Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Štefánik 4. 5. 1919 – za lákavým titulom sa skrýva chaos

Publikované : 06.12.2019 | Zobrazení: 746 |
3 minúty čítania

Kniha Karola Kulašíka s lákavým titulom „M. R. Štefánik 04. 05. 1919“ dáva zdanlivo prísľub nových faktov k záhade Štefánikovej tragédie, ktorej 100. výročie si tento rok pripomíname. V skutočnosti sa však predkladajú  desiatky hlásení o odcudzených predmetoch Štefánikovej pozostalosti, s podrobným popisom poslednej rozlúčky, zato iba otázne minimum k ponúkanej návnade – dňu smrti 4. 5. 1919.

 

Vo vzťahu k samotnému 4. 5. 1919 sa v knihe ponúkajú konfúzne interpretácie, navyše  chýbajú kľúčové dokumenty k okolnostiam havárie, ako aj k interpretácií jej príčin. Prekvapuje, že autor, profesiou pilot, uvádza (na s. 5 aj s. 15), že lietadlo pri pristávaní na vyznačenom mieste v oblasti Vajnor zatočilo „na severovýchod proti smeru vetra“, hoci je všeobecne známe, že v tej oblasti dominuje severozápadný vietor ponad hrebene Karpát a konštatovali to aj odborníci pri rekonštrukcii okolností havárie pre dokumentárny film Pavla Kanisa. V rovnakej súvislosti neobstojí autorovo tvrdenie, že rýchlosť vetra bola maximálne 14 km za hodinu „vysoko pod úrovňou 20 km za hodinu, ktorá ako bočný vietor mohla sťažiť pristátie“ (s. 29). Uvedení odborníci potvrdili signifikantný rozdiel medzi rýchlosťou vetra meranou blízko úrovne zeme a tou na úrovni hrebeňa Karpát. Prudký bočný nápor vetra je vysoko pravdepodobnou príčinou havárie, ako to potvrdil Kanis a jeho tím, a ako to uvádza správa Komisie Ministerstva obrany, ktorú cituje aj autor (s. 29). O to menej pravdepodobný je autorov údaj o viacerých okruhoch, ktoré lietadlo urobilo údajne hľadajúc privítaciu delegáciu (s. 26), keďže bolo vystavené náporu vetra.

 

Otázny manéver

Autor píše, že piloti, ktorým sa zrejme nepozdával terén, sa rozhodli pre nebezpečný manéver, opakovaný vzlet (s. 29). Nato však uvádza celkom iný dôvod pre vzlet lietadla (s. 30): „Nie je celkom vylúčené, že posádka po tom, čo nenašla nikde väčšiu skupinu ľudí, ktorá mala čakať na privítanie, sa rozhodla odletieť.“ Bolo by absurdné dospieť k takémuto rozhodnutiu, iba preto, že lietadlo neočakávali, v situácii, keď lietadlo nemalo nevyhnutnú manévrovaciu rýchlosť a pokus o vzlet vtedy mohol, podľa názoru autora, zahltiť karburátory a spôsobiť pád.

Popri uvedených chaotických údajoch o okolnostiach tragédie sa autor usiluje navodiť konšpiratívny kontext, v ktorom sa ocitá minister pre správu Slovenska Vavro Šrobár, a spolu s ním aj veliteľ talianskych vojsk generál Luigi Piccione, počínajúc tvrdením, že „Šrobár nikdy nevysvetlil ... prečo nezostal v meste a dal prednosť účasti na bezvýznamnej slávnosti...“ (s. 7). Táto neopodstatnená žaloba na Šrobára sa potom opakuje na stranách 16, 25, 26 a ďalších. Pritom jednoznačné vysvetlenie dáva telegram uvedený napríklad v knihe M. Musila „M. R. Štefánik vo svetle talianskych archívov...“ (jej autor o nej komunikoval s K. Kulašíkom), ktorý oznamuje, že lietadlo so Štefánikom nepriletí 4. mája pre nepriaznivé meteorologické podmienky. Tamtiež je aj správa generála Piccioneho, ktorá sa odvoláva na ten istý telegram. Autor si ani neuvedomil, že vysvetlenie pre túto akoby konšpiráciu dáva on sám, keď cituje výpoveď fotografa E. Procházku (s. 134): „Dňa 4. mája 1919 dopoludnia bolo do Bratislavy hlásené, že toho dňa priletí ... Štefánik... Zanedlho nato ale prišla druhá správa, znejúca, že gen. Štefánik toho dňa nepriletí, na základe čoho celá vtedajšia vláda, ktorá príchod gen. Štefánika očakávala, odjela vlakom do Uhorskej Skalice...“ Celé toto podozrenie voči Šrobárovi je o to absurdnejšie, že Štefánik priletel práve na základe urgentnej Šrobárovej žiadosti!

Z hľadiska interpretácie havárie v správach zainteresovaných svedkov a expertov je mimoriadne závažné, že Kulašík ignoroval kľúčový dokument zvýraznený aj v uvedenej knihe M. Musila, kde veliteľ talianskeho letectva dáva direktívny pokyn, aby sa šírila verzia, že Štefánik, ktorý údajne počas letu presadol na miesto jedného z pilotov, pri prílete zamdlel a spôsobil haváriu – „keďže je to najpriaznivejšia verzia v prospech našich (talianskych) lietadiel“! Štefánika si takto zvolili za „páchateľa“ havárie, ktorý už sa nemohol obhájiť, aby sa vylúčilo podozrenie zo zlyhania talianskych pilotov alebo samotného lietadla.  

Z formálneho hľadiska je rušivé, že kniha neprešla redakčnou revíziou a oplýva redakčnými a gramatickými nedostatkami.

 

Miroslav Musil

 

Karol K. Kulašik: M. R. Štefánik. KO & KA : Bratislava, 2019. 138 strán, mäkká väzba.

 

Použitá literatúra:

Musil, M./Biagini, A.: Milan Rastislav Štefánik vo svetle talianskych archívov. 2. revidované a doplnené vydanie. Bratislava 2011.

Musil, M.: Štefánik a jeho Giuliana – objektívom archívov Talianska a Vatikánu. Bratislava 2019.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Fašizmus je kniha, ktorá u nás chýbala

Fašizmus je kniha, ktorá u nás chýbala

V roku 2019 vyšla vo vydavateľstve Premedia kniha Fašizmus od historika Jakuba Drábika. Bez preháňania sa dá povedať, že podobná publikácia na slovenskom knižnom trhu chýbala... celý článok

Súmrak monarchie pripomína skôr súmrak ľudského bytia

Súmrak monarchie pripomína skôr súmrak ľudského bytia

Greg King a Penny Wilsonová napísali knihu, ktorá spája osudovosť romantizmu s napínavosťou thrilleru a vrcholí sťa antická tragédia. To všetko je navyše zaodené v háve precízneho psychologického profilu. Najdesivejší je však fakt, že pri jej písaní ani nemuseli fabulovať. celý článok

Vyšla kniha o súdnictve a trestoch v Košiciach

Vyšla kniha o súdnictve a trestoch v Košiciach

Košické vydavateľstvo HistoricKE vydalo knižnú novinku pod názvom „Maleficz. Ako sa súdilo a trestalo v Košiciach v 16. storočí.“ celý článok

Jared Diamond priniesol zaujímavú analýzu štátnych kríz v dejinách

Jared Diamond priniesol zaujímavú analýzu štátnych kríz v dejinách

Knihy Jareda Diamonda môžeme zaradiť do kategórie diel, ktoré sa snažia vysvetliť fungovanie celého sveta. Patrí do skupiny autorov, ako sú Steven Pinker alebo Yaval Noah Harari. celý článok

Šokujúci zvrat v bitke pri Midway ožil v novom filme

Šokujúci zvrat v bitke pri Midway ožil v novom filme

Námorná bitka pri Midway patrí ku kľúčovým bitkám 2. svetovej vojny. Zároveň je jednou z najrozhodujúcejších a svojím spôsobom i najpozoruhodnejších bitiek v dejinách. celý článok

Diskusia