Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Spletené osudy. Poliaci zachraňujúci Židov

Publikované : 16.03.2016 | Zobrazení: 2427 |
4 minúty čítania

Najväčší svetový konflikt 20. storočia sa mimoriadnym spôsobom dotkol židovského a poľského národa. Ako silno boli spletené ich osudy na území Poľska, okupovaného počas 2. svetovej vojny, poukazuje nové Múzeum Poliakov zachraňujúcich Židov – múzeum rodiny Ulmovcov. Jeho slávnostné otvorenie za účasti prezidenta Poľskej republiky Andrzeja Dudu a vrchného poľského rabína Michaela Schudricha sa bude konať 17. marca 2016 v Markovej na Podkarpatí. V ten deň Veľvyslanectvo Poľskej republiky a Poľský inštitút v Bratislave organizujú o 17h diskusiu „Spletené osudy. Poliaci zachraňujúci Židov počas 2. svetovej vojny“ (Poľský inštitút, nám. SNP 27). Józef Ulma s manželkou WiktoriouDiskusia bude venovaná pomoci, ktorú poskytovali Poliaci Židom počas nemeckej okupácie, za čo často zaplatili svojim životom, ale aj o pomoci, ktorej sa Židom dostalo na Slovensku. (Prikladáme pozvánku).

Józef Ulma, poľský roľník, šľachtiteľ ovocných stromov a vášnivý fotograf, spolu s manželkou a šiestimi deťmi, skrýval vo svojom dome od roku 1942 dve židovského rodiny (spolu 8 osôb). Za tento čin pomoci susedom v núdzi, bola 24. marca 1944 celá jeho rodina zavraždená z rúk kata nemeckej polície.

Novovytvorené Múzeum v Markowej komplementárne predstavuje skutky pomoci Židom a s nimi spojené smrteľné nebezpečenstvo pre Poliakov. Nemci začali zavádzať antižidovské zákony na poľskom území hneď v prvých mesiacoch okupácie. Židia mali povinnosť nosiť Dávidovu hviezdu, boli nútení pracovať a mali zákaz používania mestskej dopravy a slobodného pohybovania sa. Po tom, ako Hitler v roku 1941 napadol svojho doterajšieho spojenca Stalina, celé poľské teritórium sa dostalo pod nemeckú okupáciu. Do konca roka 1941 na tomto území existovalo 200 pracovných táborov a 400 get, v ktorých boli zhromažďovaní Židia. Po tom, ako Nemecká ríša prijala rozhodnutie o „definitívnom riešení“, žijúci na poľskom území Židia mali šancu prežiť jedine, ak sa rozhodli utiecť z miest vyznačených Nemcami a skryť sa u Poliakov. Nemci v takýchto prípadoch hrozili smrťou nielen Židom, ale aj pomáhajúcim im akýmkoľvek spôsobom Poliakom. Smrť hrozila nielen pomáhajúcej osobe, ale aj celej jej rodine, a v niektorých prípadoch aj susedom. Premlčanie informácie o ukrývaní Židov bolo považované za pasívnu pomoc, za ktorú hrozilo minimálne uväznenie v koncentračnom tábore. Záchrancovia pochádzali zo všetkých spoločenských vrstiev, mali rôzne politické názory, časť z nich prejavovala pred vojnou Židom nevôľu – z politických či tiež ekonomických dôvodov. Okolo 50% záchrancov poukazovalo, že Židom pomáha z humanitárnych dôvodov.

Poľská emigračná vláda a konšpiračné podzemné štruktúry v Poľsku venovali veľa úsilia na záchranu svojich obyvateľov, ako aj židovských obyvateľov. Vo februári 1942 vznikla v rámci „Zväzu ozbrojeného boja“, konšpiračného poľského vojska, špeciálna jednotka pomáhajúca Židom. V novembri toho roku Jan Karski podal poľskej, britskej a americkej vláde správu o masovom vraždení Židov. O mesiac neskôr vznikla Rada Pomoci Židom nazývaná „Žegota“, ktorá bola financovaná medzinárodnými židovskými organizáciami a poľskou emigračnou vládou. Záchrane Židov sa široko venovala aj poľská katolícka cirkev, ktorá deťom vydávala falošné krstné listy a skrývala ich v kláštoroch a sirotincoch.

 Od inštitúcií Poľského podzemného štátu väčšiu pomoc Židom udelili jednotlivé osoby a rodiny. Odhaduje sa, že vďaka individuálnej pomoci sa podarilo zachrániť 30 až 100 tisíc poľských Židov. Niektorí bádatelia sú názoru, že záchrana jedného života vyžadovala spoluprácu minimálne dvadsiatich osôb, ktoré pomáhali Židom vyjsť z geta, zmeniť výzor, pripraviť falošné dokumenty, nájsť úkryt. Známa poľská spisovateľka Hanna Krall spomína, že v boji o jej život bolo v hre 45 životov. Pre porovnanie, málo kto vie, že Holanďania, ktorí sa snažili zachrániť rodinu Anny Frank prežili, v ich rodine potrestaní boli jedine muži, ktorý boli uväznení v pracovnom tábore. Ich osud bol viditeľne iný ako osud rodiny Ulmowcov a iných poľských rodín.

Pozvánka

Ako podotýka historik Szymon Datner, „keď neznámy Žid zaklopal v noci na okno dedinskej chaty, spolu s ním zaklopal židovský problém tých čias, spleť implikácií, rizika, nebezpečenstva, spolu s nutnosťou rozhodnúť sa a vnútornou dilemou (...) Dedinčan si musí odpovedať, ako má zareagovať? Uvedomuje si, že do jeho okna zaklopal morálny problém, problém človeka, ktorému bolo odobraté jeho človečenstvo, zaklopala veľká humanitárna otázka. Odveký problém (...), problém dočasnej prevahy zla, problém prenasledovaného. (...) Riziko spojené s postavením sa na strane dobra – po strane prenasledovaného – vždy bolo veľké. Avšak v rokoch 1939-1945 bolo neporovnateľne veľké.“ Odhaduje sa, že v období 1939-1945 zomrelo 3 milióny etnických Poliakov a skoro celá 3-miliónová komunita poľských Židov. Na území okupovaného Poľska prežilo podľa odhadov 30 až 120 tisíc Židov, ktorí boli často dlhodobo skrývaní Poliakmi. Chýbajú údaje o tom, koľkým Židom pomohli Poliaci krátkodobo. Ako podčiarkol Władysław Bartoszewski, aktivista Poľského ilegálneho štátu: „zachraňovali sme niekoľko desiatok-krát viac ľudí, ako sme zachránili“. Druhú svetovú vojnu prežilo okolo 300 tisíc poľských Židov, ktorí boli vyvezení do ZSSR, do koncentračných táborov, ktorí sa ukrývali v lesoch, alebo im pomohli Poliaci. Historici odhadujú, že okolo 2500 poľských záchrancov bolo zabitých alebo uväznených v koncentračných táboroch. Doteraz nie sú známe mená ani polovice z nich.

 

Obrazová príloha: Poľský inštitút v Bratislave, www.wikipedia.org

Jazyková úprava textu Poľský inštitút v Bratislave

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Staroegyptské pohrebiská boli živou súčasťou kultúry a prebiehali tu rozsiahle stavebné aktivity

Staroegyptské pohrebiská boli živou súčasťou kultúry a prebiehali tu rozsiahle stavebné aktivity

Staroegyptské pohrebiská boli živou súčasťou vtedajšej kultúry a rozhodne nie pokojnými miestami večného odpočinku. celý článok

Zažite Egypt s Aidou v divadle...

Zažite Egypt s Aidou v divadle...

Pozývame vás na vernisáž výstavy: Tajomný Egypt: Od archeologického výskumu po operu. Výstava je sprievodným podujatím k pripravovanej inscenácii Verdiho opery Aida v Slovenskom národnom divadle celý článok

Staroegyptské šperky neboli len pre krásu?

Staroegyptské šperky neboli len pre krásu?

Februárová prednáška s Renátou Rábekovou sa uskutoční v stredu 26. februára o 17.00 hod. v Thurzovom dome a odhalí pôvab i históriu staroegyptských šperkov. celý článok

Zločiny kráľovien na Níle: háremové sprisahania

Zločiny kráľovien na Níle: háremové sprisahania

Túžba po moci je stará ako ľudstvo samo. Ani v dejinách starovekého Egypta veru niet núdze o prípady, kedy jej podľahli nielen muži ale i ženy. Kráľovský hárem bol práve tým miestom, kde kráľovné, využívajúc všemožné intrigy, zločiny, vraždy, či dokonca mágiu, kuli svoje smelé plány. celý článok

Aký význam má pohanstvo v dnešnom svete?

Aký význam má pohanstvo v dnešnom svete?

Pôvodné náboženstvá a kulty sa v dnešných dňoch tešia veľkej popularite a novej vlne obľuby. Prežívajú akési znovuzrodenie a čím ďalej tým viac pohlcujú mnohých ľudí, ktorí si svoju vieru či miesto pod slnkom stále hľadajú. celý článok

Diskusia