosiahnutie dokonalosti, ale značí aj neveru, plameň, vôňu, priateľstvo, krehkosť. V Čechách žltá ruža znamená žiarlivosť alebo vyjadruje myšlienku: „Ty mi závidíš?“ či „Žiarlim na teba.“ Oranžová ruža je znamením vitality a energie, fascinácie, v Čechách značí túžbu. Ružová ruža predstavuje nevinnú lásku a priateľstvo, milosť, šťastnú lásku a myšlienku „naša láska musí byť tajná“. Fialová ruža znamená moc a vášeň. Broskyňová skromnosť.

Plne rozkvitnutá ruža akejkoľvek farby je symbolom krásy alebo zasnúbenia, polorozvitá ruža znamená nesmelú lásku. Divá ruža je symbolom jednoduchosti, v Čechách tiež hovorí: „Tvoja láska nepotrebuje ozdôb,” alebo: „Nežartuj so mnou,“ prípadne: Proč odpíráš mi lásku svoji?“ Ružový tŕň je symbolom bolesti a smrti a ružový list znamená „môžeš dúfať“. V Čechách ružový list znamená „áno“, alebo myšlienku: „Mám ťa stále na mysli.“ Ružová vetvička znamená „nie“, alebo myšlienku: „Prečo vás Boh obdaril toľkými prednosťami?“ V dobách národného obrodenia sa spojili českí spisovatelia Němcová, Jurenka a Stránický a snažili sa vytvoriť prvú čisto českú reč kvetín, ktorú nazvali pôvodným orientálnym menom pre kvetomluvu  –  „Selam“. Kniha ostala v „rukopisnej podobe“ označená iniciálami autorov až do roku 1948, keď vyšla knižne. Podľa Selamu je význam ruže prostý: „Prosím vás, kedy mi zas prinesiete ružový olej?“

 

 

Ing. Pavol Kaššák, vyštudoval Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre. Vo svojej publikačnej a prednáškovej činnosti sa venuje histórii pestovania rastlín. Medzi jeho záujmy patrí sci-fi a fantasy literatúra.

 

 

Inzercia:

 

 

 

 

 

 

Použitá literatúra

Bailey, L. H.: How plants get their names: techniques from ancient herbal lore. New York 1963.

Coombes, A. J.: The A to Z of plant names. Portland 2012.

Kirkby, M. A.: Victorian flower dictionary The language of flowers companion. New York 2011.

Malonová J.: Květomluva lásky a přátelství. Praha 1912.  

McIntosh, Ch.: Gardens of the gods: myth, magic and meaning. New York 2009.

Němcová, B./ Jurenka, H./Stránický, V. Č. B. : Selam čili Květomluva. Praha 1948.

Prance, G. T./Nesbitt, M.: The cultural history of plants: garden plants in myth and literature. New York  2005.

Smrž, O.: Dějiny květin. Chrudim 1923.

Zalewski, C. L.: Herbs in magic and alchemy: techniques from ancient herbal lore. Lindfield 1991.

Turnet, T.: Garden History Philosophy and Design 2000 BC – 2000 AD. London 2004.

 

Obrazová príloha: autor, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Minojské božstvá- symboly a nástroje moci palácov?

Minojské božstvá- symboly a nástroje moci palácov?

Náboženské predstavy starovekých kultúr o vzniku a fungovaní sveta, o božských bytostiach, ktoré ho ovládajú, či o posmrtnom živote nás odjakživa fascinujú svojou tajomnosťou, fantastickosťou a zároveň mocou, ktorou výrazne ovplyvňovali život ľudí danej doby. celý článok

Záhadné symboly prvých kresťanov?

Záhadné symboly prvých kresťanov?

„Povedať vec priamo znamená potlačiť tri štvrtiny pôžitku“. celý článok

Napoleon ako milovník vôní

Napoleon ako milovník vôní

Francúzsky cisár a slávny vojvodca Napoleon bol známy aj svojou obľubou rôznych pachov a vôní. celý článok

Svätý Juraj − kresťan bojujúci s drakom

Svätý Juraj − kresťan bojujúci s drakom

Máloktorý zo svätcov je tak obklopený legendami ako svätý mučeník Juraj z Kapadócie. Jeho obraz, ako sedí na koni a bojuje s drakom, patrí k najznámejším vyobrazeniam svätých v celom kresťanskom svete. celý článok

Plyšový medveď a americký prezident

Plyšový medveď a americký prezident

Asi každý pozná plyšové medvede. Tieto hračky sú už skoro 110 rokov súčasťou detských postelí a izieb. celý článok

Diskusia