Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Súboj s komunizmom (knižná recenzia)

Publikované : 01.05.2013 | Zobrazení: 3143 |
5 minút čítania

Pavol Čarnogurský nepochybne patrí medzi zaujímavé osobnosti politiky a spoločenského života na Slovensku počas uplynulého storočia. Ja osobne som sa s jeho menom stretol pri čítaní jeho prác o udalostiach okolo 6. októbra 1938 a 14. marca 1939. Rovnako som sa s jeho menom stretával aj pri práci na svojej prvej monografii, kde som sa obšírne venoval Ústredni štátnej bezpečnosti (1940 – 1945), a ešte viac pri druhej, kde som sa snažil rozobrať dejiny spravodajsko-bezpečnostného odboru Povereníctva vnútra v Bratislave v rokoch 1945 – 1948. Musím sa priznať, že po práci na prvej mi napriek tomu, že Čarnogurský v tom čase zastával dôležité funkcie, ostali v pamäti skôr čriepky. Napríklad ten, ako jeden príslušník Ústredne štátnej bezpečnosti zatkol v električke revízora, ktorého manželka sa následne obrátila s prosbou o intervenciu práve na poslanca snemu Čarnogurského. Ten následne odišiel intervenovať k ministrovi vnútra Alexandrovi Machovi a pohrozil, že vec môže predniesť v parlamente. V tomto prípade však intervencia nemala úspech a dokument konštatuje, že vec dopadla „po slovensky“: „...manžel sedí, Nemček úraduje a Čarnogurský nadáva“. Príhoda vo mne pochopiteľne vyvolala sympatiu k človeku, ktorý bol ochotný pomôcť v ťažkej situácii. Pri spracúvaní povojnových dejín bezpečnostného aparátu som sa s Čarnogurským „stretal“ viac – jeho rola pri príprave tzv. aprílovej dohody a následný záujem komunistami ovládaného bezpečnostného aparátu o jeho osobu, vyšetrovanie, zneužitie jeho výpovede a napokon „zaangažovanie“ do takzvaného protištátneho sprisahania je pomerne známa.

Týmto obšírnejším a osobným úvodom chcem povedať, že považujem Pavla Čarnogurského za osobnosť, ktorá v moderných slovenských dejinách zanechala pomerne výraznú stopu. Preto som so záujmom otvoril aj novú publikáciu z pera Pavla Čarnogurského, nazvanú Súboj s komunizmom. Ide o nedávno nájdený zabudnutý rukopis, ktorý rozpráva o Čarnogurského vyšetrovaní Štátnou bezpečnosťou koncom 70. rokov 20. storočia. Presnejšie povedané je toto vyšetrovanie ústrednou témou knihy, okolo ktorej autor rozvinul celé spektrum spomienok, úvah, pozorovaní a porovnaní. Ja osobne považujem na knihe za najcennejšie to, že Čarnogurský pomerne podrobne podáva celý priebeh vyšetrovania – od okolností svojho zaistenia cez jednotlivé výsluchy a ich súvislosti až po jeho ukončenie. Zaujímavé sú aj reflexie jednotlivých vyšetrovateľov Štátnej bezpečnosti – Martáka, Lásku či Dingu – myslím, že v tomto ohľade ide skutočne o mimoriadne zriedkavý prameň. Vo väčšine kníh s podobnou problematikou vystupujú vyšetrovatelia ŠtB akosi odľudštene, uniformne, ako reprezentanti mašinérie komunistického režimu. V Čarnogurského rozprávaní majú normálne ľudské vlastnosti. Takýto, nazvime to osobný prístup nie je úplne bežný a je preto vítaný. Ale vlastne takmer celá kniha je z pohľadu historika cenným svedectvom a nepochybne by bolo zaujímavé porovnať ho so zachovaným vyšetrovacím zväzkom, ktorý sa nachádza v archíve Ústavu pamäti národa.

Aby som však nezabiehal k technickým detailom – na stránkach diela P. Čarnogurského sa pred očami čitateľa odohrávajú snahy Štátnej bezpečnosti vykonštruovať v spojení s autorovými kontaktmi protištátny prípad, či už pre poštovú korešpondenciu s exilovým historikom Františkom Vnukom, alebo pre styky s perzekvovaným slovenským historikom Jozefom Jablonickým (tu dodávam, že jeho pohľad na tieto udalosti môžeme nájsť v knihe Samizdat o disente 3) či so signatárom Charty 77 Miroslavom Kusým. Stretávame sa s mnohými bizarnosťami doby – s nekompetentnými expertmi, s ústrkmi a s nátlakom.

Kniha však nie je len opisom. Ako som už písal, je popretkávaná spomienkami na iné udalosti, reflexiami a úvahami. Väzenské meditácie striedajú zamyslenia nad minulosťou či nad osobami, ktoré rozprávačovi a hlavnému protagonistovi osud privial do cesty. Chvíľami tieto čriepky zatieňujú aj hlavnú líniu knihy, napriek tomu však zväčša nepôsobia rušivo. Naopak, pri čítaní na mňa osobne mnohé pôsobili nielen osviežujúco, ale aj poučne – či už ide o rodinnú históriu spoluväzňa z Chorvátskeho Grobu alebo o rodinné súvislosti prípadu agenta československej rozviedky Mariána Slameňa, ktorého vysadenie súviselo okrem iného s bojom proti emigrácii. Sympaticky vyznieva autorovo vyznanie, že aj keď musel takmer celý život pracovať ako robotník, snažil sa svoje povolanie vykonávať poctivo a dobre.

Osobitne však oceňujem, že autor prináša aspoň krátke reflexie svojich predchádzajúcich pobytov za mrežami – po skončení vojny, koncom 40. rokov minulého storočia v súvislosti s tzv. protištátnym sprisahaním a s ťažením proti Demokratickej strane a začiatkom 50. rokov v súvislosti s ťažením proti buržoáznemu nacionalizmu. Jednotlivé pobyty vo väzení sú zasadené do dobových reálií, čo aj slovenských dejín menej znalému čitateľovi pomôže pochopiť dôležité súvislosti. Aj keď musím dodať, že mi pri čítaní bolo trošku ľúto, že autor nezanechal obdobne obsiahle spomienky aj na tieto predchádzajúce väzenské pobyty.

Príbehy z vyšetrovania autor niekedy podáva s humorným nadhľadom. A tu nemám na mysli len vyslovene úsmevné príhody, ako bola napríklad cesta Čarnogurského domov s vráteným obrazom Andreja Hlinku, zabaveným počas domovej prehliadky, vďaka čomu ho opakovane predviedli späť na políciu. Pre knihu je to, samozrejme, vítané oživenie, čitateľ by ale nemal zabudnúť, že s vyšetrovateľmi Štátnej bezpečnosti určite nebola nejaká veľká zábava ani počas normalizácie, ak sa teda na vec pozeráme očami vyšetrovaného. Na druhej strane v prípade Čarnogurského, ktorý mal skúsenosti s vyšetrovaním aj v tvrdých 40. a 50. rokoch, to môžeme akceptovať. Dokonca aj v tom prípade, keď autor sám povie, že sa našťastie nestal obeťou tých najkrutejších vyšetrovacích metód. V každom prípade treba dielo jednoznačne oceniť ako sondu do normalizačných spôsobov práce štátno-bezpečnostného vyšetrovania a justície.

Nie vždy môžem hodnotenia Pavla Čarnogurského považovať za úplne vecné. Nazdávam sa však, že v spomienkovej knihe môžeme akceptovať aj subjektívnejšie a emotívnejšie vnímanie postáv či dejov (napr. v prípade J. Tisa či pomerov počas Slovenskej republiky z rokov 1939 – 1945). Trošku cynický je aj opis dôvodov, prečo Oto Krajňák prežil vojnu. Napriek tomu si ale autor vo väčšine prípadov udržuje triezvy úsudok, ako to napríklad vidieť pri spätnom pohľade na pôsobenie exilových skupín, napríklad na hodnotenie radikálneho smeru ľudáckeho exilu – Paučo, Ďurčanský (s. 146). Aj keď ja osobne mám na mnohé otázky iný názor, pozerám sa na svet inými očami, považujem Čarnogurského názory a úvahy, ktoré zaznamenal vo svojich knihách, za podnetné. Rozdielne názory, pokiaľ nie sú vnucované alebo nejakým spôsobom extrémne, sú pre každého rozmýšľajúceho tvora vítanou výzvou nielen na brúsenie intelektu, ale aj na reflexiu a zamyslenie nad vlastnými pohľadmi na svet.

Na záver by som snáď len rád zopakoval, že ide podľa môjho názoru o čtivú a zaujímavú publikáciu. Archivári mi hádam prepáčia, ale myslím, že najlepšie miesto pre túto publikáciu je – samozrejme okrem knižníc záujemcov o moderné slovenské dejiny – v archíve Ústavu pamäti národa, ideálne priamo pri spise štátno-bezpečnostného vyšetrovania Pavla Čarnogurského.

 

Matej Medvecký

 

 

 

 

Paľo Čarnogurský: Súboj s komunizmom. Bratislava : Kalligram 2013. 367 strán, tvrdá väzba s prebalom. ISBN 978-80-8101-669-1.

 

 

Obrazová príloha: Kalligram

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Impérium musí zomrieť

Impérium musí zomrieť

Na prelome storočí Rusko experimentovalo s liberálnosťou a otvorenosťou. Počas prvej svetovej vojny sa na chvíľu mohlo zdať, že idey demokracie v ťažko skúšanej krajine zvíťazia. Boľševická revolúcia však tieto nádeje rozdrvila. Známy novinár Michail Zygar pripravil zaujímavú dokumentárnu knihu. celý článok

Aký je populárno-náučný sprievodca svetom Vikingov?

Aký je populárno-náučný sprievodca svetom Vikingov?

Obľúbená edícia Historica z produkcie českého vydavateľstva Vyšehrad získala minulý rok nový lákavý prírastok. Preklad popularizačnej knihy nemeckej autorky Claudie Banckovej nesie lakonický názov Vikingové... celý článok

Kníhkupec z Kábulu miloval literatúru a nenávidel cenzúru

Kníhkupec z Kábulu miloval literatúru a nenávidel cenzúru

Nórska spisovateľka a novinárka Åsne Seierstadová si pre svoju reportážnu tvorbu vyberá náročné a kontroverzné témy. Ak k tomu pridáme schopnosť pútavo a zaujímavo písať, tak vznikne kniha, ktorú neodložíte pred jej koncom. celý článok

Čo čítať na dovolenke?

Čo čítať na dovolenke?

Horúce leto udrelo aj na Slovensko a väčšina z nás začala plánovať dovolenky. Veľa ľudí si spája relax s dobrou knihou, preto sme pre vás pripravili zopár letných čitateľských tipov. celý článok

Kniha o čarodejnici Kirké je inšpirujúci historický a mytologický príbeh

Kniha o čarodejnici Kirké je inšpirujúci historický a mytologický príbeh

Staré grécke báje obsahujú veľa zaujímavých, podnetných a dobrodružných príbehov. Nemôžeme sa diviť, že inšpiráciu v nich hľadá množstvo tvorivých ľudí od hollywoodskych štúdií až po maliarov obrazov. Rovnakú inšpiráciu používa pri svojej tvorbe aj americká autorka Madeline Millerová. celý článok

Diskusia