Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Stručná história času

Publikované : 18.03.2015 | Zobrazení: 6402 |
2 minúty čítania

Čas je relatívna veličina pre fyzikov, ale pre nás archeológov a historikov je skôr konštantou. Nie je zvykom v historickom časopise písať o žijúcich osobnostiach. V tomto článku však urobím výnimku.

 

Keď britský publicista Paul Johnson začínal svoju najznámejšiu knihu Dejiny 20. storočia, vynechal politickú históriu a najskôr spomenul dve osobnosti vedeckého života – Sigmunda Freuda a Alberta Einsteina (musím poznamenať, že je to jediná Johnsonova myšlienka, ktorá ma zaujala.). Ak raz niekto bude písať knihu o dejinách 21. storočia, koho spomenie na začiatku?

Najvážnejším kandidátom je známy fyzik – Stephen Hawking.

Stručnú históriu času, asi najznámejšie Hawkingove dielo, som čítal ešte niekedy na strednej škole. I keď to nie je historické dielo, pre poznanie vývoja vedy, samozrejme hlavne fyziky a matematiky, mi dalo veľmi veľa. Vďaka nemu som pochopil Leonarda da Vinci, Isaaca Newtona alebo Alberta Einsteina. Zlé jazyky tvrdia, že fyziku som nikdy poriadne nevedel, preto som sa nakoniec začal venovať archeológii a histórii. Pre pochopenie dejín mal pre mňa Hawking rovnaký význam ako diela Gaia Iulia Caesara, Eduarda Gibbona alebo Ľubomíra Liptáka.

Hawkinga pripútala ťažká choroba na invalidný vozík do konca života, napriek tomu sa z neho stal symbol úspešného vedca a prenikol aj do popkultúry. Keď mu chorobu prvý raz diagnostikovali a predpovedali mu iba krátky život, on a jeho okolie to nevzdali. Napriek tomu, že Hawking dokáže hýbať len jedným prstom, napísal niekoľko kníh, navštívil množstvo krajín a dostal sa aj do vesmíru.

Vo vydavateľstve Slovart nedávno vyšla jeho životopisná kniha – Moja stručná história. Na rozdiel od predchádzajúcich kníh sa v tejto nevenuje fyzike, ale opisuje v nej svoj vlastný život. Je vedecky stručný a dôsledný, napriek tomu je kniíha veľmi dobre napísaná a „čítavá“.

Práve stručný, a neraz analytický prístup, ktorý použil autor, vytvára z jeho knihy ideálny historický prameň, a to nielen pre dejiny fyziky. Veľa sa dozvieme aj o živote v Británii v druhej polovici 20. storočia.

Naproti tomu životopisný film Teória všetkého, ktorý sa práve premieta v kinách a vznikol podľa knihy Hawkingovej prvej manželky, je menej analytický a viac empatický. Po istom sklamaní zo životopisného filmu o Stevovi Jobsovi som bol mierne skeptický aj v tomto prípade, čo podporili aj názory niektorých prvých recenzentov. No opak bol pravdou, film výborne zobrazil fyzikov životopis, aj keď dal dôraz na osobný život hrdinov, čo, samozrejme, neznamená, že Hawkingov prínos pre fyziku bol zanedbaný.

Napriek pesimistickej téme – zápas postihnutého vedca so svetom, vyvoláva film optimizmus. Možno ho tam dodáva samotná osoba známeho vedca, pretože každý pozná jeho „výsledky“ a nik o ňom nepochybuje. Rovnako ako kniha, má aj film dokumentárnu hodnotu a dobre vystihuje dobu Hawkingovho života.

Možno bude ideálnym historickým prameňom pre budúcich vedcov.

Obe diela sú zároveň veľkou propagáciou vedy a vedcov. Ich význam je dnes ešte väčší, pretože veda sa v našej západnej spoločnosti dostáva do úzadia, a to napriek tomu, že bola jedným z „motorov“, ktorý našu civilizáciu vyniesol na vrchol.

 

Branislav Kovár

 

Film:

Teória všetkého

UIP/ Universal, Veľká Británia 2014

Réžia: James Marsh

Scenár: Anthony McCarthen

Kamera: Benoit Delhomme

Hudba: Jóhann Jóhannsson

Hrajú: Eddie Redmayne, Felicity Jones,

Charlie Cox, Emily Watson

Distribútor: Barracuda Movie

 

Kniha:

Hawking, S.: Moja stručná história. Bratislava : Slovart 2014. 144 strán, tvrdá väzba. ISBN 9788055611006.

 

Obrazová príloha: Barracuda Movie, Slovart, wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

„Na festival!“ alebo historik ide na MFF Karlovy Vary

„Na festival!“ alebo historik ide na MFF Karlovy Vary

Pre historika má Medzinárodný filmový festival v Karlových Varoch špecifickú príchuť. Čo všetko bude možné vzhliadnuť na tohtoročnom? celý článok

Aké historické chyby mal seriál Černobyľ?

Aké historické chyby mal seriál Černobyľ?

Apríl 1986 – IBM uvádza na trh prvý komerčný laptop, Sovietsky zväz prehráva vojnu v Afganistane, Spojené štáty americké bombardujú Líbyu a to všetko sa deje na pozadí postupného „otepľovania“ vzťahov dvoch veľmocí v sprievode Falcovho „Rock Me Amadeus“ a „Decibelov lásky“ Michala Davida. celý článok

Cesty medi. Po stopách medi z vraku lode Bom Jesus

Cesty medi. Po stopách medi z vraku lode Bom Jesus

Nový dokumentárny film „Cesty medi“ prináša neopakovateľné nahliadnutie do histórie baníctva a metalurgie medi od neskorého stredoveku až po raný novovek. celý článok

Šou musí pokračovať!

Šou musí pokračovať!

Čo nebolo vo filme Bohemian Rhapsody? Hudobno-životopisná snímka Bohemian Rhapsody dlhé mesiace zapĺňala sály kín po celom svete a zbierala jeden úspech za druhým. Bežne sa stávalo, že ľudia sa na tento film išli pozrieť aj niekoľkokrát. celý článok

Nový film Redbad má od histórie ďaleko

Nový film Redbad má od histórie ďaleko

Do kín sa dostal holandský historický film o legendárnom vládcovi Frízov zo začiatku 8. storočia. Tvorcovia snímky sa chopili témy konfliktu skorého kresťanstva a tradičného pohanstva, pričom asi netušia, že ich dielo skôr než o minulosti vypovedá väčšmi o súčasných miskoncepciách. celý článok

Diskusia