Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Staroegyptské náboženstvo – náboženstvo pod lupou

Publikované : 04.03.2017 | Zobrazení: 3372 |
4 minúty čítania

Aké bolo egyptské náboženstvo? Dňa 15. februára 2017 sa v košickom kultúrno-vzdelávacom centre Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach uskutočnila prednáška pod názvom Staroegyptské náboženstvo. Išlo o druhú prednášku, ktorá sa konala v rámci cyklu Náboženstvá pod Lupou, organizovaného neziskovou organizáciou Centrum pre religionistiku a historické štúdiá (CEREHIS). Do Košíc prišla o staroegyptskom panteóne, histórii a mýtoch prednášať pani Mgr. Marie Peterková Hlouchová z Univerzity Karlovej v Prahe.

 

Slnečný boh Ra (Re)Prednáška sa venovala staroegyptskému náboženstvu, ktoré sa v údolí Nílu vyvíjalo a praktikovalo takmer 3000 rokov. Oproti dnešku starí Egypťania nemali žiadne slovo pre náboženstvo, pretože to prestupovalo každou oblasťou ich života a spájalo tak mravné princípy, vieru v bohov, posmrtný život, a dokonca aj mágiu, ktorá však nebola vnímaná negatívne. Naopak, bola nedeliteľnou súčasťou staroegyptských náboženských predstáv.

Viera starých Egypťanov vychádzala zo špecifických prírodných podmienok severovýchodnej Afriky, ktoré sa v priebehu času menili. No rovnako ako dnes, i v minulosti žila väčšina obyvateľov tejto oblasti v úzkom páse úrodného údolia okolo rieky Níl. Najväčšiu plochu Egypta zaberá a zaberala neúrodná púšť, ktorá má rôzne podoby: od skalnatej cez piesočnú až po rôzne farebné podoby, ako napr. tzv. Čierna a Biela púšť. V egyptskej Západnej púšti sa nachádza niekoľko významných oáz, ktoré poskytujú vhodné podmienky na život. Ide predovšetkým o päť hlavných oáz: Síwa, Bahríja, Faráfra, Dáchla a Chárga. Blízko údolia Nílu sa nachádza Fajjúmská oáza, ktorá je s údolím priamo prepojená vodným kanálom zvaným Bahr Jusúf.

Púšť si starí Egypťania spájali s bohom chaosu a búrok Sutechom. Nehostinné podmienky, ktoré na púšti panujú, spôsobili, že tu žilo iba málo ľudí. Tento fakt sa premietol i v jednom mýte, ktorý sa snažil vysvetliť neprítomnosť väčšieho ľudského spoločenstva. Ide o takzvaný mýtus o skaze ľudstva. Ten hovorí o vzbure ľudí voči starnúcemu vládcovi, slnečnému bohovi menom Ra. Slnečný boh sa na ľudí veľmi rozhneval a rozhodol sa, že ich potrestá. Vyslal proti nim Sachmet, bohyňu vojny s hlavou levice. Tá zabila veľké množstvo ľudí, ale boh Ra vzápätí pocítil k ľuďom ľútosť. Rozhodol sa, že zabráni ďalším masakrám, a preto zafarbil pivo načerveno a rozlial ho po celej zemi. Bohyňa Sachmet sa ním opila, zaspala a prestala zabíjať. Ľudstvo bolo zachránené, ale boh Ra už nechcel žiť na zemi spolu s ľuďmi. Preto zavolal nebeskú kravu a tá ho vyniesla hore na oblohu.

Púšť si starí Egypťania spájali s bohom chaosu a búrok SutechomStarí Egypťania boli i dobrí astronómovia a pozorovali javy na oblohe. Tieto pozorovania sa premietli aj v ich náboženských predstavách. Na základe pozorovaných astronomických javov a zmien v prírode vytvorili kalendár. Tento kalendár mal 365 dní a delil sa na tri ročné obdobia. Boli to achet – obdobie záplav, peret – obdobie rozkvetu, a šemu – obdobie žatvy.

Starí Egypťania uctievali veľké množstvo bohov, bôžikov a nadprirodzených bytostí, a to ako mužských, tak i ženských. Aby sa v nich vyznali, popisovali ich slovne aj obrazne. Dávali im mená, ktoré vypovedali o ich vlastnostiach a schopnostiach, rolách a funkciách, miestnej väzbe, prípadne boli personifikáciou abstraktného pojmu. Prideľovali im tiež rôzne atribúty a podoby, pričom jeden boh mohol byť zobrazovaný niekoľkými spôsobmi. Okrem staroegyptského panteónu vedeli obyvatelia starovekého Egypta prijímať aj cudzie kultúrne vplyvy a božstvá. A naopak, s uctievaním egyptských božstiev sa dá stretnúť aj mimo územia Egypta, napr. v oblasti Syropalestíny. Keďže egyptská zem je rozľahlá, vzniklo mnoho lokálnych náboženských a kultúrnych predstáv a tradícií. Dôležitá tu bola i osobná zbožnosť. Všetky sféry duchovného života sa snažil zastrešovať oficiálny štátny kult.

O bohov sa starali kňazi. Božstvá sa uctievali v chrámoch a na rozličných posvätných miestach. Niektoré z božstiev vlastný chrám nemali. Spočiatku v Egypte neexistovalo profesionálne kňazstvo. Vybraní ľudia slúžili v chrámoch určitý obmedzený čas a vždy sa striedali s ďalšími. Kňazská profesia sa objavuje až neskôr v Novej ríši.

Staroegyptské slovo pre boha znelo necer a v hieroglyfickom písme sa toto slovo zapisovalo na štylizovanú zástavu, ktorá bola vztyčovaná pred chrámom, čím sa vymedzoval posvätný priestor. No bohovia boli iba jednou z troch základných skupín bytostí. Dve ďalšie kategórie tvorili ľudia a blažení zosnulí zvaní ach. Každá bytosť mala niekoľko integrálnych súčastí: telo, meno, srdce, tieň, oživujúcu silu zvanú ka a voľnú pohyblivú zložka ba. K týmto pojmom býva pridávaný ešte pojem ach, ktorý však neoznačuje súčasť bytosti, ale celú bytosť, blaženého a mocného zosnulého. Telo bolo vnímané pozitívne, bolo predsa potrebné pre posmrtný život, a podobne ako telo, ani tieň nebol vnímaný pejoratívne. Súviselo to s miestnymi podmienkami. Tieň ponúkal príjemné osvieženie v horúčavách, preto bol vítaný. Srdce sa považovalo za sídlo myslenia a emócií. Starí Egypťania sa starali a chránili aj svoje meno. To bolo nedeliteľnou súčasťou každej bytosti a znalosť mena dávala dotyčnému moc nad jeho nositeľom. Táto predstava bola reflektovaná aj v mytológii, v príbehu o Esetinej ľsti. Bohyňa Eset bola mocnou čarodejnicou a pomocou šikovnej ľsti sa dozvedela tajné meno boha Ra. Nadobudnutú moc potom dala svojmu synovi Horovi, s ktorým býval stotožňovaný staroegyptský panovník.

1.	Marie Peterková Hlouchová z Univerzity Karlovej v Prahe

Tento text vznikol ako stručný súhrn prednášky Mgr. Marie Peterkovej Hlouchovej z pražskej Univerzity Karlovej. Ďalšia prednáška z cyklu Náboženstvá pod lupou sa bude konať 15. marca 2017 a hosťom bude pán doc. Attila Kovács, Ph. D., z Univerzity Komenského v Bratislave.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Zlatí faraóni z Tanidy

Zlatí faraóni z Tanidy

Senzačný objav francúzskeho egyptológa Pierra Monteta v Tanide (východná delta) vyniesol na svetlo sveta kráľovské pohrebisko panovníkov 21. a 22. dynastie, ktorí vládli v Treťom prechodnom období, v turbulentnej dobe, kedy sa kedysi mocný ramessovský Egypt zmenil z jednotnej ríše na množstvo väčšíc celý článok

Ako sa Štefánik stal svetovým politikom?

Ako sa Štefánik stal svetovým politikom?

Koho považujete za najväčšieho Slováka? Podľa celoslovenskej ankety je ním pre väčšinu z nás generál Milan Rastislav Štefánik. V roku 2019 si navyše pripomíname jeho 100. výročie úmrtia. celý článok

Abúsír a Abú Guráb: nové objavy v ríši slnečného boha

Abúsír a Abú Guráb: nové objavy v ríši slnečného boha

Slnečný kult zažíval v Egypte v období 5. dynastie prvú etapu svojho intenzívneho rozvoja. V Abúsíre vznikli počas tohto obdobia pyramídové komplexy štyroch egyptských panovníkov. celý článok

Prečo naši predkovia oslavovali letný slnovrat a pálili Jánske ohne?

Prečo naši predkovia oslavovali letný slnovrat a pálili Jánske ohne?

Stredoslovenské múzeum privíta v rámci cyklu Stretnutia s minulosťou pod zelenou klenbou azda najznámejšiu slovenskú etnologičku. celý článok

Aké šperky nosili starí Egypťania?

Aké šperky nosili starí Egypťania?

Zdobili sa starovekí Egypťania šperkmi iba pre ich krásu? Alebo ich symbolika pre nich predstavovala najmä ochranný prvok? celý článok

Diskusia