Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Spomienky Európana

Publikované : 18.11.2016 | Zobrazení: 4206 |
7 minút čítania

Najslávnejšia kniha rakúskeho spisovateľa Stefana Zweiga ponúka čitateľovi možnosť návratu do starých čias Habsburskej monarchie, obdobia prvej svetovej vojny a medzivojnovej Európy, zmietanej rozmachom diktátorských režimov.


Stefan Zweig: Svet včerajškaHovorí sa, že človek si dokáže do najmenších detailov zapamätať, čo presne robil, keď sa dozvedel o nejakej hraničnej udalosti vo svojom súkromnom živote alebo o prelomových momentoch, ktoré hýbali dejinami. Každý, kto to už zažil, nikdy nezabudne na chvíľu, keď dostal správu o smrti svojej matky alebo otca, resp. o narodení potomka. Aj prevratné okamihy, ktoré zasiahnu celé národy, či dokonca celý svet sa väčšine ľudí dokážu pevne vryť do pamäti. Napríklad milióny Američanov vedia, čo presne robili, keď sa dozvedeli správu o zavraždení prezidenta Kennedyho alebo o páde Svetového obchodného centra. Asi žiadny občan bývalého Sovietskeho zväzu nezabudne na okamih, keď rádio a tlač priniesli informáciu o smrti „milovaného otca vlasti“ maršala Stalina.

V živote celého národa niet tragickejšej chvíle, ako keď sa dozvie správu o vyhlásení vojny alebo o okupovaní svojej vlastnej krajiny cudzím vojskom. Tak zásadná udalosť sa v priebehu bezprostredne nasledujúcich dní dotkne doslova každého, na mužov doľahne ťarcha mobilizácie, obrany krajiny, na ženy starostlivosť o rodinu, deti, majetok. V živote slovenského národa bola najväčšou pohromou v dvadsiatom storočí prvá svetová vojna. Vyše 400 000 mužov zo Slovenska muselo ísť bojovať za rakúsko-uhorskú monarchiu a z nich takmer 69 000 prinieslo obeť najvyššiu. Dnes už pamätníci týchto prelomových udalostí v dejinách Európy i celého sveta nie sú medzi nami. Spomienky niektorých však našťastie ostali zachytené na papieri a tak sa s tým, čo videli, vnímali a cítili, môže oboznámiť aj človek, ktorý vojnu videl len vo filme.

Stefan Zweig (1881-1942)Rakúsky spisovateľ, prekladateľ a humanista Stefan Zweig (1881 – 1942) patril ku generácii Európanov, ktorá zažila vypuknutie oboch svetových vojen i ťažké a turbulentné časy medzivojnového obdobia. Vo svojej autobiografii Svet včerajška nám podmanivým štýlom priblížil obraz starého sveta, ktorý definitívne zanikol s osudnými výstrelmi v Sarajeve a so vzplanutím svetovej vojny. Publikácia má 333 strán, rozdelených do šestnástich kapitol spolu s krátkym autorovým úvodom. Kapitoly sú radené chronologicky od Zweigovho detstva vo Viedni, dospievania, študentských čias, literárnych úspechov a najväčšej slávy začiatkom 30. rokov až po ťažké chvíle obsadenia jeho milovaného Rakúska nacistami a nútenú emigráciu. Jednotlivé časti na seba plynule nadväzujú, text je písaný veľmi pútavým štýlom s množstvom umeleckých opisov, kde autor vystupuje zároveň ako rozprávač. Keďže jeho život bol spätý s literárnou a umeleckou smotánkou prvej polovice 20. storočia, v diele sa stretneme a bližšie zoznámime aj s osudmi ďalších velikánov svetovej literatúry. Hoci Zweig písal autobiografiu na sklonku života v emigrácii a bez akejkoľvek opory v denníkoch či iných písomných podkladoch, neuveriteľne plasticky zobrazil ono horúce leto roku 1914, keď ani on, ani nikto z jeho priateľov nedokázal pripustiť, že „belle époque“ definitívne skončí pod kopytami koní a za zvuku delostreleckej paľby.

 

Svet sa vrhol do vojny

Stefan Zweig (stojaci), so svojim bratom Arnoldom (1887-1968) vo Viedni asi v roku 1900Vypuknutie prvej svetovej vojny 28. júla 1914 zastihlo Zweiga s priateľmi v malých prímorských kúpeľoch v belgickom Ostende. Okamžite si kúpil lístok na vlak do Viedne a už počas cesty sa stal svedkom vpádu nemeckých vojsk do neutrálneho Belgicka: „Na každej stanici sme sa vyrútili von, aby sme sa dozvedeli nové správy, v duchu sme sa potajomky nádejali, že nejaká rozhodná ruka napokon predsa len zadrží rozpútaný osud. Ešte vždy sme neverili na vojnu a ešte menej na vpád do Belgicka, lebo sme takú hlúposť považovali za absurdnú. Vlak sa pomaly blížil k hraniciam, nastúpili nemeckí sprievodcovia, o desať minút sme mali byť na nemeckom území. Ale na polceste do Herbesthalu, prvej nemeckej stanice, vlak zrazu zastal v poli. Čo sa stalo? Videl som, ako v protismere prichádza jeden nákladný vlak za druhým, plošinové vozne boli zakryté plachtami. Zdalo sa mi, že sa pod nimi zreteľne črtajú hrozivé tvary kanónov. Srdce mi zamrelo. To je nástup nemeckej armády... Nepochybne sa tu odohráva zločin, čosi strašné, napriek všetkým princípom medzinárodného práva prebieha nemecký prielom do Belgicka. Teraz už nebolo pochybností: cestujem do vojny“ (s. 173 – 174). 

V kapitole Lesk a tiene nad Európou vykreslil autor nálady obyvateľstva pred vypuknutím vojny nielen v Rakúsko-Uhorsku, ale aj v iných európskych krajinách, keďže často podnikal cesty do Nemecka, Francúzska či Belgicka. Posledné dni mieru priblížil aj pohľadom umelcov a spisovateľov, s ktorými udržiaval čulé kontakty, či už to boli napríklad Romain Rolland, Rainer Maria Rilke, Georges Duhamel, Emile Verhaeren, alebo mnohí ďalší. Zweig i jeho priatelia vojnu ostro odsudzovali ako nevýslovné zlo. Stefan ZweigAutor nebol sám, kto odmietal pripustiť, že by sa začiatkom 20. storočia svet vrhol do takej katastrofy: „Našou jedinou vinou bola ľahkovážna viera, že v poslednej chvíli rozum zabráni šialenstvu“ (s. 157). Nestalo sa. Po vypuknutí vojny medzi Rakúsko-Uhorskom a Srbskom sa dala do pohybu mašinéria spojeneckých zmlúv a vyústila do najväčšieho vojnového konfliktu, aký dovtedy ľudstvo zažilo. Starý svet, Zweigov „Svet včerajška“, definitívne vykrvácal, keď sa Európa premenila na jedno veľké bojisko.

Vnútropolitické pomery vo vojnovom Rakúsko-Uhorsku čiastočne zobrazil v kapitole Boj za duchovné bratstvo. Cenzúra nedovoľovala otvorene písať, a tak sa autori museli buď pridať na stranu vojnových štváčov a slúžiť oficiálnej propagande, alebo publikovať v neutrálnych krajinách, prípadne sa úplne odmlčať. Zweig cítil, že nestačí pasívny postoj, ale ako spisovateľ je povinný nahlas vyjadriť svoje presvedčenie v duchu humanizmu a nefalšovanej ľudskosti. Jeho článok Priateľom v cudzine vzbudil veľký ohlas a priniesol mu aj nenávistné odozvy od zarytých nacionalistov. Pred nami sa otvárajú najvnútornejšie zákutia Zweigovej duše s jasným protivojnovým posolstvom – zastaviť toto šialenstvo.

 

Smútok nad osudom Rakúska

V nasledujúcich kapitolách ukázal, aký bol život ťažký nielen za vojny, ale aj po jej skončení. Rakúsko po roku 1918 bolo úplne iným štátom ako pred vypuknutím Veľkej vojny. Zo slávnej monarchie sa stala maličká republika, odrezaná od mora, od nerastných surovín, od priemyselných oblastí a od úrodných polí. Bieda a hlad boli na každom kroku. Ak máte v sebe len trochu empatie, pri čítaní riadkov nadobudnete pocit, akoby ste vy sami stáli v rade na potraviny v poloprázdnych obchodoch alebo sa snažili zohnať trochu dreva na zakúrenie v chladnom dome. Pristihnete sa, že pohľadom zablúdite na svoj odev, či to nie je „stará, ošúchaná, dokonca ruská uniforma, v ktorej zomrelo už niekoľko ľudí, vyhrabaná z akejsi nemocnice či vojenského skladu“ (s. 224).

Berlín sa koncom 20. rokov stal podľa Zweiga brlohom nerestiZweig expresívne zobrazil následky veľkej ekonomickej krízy po vypuknutí inflácie v Nemecku, ktoré zažil na vlastnej koži (kapitola Opäť do sveta). Nechýbajú prekvapivé opisy toho, akými modifikáciami najstaršieho remesla na svete si museli ženy i muži zarábať na holé prežitie a akým brlohom neresti sa stali niektoré berlínske štvrte: „Mesto sa premenilo na hotový Babylon. Bary a drevené krčmy rástli ako huby po daždi. Nemci vložili do perverznosti všetku údernosť a všetok zmysel pre systematickosť. Videl som našminkovaných chlapcov s umelými bokmi, pomaly každý gymnazista si chcel alebo musel privyrobiť týmto spôsobom. V prítmí barov bolo vidieť vysokých finančníkov, ako dvorili opitým námorníkom. Ani v Suetoniovom Ríme nepoznali také orgie, aké sa odohrávali na plesoch berlínskych transvestitov“ (s. 241 – 242). A v tomto ovzduší apokalypsy sa z prítmia bavorských pivníc vynoril muž, ktorý postupne uvrhol celé Nemecko a celý svet do chaosu a pekla na zemi. Bytostne sa dotkol aj Stefana Zweiga – zobral mu vlasť, rodinu, domov, majetok a odsúdil ho ako židovského spisovateľa na večné vyhnanstvo.

V častiach venovaných medzivojnovému obdobiu sú pozoruhodné najmä konkrétne zážitky autora, spoznávajúceho na vlastnej koži nebezpečenstvo etablujúcich sa -izmov – fašizmu, nacizmu a boľševizmu. Tieto riadky majú veľkú hodnotu aj pre historikov, zaoberajúcich sa raným obdobím spomínaných totalitných režimov, pretože sa v nich dajú získať cenné poznatky od očitého svedka, žijúceho vtedy v Salzburgu, vzdialenom len niekoľko hodín cesty od Bavorska, centra nacizmu. Z jeho domu na kopci nad Salzburgom bolo vidieť až do bavorského Berchtesgadenu, kde si zriadil sídlo Adolf Hitler. Z autorových slov cítiť strach: „Bolo to málo potešujúce a veľmi znepokojujúce susedstvo“ (s. 289).  V kapitolách Západ slnkaIncipit Hitler Zweig na rôznych príkladoch detailne ukázal, akými postupnými krokmi nacizmus prenikal aj do Rakúska a ako ovplyvňoval a menil život jeho samotného i veľkej časti spoločnosti.

 Stefan Zweig v Salzburgu

Vzácne priateľstvá

Autobiografiu považujem za prínosnú aj z toho dôvodu, že nám dovoľuje nazrieť do súkromia velikánov európskej kultúry, s ktorými rakúsky spisovateľ udržiaval vrelé osobné kontakty. Čitateľ uvidí Romaina Rollanda, Huga von Hofmannsthala či Maxima Gorkého nielen ako autorov významných diel svetovej literatúry, ale aj ako ľudí z mäsa a kostí, so svojimi dobrými i horšími vlastnosťami. Za najosobnejší považujem detailný opis básnika Rainera Mariu Rilkeho, ktorý bol Zweigovým blízkym priateľom najmä v období pred vypuknutím prvej svetovej vojny (s. 112 – 118). V Zweigových opisoch je skutočné literárne majstrovstvo, málokto dokáže predstaviť dušu iného človeka takým ľudským, citlivým a estetickým spôsobom na základe spoločných zážitkov, ale aj krátkych dialógov.

Pred nebezpečenstvom nacizmu utiekol Zweig najprv do Anglicka a neskôr až do Brazílie. Tu napísal recenzované dielo, v ktorom priblížil pomery v Európe od konca 19. storočia do vypuknutia druhej svetovej vojny na podklade vlastných skúseností a životných osudov. Knihu by som odporúčal nielen historikom, ale aj sociológom a etnológom, keďže v nej Zweig podrobne predstavil zvyklosti stredných vrstiev žijúcich v habsburskej monarchii na prelome storočí. Opisy stredostavovskej morálky, spôsobu života, odievania, výučby, ale dokonca aj sexuality by sa dali využiť pri bádaní v rôznych vedeckých oblastiach. Z dnešného pohľadu vzbudzujú úsmev, ale sú plné pozoruhodných detailov, ktoré ozvláštňuje skutočnosť, že Zweig pochádzal z rodiny židovského pôvodu. Dovolím si tvrdiť, že umelecká kvalita diela je na tak vysokej úrovni, že vnímavý čitateľ sa bude k niektorým myšlienkam autora niekoľkokrát vracať.

 

Martin Konečný

 

Stefan Zweig: Svet včerajška. Bratislava : Premedia 2014. 333 strán, ISBN 978-80-8159-081-8

 

Obrazová príloha: wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Rímske légie prehrali bitku v Teutoburskom lese

Rímske légie prehrali bitku v Teutoburskom lese

V bitke v Teutoburskom lese prišla rímska armáda o tri svoje légie. Išlo o jednu z najväčších porážok Ríma, a to v čase jeho najväčšej slávy. Okrem historikov a archeológov láka táto udalosť aj románopiscov, ku ktorým sa vo svojej najnovšej trilógii zaradil aj anglický spisovateľ Ben Kane. celý článok

Americkú armádu pochytil vo Vietname amok

Americkú armádu pochytil vo Vietname amok

Vojna smrdí ako hniloba, žumpa, rozmočená koža, otvorené hroby, spálenina. Vojna je peklo. Po prvotnom šoku z ofenzívy Tet si americká armáda vzala uvoľnený priestor rýchlo späť – v totálnej panike a maximálnej brutalite. Vojnový stroj bol ničivý a mnohoúčelový. celý článok

Prežila peklo koncentračného tábora a vyrovnala sa so životom po ňom

Prežila peklo koncentračného tábora a vyrovnala sa so životom po ňom

Svedectvá preživších holokaust sú nenahraditeľným zdrojom informácií o tomto tragickom období našich dejín. Slovenský knižný trh nám ich v poslednom období ponúkol viacero. celý článok

Les prízrakov je len pre nebojácnych

Les prízrakov je len pre nebojácnych

Najnovší historicko-detektívny román Juraja Červenáka nie je žiadny horor, aj keď o strašidelné udalosti v ňom nie je núdza. celý článok

Mnohí slovenskí kňazi podľahli vábeniu fašizmu

Mnohí slovenskí kňazi podľahli vábeniu fašizmu

Na pulty kníhkupectiev prichádza dôležitá kniha Miloslava Szabóa, ktorý sa odhodlal „pichnúť do osieho hniezda“ a posvietil si na motívy, ktoré viedli mnohých slovenských kresťanských duchovných k tomu, že podľahli vábeniu radikálnej politiky a v nacizme hľadali záštitu pre národ a cirkev. celý článok

Diskusia