Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Svet tajných služieb krajín sovietskeho bloku bol nemilosrdný

Publikované : 24.04.2020 | Zobrazení: 2616 |
6 minút čítania

Rozsiahla kolektívna monografia Čekisté zavedie čitateľa do sveta tajných služieb krajín sovietskeho bloku. Ide o prvú knihu, ktorá komplexne skúma činnosť komunistických bezpečnostných zložiek v strednej a východnej Európe. 

 

Medzinárodný tím historikov si vytýčil neľahkú úlohu: predstaviť bezpečnostné služby každej krajiny sovietskeho bloku, stručne a výstižne. Ide o prvú knihu, ktorá takto komplexne sleduje genézu, organizáciu, metódy i činnosť tajných služieb v jednotlivých krajinách východného bloku. Je písaná systematicky a kapitoly o každej krajine sú pevne vystavané. Kto má záujem, môže si porovnať jednotlivé aspekty organizácie tajných služieb (organizácia a premeny štruktúry bezpečnostného aparátu, príslušníci, metódy operatívnej práce, hlavné smery činnosti, tajní spolupracovníci a odhad počtu obetí) v každej z predstavených krajín.

Knihu otvára kapitola o dejinách bezpečnostnej služby v Sovietskom zväze. Čeka (Všeruská mimoriadna komisia pre boj s kontrarevolúciou a sabotážou – VČK) vznikla 7. (20.) decembra 1917. Neskôr vystriedala niekoľko ďalších názvov – OGPU, NKVD, MGB a KGB. Sídlila na neslávne slávnom námestí Lubjanka a postupom času sa po druhej svetovej vojne stala vzorom pre bezpečnostný aparát v ostatných satelitných štátoch východnej a strednej Európy. O nich pojednávajú  ďalšie kapitoly. Kapitola o dejinách bezpečnostnej služby v ZSSR čitateľa oboznámi s mnohými známymi faktami, ale prináša aj mnoho nových informácií (napríklad kto stál za národnostnými vzburami vo zväzových republikách, či ako to bolo s pučom v roku 1991).

 

Inšpirované NKVD 

V knihe Čekisti nájdete šesť kapitol venujúcich sa jednotlivým krajinám východného bloku (Bulharsko, Československo, Maďarsko, Nemecká demokratická republika, Poľsko a Rumunsko), dve kapitoly sa venujú Sovietskemu zväzu – do roku 1945 a do roku 1989,a jedna Estónsku a Lotyšsku.

Organizácia a premeny štruktúry bezpečnostného aparátu sú akousi históriou jednotlivých zložiek, kde je popísané, kto a ako zakladal jednotlivé služby a akým vývojom si prešli. Napríklad v kapitole o Maďarsku sa dozviete, že prelomovým bol rok 1962. Znamenal koniec dlhého obdobia nestability (1945 – 1962), v ktorom politická polícia prešla mnohými zmenami. Do pádu komunizmu v Maďarsku už k výrazným zmenám nedošlo.

Následne si prečítate o kádroch a príslušníkoch, ktorí pôsobili v jednotlivých oddeleniach a odboroch tajnej polície. Ku kádrom rumunskej Securitate (Departamentul Securității Statului) patrilo v čase jej vzniku až 8,5 % Židov a 6,2 %  Maďarov. Postupom času tieto percenta poklesli na marginálne desatiny. Zaujímavosťou je, že v roku 1948 boli traja najdôležitejší velitelia Securitate Rusi, ktorí však v dokumentoch figurovali ako Rumuni. Neskôr došlo k radikálnemu očisteniu Securitate od sovietskych poradcov a tajná polícia tak už pôsobila bez sovietskeho dozoru. ZSSR jej však často asistoval.

Ministerstwo Bezpieczeństwa PublicznegoMetódy operatívnej práce patria medzi jedny z najzaujímavejších oblastí, ktorými sa kniha zaoberá. Čitateľ má možnosť nahliadnuť do „kuchyne“ tej-ktorej tajnej polície a spoznať jej techniku a postup práce. MBP (Ministerstwo Bezpieczeństwa Publicznego) v Poľsku malo v počiatkoch svojej činnosti veľmi obmedzené zdroje. Vzniklo ešte za 2. svetovej vojny (1944) a zaoberalo sa predovšetkým vojenskou cenzúrou a previerkou listovej korešpondencie (perlustrácia). Neskôr k týmto úlohám pribudla previerka verejnej mienky či odpočúvanie, filmovanie a fotografovanie.

 

Oči a uši bezpečnostných zložiek

Tajná polícia mala v priebehu svojej existencia viaceré hlavné smery činnosti. V Bulharsku šlo predovšetkým o potláčanie vnútorného nepriateľa, no našlo sa i niekoľko významnejších akcií v zahraničí. Pre záujemcov o dejiny svetového terorizmu budú bezpochyby pútavé údaje o tzv. „bulharskej stope“ v atentáte na pápeža Jána Pavla II. Všetko, čo o tejto akcii doteraz vieme, je v knihe obsiahnuté. K ďalším pozoruhodným akciám KDS (Komitet za Dǎržavna sigurnost) patrí aj zisk kompletnej dokumentácie k počítačovému zariadeniu IBM, ako i samotného zariadenia. Japonská rezidentúra zas dodala informácie o technológii výroby HDD (pevných počítačových diskov), vďaka čomu sa v meste Stara Zagora podarilo vybudovať najväčšiu továreň svojho druhu v krajinách RVHP.

Preukaz príslišníka ŠtB z roku 1945Tajní spolupracovníci boli „očami a ušami“ bezpečnostných zložiek, a preto ich v každom štáte nachádzame veľké množstvo. Napríklad v NDR ich  bolo okolo 174 000 (v roku 1989). Títo tajní spolupracovníci (IM – Inoffizielle Mitarbeiter) informovali Stasi (Ministerium für Staatssicherheit) o každodennom živote šestnástich miliónov obyvateľov východného Nemecka. V čase jej najväčšej slávy pripadalo na jedného agenta Stasi 180 občanov NDR. Vďaka tomuto pomeru sa stala jednou z najlepšie fungujúcich tajných polícií v dejinách. Spolupracovníci sa delili do viacerých kategórií (napr. neoficiálny spolupracovník pre kontakt s nepriateľom, expert či spoločenský spolupracovník bezpečnosti). K metódam verbovania informátorov patrila možnosť peňažnej odmeny, možnosť zákulisného ovplyvňovania či politické presvedčenie. Napriek tomu však 45 % informátorov pracovalo v službe pod nátlakom alebo zo strachu.

Odhad počtu obetí je v jednotlivých krajinách veľmi zložitý. Dôvody sú rôzne – či už v dôsledku skartovania mnohých dokumentov, alebo zložitosti kategorizácie (kto je obeťou režimu a kto sa vo väzení ocitol právom). Český historik Karel Kaplan odhaduje, že na území Československa mohlo byť represiami komunistického režimu v období 1948 – 1989 zasiahnutých až 2 000 000 občanov či 500 000 rodín. Ide predovšetkým o tzv. budovateľské roky, keď došlo k mnohým monsterprocesom. Po Stalinovej smrti režim postupne zjemňoval rétoriku, čo vyústilo až do pražskej jari a viedlo k vlnám rehabilitácií. Po príchode vojsk Varšavskej zmluvy nastala normalizácia, ktorá začala čistkami na mnohých verejných postoch a nakoniec pretrvala až do neskorých 80. rokov 20. storočia.

Domáceho čitateľa určite poteší, že najrozsiahlejšou, a teda i informačne najhutnejšou je kapitola o Československu. O bulharskej, poľskej a rumunskej bezpečnosti nebolo v našich končinách dosiaľ veľa publikované, preto zverejnené štúdie zapĺňajú prázdne miesta. Estónsko a Lotyšsko sú v knihe zvláštnou kapitolou. Ide o prípadovú štúdiu fungovania sovietskej tajnej polície vo zväzových republikách ZSSR.

 

Štátna bezpečnosť a bezpečnostný aparát v Československu 

Štátny znak ČSSR 1960 - 1990O československom bezpečnostnom aparáte sa toho popísalo už veľa, ale práve kapitola v tejto monografii je výbornou vstupnou bránou do ďalšieho bádania. Kapitola je skvelou syntézou doterajšieho výskumu v oblasti a je hodnotná nielen pre laického čitateľa, ktorý tu nájde mnoho odrazových mostíkov pre svoje ďalšie skúmanie, na druhej strane aj skúseným historikom a odbornej verejnosti prináša viacero nových informácií a snaží sa rozprúdiť diskusiu. Dvojica autorov (Pavel Žáček a Petr Blažek) patrí medzi špičku českej historiografie a ich texty tomu i zodpovedajú. Cenná je výberová bibliografia a podkapitoly (Literatura a Prístup k archívom), ktoré záujemcom o ďalšie štúdium poskytnú prehľad súčasného stavu bádania v problematike.

Pomenovanie Štátna bezpečnosť pochádza už z obdobia 1. ČSR, „preslávilo“ sa však až v povojnovom období. ŠtB bola zložkou ZNB (Zbor národnej bezpečnosti), postupom času sa však stávala mocenským nástrojom KSČ. Medzi základné piliere jej organizácie patrila vojenská organizácia, podriadenosť úloh cieľom KSČ a centralizované riadenie. Hlavnými oblasťami jej záujmu boli boj proti vnútornému nepriateľovi (kontrarozviedka), špionážne akcie (rozviedka), ochrana verejných činiteľov (ochranka), sledovanie osôb či vojenská kontrarozviedka. Štátna bezpečnosť zanikla 15. 2. 1990 rozkazom federálneho ministra R. Sachera, no jej tieň sa nad nami stále vznáša a dodnes sa vedie živá diskusia o jej bývalých spolupracovníkoch (hlavne v ČR).

 

Výnimočná publikácia 

Publikácia Čekisté je výnimočná tým, že autori nazhromaždili množstvo zdrojov i dosiaľ nepublikovaných primárnych prameňov. Na viac ako 800 stranách prináša stručný prehlaď vývoja bezpečnostných zložiek za železnou oponou. Je prehľadná a vhodne doplnená obrazovou prílohou, diagramami a grafmi. Mnoho údajov je podložených odkazmi, kde sa dajú dohľadať ďalšie publikácie a materiály. Ak sa strácate v množstve skratiek, môžem vás upokojiť, na orientáciu slúži prepracovaný zoznam.

V knihe je aj množstvo zaujímavých informácií, vysvetľujúcich aj nie celkom známe pojmy, ako napr. kto sú to lesní ľudia, koho ŠtB považovala za bývalých ľudí, prečo maďarská ÁVH mala problém s odpočúvaním v bytoch s parketami, a mnoho iných.

Zakladateľ Čeky Felix Dzeržinskij so StalinomTáto práca je dôkazom spolupráce európskych historikov a stále nevyčerpanej pramennej bázy  o nie tak dávnej minulosti. Zostavovateľmi sú Krysztof Persak, odborný asistent Ústavu politických štúdií Poľskej akadémie vied, kde sa venuje politickým dejinám Poľska so zreteľom na komunistický mocenský systém, Łukasz Kamiński, odborný asistent Historického ústavu Vroclavskej univerzity a prezident Európskej platformy pamäti a svedomia, Pavel Žáček, poslanec Parlamentu ČR, zakladateľ a predseda redakčných rád časopisov Securitas IMperii a Pamäť národa, a Petr Blažek, vedecký pracovník Ústavu pre štúdium totalitných režimov a zástupca riaditeľa Centra pre dokumentáciu totalitných režimov, taktiež spoluzakladateľ časopis Paměť a dejiny. O kvalite publikácie svedčí okrem iného tiež to, že vyšla už v niekoľkých jazykoch. Najprv v angličtine, neskôr v nemčine a v poľštine. Recenzované české vydanie je pritom najrozsiahlejšie zo všetkých.

 

Róbert Bednár

 

 

Lukasz Kamiński/Krzysztof Persak a kolektív: Čekisté. Bezpečnostní složky v evropských zemích východního bloku 1944–1989. Praha : Academia, 2019. 802 strán, brožovaná väzba. ISBN 9788020030481.

 

 

Obrazová príloha: wikipedia.org, vydavateľstvo Academia

Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť. 

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Má riešenie konfliktu v Palestíne nejakú nádej?

Má riešenie konfliktu v Palestíne nejakú nádej?

Yossi Klein Halevi sa vo svojej zbierke fiktívnych listov vrúcnymi slovami prihovára svojmu neurčitému, no zároveň veľmi konkrétnemu palestínskemu susedovi. Môžu padnúť na úrodnú pôdu? celý článok

Aké boli „bestsellery“ v starovekom Egypte?

Aké boli „bestsellery“ v starovekom Egypte?

Naše vnímanie sveta starovekého Egypta je z veľkej časti ovplyvnené chronicky známymi pamiatkami, udalosťami a osobnosťami či náboženskými predstavami zhmotnenými v jedinečnom umení. Jedným z najväčších pokladov, ktorý nám však táto kultúra zanechala a ktorý doteraz mnohí neobjavili, je literatúra. celý článok

Postapokalyptický svet Sivého dymu veští nepeknú budúcnosť

Postapokalyptický svet Sivého dymu veští nepeknú budúcnosť

Európska únia sa rozpadla, nacionalizmus vzrástol, spory obyvateľov krajín strednej a východnej Európy sa znova vyhrotili. Slovensko je vo vojne s Maďarskom, Poľsko devastuje občianska vojna. Vitajte v postapokalyptickom svete Ziemowita Szczereka a jeho knihy Sivý dym. celý článok

Zámerom sionizmu bolo presídliť Židov, nie vykoreniť Palestínčanov

Zámerom sionizmu bolo presídliť Židov, nie vykoreniť Palestínčanov

HistoryWeb.sk v spolupráci s vydavateľstvom HADART Publishing Vám prináša ukážku z knihy Listy môjmu palestínskemu susedovi z pera izraelského autora Yossiho Kleina Haleviho. Obsahuje súbor fiktívnych listov, ktoré sú adresované nie až tak fiktívnym susedom – Palestínčanom. celý článok

Dozrel čas na nový prístup k čechoslovakizmu?

Dozrel čas na nový prístup k čechoslovakizmu?

Vyše dvoch rokov spolupracovali špičkoví slovenskí a českí historici v rámci spoločného projektu. Výsledkom je zaujímavá kniha o fenoméne čechoslovakizmu. celý článok

Diskusia