Staroegyptské náboženstvo – náboženstvo pod lupou

Publikované : 04.03.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3081

Aké bolo egyptské náboženstvo? Dňa 15. februára 2017 sa v košickom kultúrno-vzdelávacom centre Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach uskutočnila prednáška pod názvom Staroegyptské náboženstvo. Išlo o druhú prednášku, ktorá sa konala v rámci cyklu Náboženstvá pod Lupou, organizovaného neziskovou organizáciou Centrum pre religionistiku a historické štúdiá (CEREHIS). Do Košíc prišla o staroegyptskom panteóne, histórii a mýtoch prednášať pani Mgr. Marie Peterková Hlouchová z Univerzity Karlovej v Prahe.

 

Slnečný boh Ra (Re)Prednáška sa venovala staroegyptskému náboženstvu, ktoré sa v údolí Nílu vyvíjalo a praktikovalo takmer 3000 rokov. Oproti dnešku starí Egypťania nemali žiadne slovo pre náboženstvo, pretože to prestupovalo každou oblasťou ich života a spájalo tak mravné princípy, vieru v bohov, posmrtný život, a dokonca aj mágiu, ktorá však nebola vnímaná negatívne. Naopak, bola nedeliteľnou súčasťou staroegyptských náboženských predstáv.

Viera starých Egypťanov vychádzala zo špecifických prírodných podmienok severovýchodnej Afriky, ktoré sa v priebehu času menili. No rovnako ako dnes, i v minulosti žila väčšina obyvateľov tejto oblasti v úzkom páse úrodného údolia okolo rieky Níl. Najväčšiu plochu Egypta zaberá a zaberala neúrodná púšť, ktorá má rôzne podoby: od skalnatej cez piesočnú až po rôzne farebné podoby, ako napr. tzv. Čierna a Biela púšť. V egyptskej Západnej púšti sa nachádza niekoľko významných oáz, ktoré poskytujú vhodné podmienky na život. Ide predovšetkým o päť hlavných oáz: Síwa, Bahríja, Faráfra, Dáchla a Chárga. Blízko údolia Nílu sa nachádza Fajjúmská oáza, ktorá je s údolím priamo prepojená vodným kanálom zvaným Bahr Jusúf.

Púšť si starí Egypťania spájali s bohom chaosu a búrok Sutechom. Nehostinné podmienky, ktoré na púšti panujú, spôsobili, že tu žilo iba málo ľudí. Tento fakt sa premietol i v jednom mýte, ktorý sa snažil vysvetliť neprítomnosť väčšieho ľudského spoločenstva. Ide o takzvaný mýtus o skaze ľudstva. Ten hovorí o vzbure ľudí voči starnúcemu vládcovi, slnečnému bohovi menom Ra. Slnečný boh sa na ľudí veľmi rozhneval a rozhodol sa, že ich potrestá. Vyslal proti nim Sachmet, bohyňu vojny s hlavou levice. Tá zabila veľké množstvo ľudí, ale boh Ra vzápätí pocítil k ľuďom ľútosť. Rozhodol sa, že zabráni ďalším masakrám, a preto zafarbil pivo načerveno a rozlial ho po celej zemi. Bohyňa Sachmet sa ním opila, zaspala a prestala zabíjať. Ľudstvo bolo zachránené, ale boh Ra už nechcel žiť na zemi spolu s ľuďmi. Preto zavolal nebeskú kravu a tá ho vyniesla hore na oblohu.

Púšť si starí Egypťania spájali s bohom chaosu a búrok SutechomStarí Egypťania boli i dobrí astronómovia a pozorovali javy na oblohe. Tieto pozorovania sa premietli aj v ich náboženských predstavách. Na základe pozorovaných astronomických javov a zmien v prírode vytvorili kalendár. Tento kalendár mal 365 dní a delil sa na tri ročné obdobia. Boli to achet – obdobie záplav, peret – obdobie rozkvetu, a šemu – obdobie žatvy.

Starí Egypťania uctievali veľké množstvo bohov, bôžikov a nadprirodzených bytostí, a to ako mužských, tak i ženských. Aby sa v nich vyznali, popisovali ich slovne aj obrazne. Dávali im mená, ktoré vypovedali o ich vlastnostiach a schopnostiach, rolách a funkciách, miestnej väzbe, prípadne boli personifikáciou abstraktného pojmu. Prideľovali im tiež rôzne atribúty a podoby, pričom jeden boh mohol byť zobrazovaný niekoľkými spôsobmi. Okrem staroegyptského panteónu vedeli obyvatelia starovekého Egypta prijímať aj cudzie kultúrne vplyvy a božstvá. A naopak, s uctievaním egyptských božstiev sa dá stretnúť aj mimo územia Egypta, napr. v oblasti Syropalestíny. Keďže egyptská zem je rozľahlá, vzniklo mnoho lokálnych náboženských a kultúrnych predstáv a tradícií. Dôležitá tu bola i osobná zbožnosť. Všetky sféry duchovného života sa snažil zastrešovať oficiálny štátny kult.

O bohov sa starali kňazi. Božstvá sa uctievali v chrámoch a na rozličných posvätných miestach. Niektoré z božstiev vlastný chrám nemali. Spočiatku v Egypte neexistovalo profesionálne kňazstvo. Vybraní ľudia slúžili v chrámoch určitý obmedzený čas a vždy sa striedali s ďalšími. Kňazská profesia sa objavuje až neskôr v Novej ríši.

Staroegyptské slovo pre boha znelo necer a v hieroglyfickom písme sa toto slovo zapisovalo na štylizovanú zástavu, ktorá bola vztyčovaná pred chrámom, čím sa vymedzoval posvätný priestor. No bohovia boli iba jednou z troch základných skupín bytostí. Dve ďalšie kategórie tvorili ľudia a blažení zosnulí zvaní ach. Každá bytosť mala niekoľko integrálnych súčastí: telo, meno, srdce, tieň, oživujúcu silu zvanú ka a voľnú pohyblivú zložka ba. K týmto pojmom býva pridávaný ešte pojem ach, ktorý však neoznačuje súčasť bytosti, ale celú bytosť, blaženého a mocného zosnulého. Telo bolo vnímané pozitívne, bolo predsa potrebné pre posmrtný život, a podobne ako telo, ani tieň nebol vnímaný pejoratívne. Súviselo to s miestnymi podmienkami. Tieň ponúkal príjemné osvieženie v horúčavách, preto bol vítaný. Srdce sa považovalo za sídlo myslenia a emócií. Starí Egypťania sa starali a chránili aj svoje meno. To bolo nedeliteľnou súčasťou každej bytosti a znalosť mena dávala dotyčnému moc nad jeho nositeľom. Táto predstava bola reflektovaná aj v mytológii, v príbehu o Esetinej ľsti. Bohyňa Eset bola mocnou čarodejnicou a pomocou šikovnej ľsti sa dozvedela tajné meno boha Ra. Nadobudnutú moc potom dala svojmu synovi Horovi, s ktorým býval stotožňovaný staroegyptský panovník.

1.	Marie Peterková Hlouchová z Univerzity Karlovej v Prahe

Tento text vznikol ako stručný súhrn prednášky Mgr. Marie Peterkovej Hlouchovej z pražskej Univerzity Karlovej. Ďalšia prednáška z cyklu Náboženstvá pod lupou sa bude konať 15. marca 2017 a hosťom bude pán doc. Attila Kovács, Ph. D., z Univerzity Komenského v Bratislave.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Ako sa reštaurujú vzácne nálezy?

Ako sa reštaurujú vzácne nálezy?

Obľúbený prednáškový cyklus Čo sa skrýva v depozite začne vo februári už svoj IV. ročník, ktorý bude venovaný oslavám 130. výročia založenia Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. celý článok

Kto boli Mayovia?

Kto boli Mayovia?

Starovekí Mayovia neustále vyvolávajú množstvo otázok a mnoho hypotéz. Často sa s nimi spájajú konšpiračné teórie o mimozemských návštevníkoch či o konci sveta. Táto kultúra je akýmsi magnetom pre záhadné teórie a posolstvá. Mayská civilizácia je opradená rúškom tajomstva a vzbudzuje v ľuďoch záujem celý článok

Čítali ste knihy Vojtecha Zamarovského?

Čítali ste knihy Vojtecha Zamarovského?

V roku 2019 si pripomenieme 100. výročie narodenia Vojtecha Zamarovského – spisovateľa literatúry faktu, vytrvalého popularizátora staroveku a tvorcu televíznych dokumentov o starovekých dejinách sveta. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.