Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Šou musí pokračovať!

Publikované : 25.02.2019 | Zobrazení: 16857 |
9 minút čítania

 Čo nebolo vo filme Bohemian Rhapsody? Hudobno-životopisná snímka Bohemian Rhapsody dlhé mesiace zapĺňala sály kín po celom svete a zbierala jeden úspech za druhým. Bežne sa stávalo, že ľudia sa na tento film išli pozrieť aj niekoľkokrát. Nepochybne bol tento fakt spôsobený kvalitou spracovania, výbornou réžiou, kamerou, scenárom i hereckými výkonmi, ale hlavný dôvod treba podľa mňa hľadať niekde inde. Jednoducho povedané, ide o samotnú skupinu Queen a jej lídra Freddieho Mercuryho, ktorého môžeme s čistým svedomím označiť za absolútnu svetovú legendu legiend.

 

Jeho fanúšikovia sa tak prostredníctvom filmu Bohemian Rhapsody mohli aspoň na plátne kín opäť vrátiť o pár desaťročí späť a znovu naplno prežívať tú eufóriu, ako keď sa na koncertnom pódiu alebo v televízii objavil Freddie Mercury a spolu s ďalšími členmi skupiny Queen roztočili svoju úchvatnú šou. No a tí mladší mohli zase názorne vidieť, ako vôbec vznikal fenomén Queen a s akými problémami museli počas tých 15 rokov členovia kapely zápasiť. Aj napriek tomu, že  nie všetko, čo môže divák na plátne vidieť je historicky presné, film znovu oživuje búrlivý príbeh skupiny Queen a hlavne Freddieho Mercuryho. Preto ten obrovský úspech.

Film sa odohráva predovšetkým v rokoch 1970 – 1985 a končí sa slávnym koncertom Live Aid vo Wembley, kde všetky zúčastnené kapely dostali na svoje vystúpenie necelých 20 minút. To, čo sa odohrávalo vo Freddieho živote pred rokom 1970 a po roku 1985, je však možno ešte zaujímavejšie, turbulentnejšie a, žiaľ, aj tragickejšie ako obdobie, ktoré opisuje tento film. Je to príbeh ťažkých začiatkov a ešte ťažšieho konca, ktorý v podstate znamenal aj koniec skupiny Queen, ktorá bez Freddieho Mercuryho stratila lídra aj tvár. Bez neho už Queen nikdy nebol tým pravým Queenom.

 

Nie som Ind, som Pars

Všetko sa to začalo 5. septembra 1946 na ostrove Zanzibar. V tento deň sa v hlavnom meste korením presláveného ostrova Zanzibar City, resp. v jeho časti Stone Town, narodil Farrokh Bulsara – neskorší Freddie Mercury. Jeho rodičia Bomi a Jer pochádzali z Indie, ale neboli to Indovia. Patrili k etnickej skupine Parsov vyznávajúcej zoroastrizmus, ktorá prišla do Indie z Perzie. Na Zanzibar sa Bulsarovci presťahovali kvôli Bomiho zamestnaniu, ktorý bol úradníkom britskej koloniálnej správy, vďaka čomu mali  slušné finančné zázemie. V roku 1952 sa Bulsarovcom narodila ešte dcéra Kashmira.

V lete 1955 poslali rodičia malého Farrokha do internátnej školy St. Peter´s School v západnej Indii. Bola to síce prestížna súkromná chlapčenská škola, ale s prísnejším, takmer vojenským režimom. Školské uniformy, spoločné nástupy na školskom dvore, hlásenia a hlasné odpovede, prísna disciplína. Tvrdé podmienky a odlúčenie od rodičov, najmä od milovanej matky, si Farrokh kompenzoval umením. Hral školské divadlo a v ňom najmä ženské postavy, učil sa hrať na hudobných nástrojoch, a spoločne s niekoľkými spolužiakmi založili hudobnú skupinu The Hectics. Čo je však zaujímavé, venoval sa aj boxu či stolnému tenisu. V St. Peter´s School strávil osem rokov, a to v čase, keď Indii vládol Džaváharlár Néhrú a jeho Indický národný kongres.

V januári 1964 ušla rodina Bulsarovcov z rozbúreného Zanzibaru zažívajúceho masakre indického a arabského obyvateľstva do Veľkej Británie, kde sa natrvalo usadila. Začínala v robotníckej časti Londýna Feltham na Gladstone Avenue 22 a ich životná úroveň oproti životu na Zanzibare značne poklesla. Napriek tomu bol Farrokh zo života v Anglicku nadšený, aj keď si najskôr privyrábal balením škatúľ. Nerád však hovoril o svojom pôvode a detstve. Bola to jeho trinásta komnata, do ktorej pustil len zopár ľudí.

Farrokh Bulsara sa v Londýne zapísal na Isleworth Polytechnic College, ktorú ukončil v roku 1966. Na jeseň toho istého roka začal navštevovať Ealling Art College, odbor grafický dizajn. V tom čase tam chodil napríklad Ronnie Wood z Rolling Stones či Pete Thowshend z The Who.

Spojenie umelecká škola a Londýn 60. rokov nemohlo priniesť nič iné než to, že vo Farrokhovom živote začala hrať hudba prvé miesto. Z tohto obdobia pochádza však i viacero kresieb, ktoré podpisoval ako Fred Bulsara. Evidentne mal veľký výtvarný talent a rád kreslil, pričom vytvoril i niekoľko módnych návrhov. Koncom 60. rokov tak jeho kamaráti predpokladali, že budúcnosť spojí skôr s výtvarným umením a hudba zostane iba koníčkom.

Myslel si to aj mladý študent fyziky a gitarista skupiny Smile Brian May. Ten sa s Farrokhom poznal cez speváka ich skupiny Tima Staffella, ktorý bol Bulsarovým spolužiakom na Ealling Art College. V Smile hral na bicie Roger Taylor, ktorý sa v roku 1968 prihlásil na inzerát vyvesený Brianom Mayom na jednoduchej nástenke v budove Imperial College London. Farrokh Bulsara bol veľkým fanúšikom skupiny Smile, všade s nimi chodil a pokúšal sa im  neustále ,,kecať“ do ich hudby.

 

Zrod Queenu

Po absolvovaní grafického dizajnu predával Farrokh spoločne so svojou priateľkou Mary Austinovou nejaký čas oblečenie v obchode, na letisku Heathrow pracoval pri batožine, a motal sa okolo rôznych kapiel, a hlavne okolo Smile. Jedného dňa sa Tim Staffell rozhodol, že v Smile končí a odchádza do kapely Humpy Bong. Celkom prirodzene ho nahradil Farrokh Bulsara, čím sa položili základy Queenu. Tento názov vymyslel a presadil práve Farrokh, ktorý si taktiež zmenil meno na známe Freddie Mercury. Rodičia z toho neboli nadšení, ale museli sa s tým jednoducho zmieriť.

Ako keby sa Freddie potreboval vymaniť zo starého a zväzujúceho koloniálneho prostredia a naplno sa prejaviť. V súkromí to bol stále plachý, citlivý a utiahnutý chlapec, ale len čo vyšiel pred publikum, stal sa z neho úplne iný človek. Všetko to, čo dovtedy dusil v sebe, na pódiu vybuchlo ako sopka a z Freddieho bol zrazu človek plný divokej extravagancie. Je to krásne vidieť na záberoch z jeho najznámejších koncertných vystúpení, ako ide totálne naplno a dáva zo svojho vnútra von úplne všetko.

Jeho najväčšou prednosťou bol hlas, ktorý mal aj bez hudobných škôl na úrovni operného speváka, a k nemu ešte pridal aj kompozičné schopnosti. Napriek tomu mala skupina Queen prvý skutočný oficiálny koncert až v roku 1973 a ich začiatky boli náročné. Mali problémy s novinármi, producentmi a finančné ťažkosti. Ale o tom už viac hovorí film Bohemian Rhapsody, i keď stále je to hraný film, a nie dokument. Snáď treba ešte dodať, že po dlhom hľadaní dobrého basgitaristu zakotvil na tomto poste, na rozdiel od zvyšných členov skupiny celkom nenápadný, John Deacon.

Od druhej polovice 70. rokov však začali chlapci pomaly dobývať svet a následne aj domácu pôdu v Británii. Presne v tomto poradí, pretože, ako sa hovorí, doma nikto nie je prorokom. Na prelome 70. a 80. rokov si Freddie Mercury začal naplno užívať život aj mimo hudby, čo malo preňho neskôr tragické následky. Organizoval alebo sa zúčastňoval bujarých večierkov, ktoré možno pokojne nazvať orgiami. Asi najznámejšou takouto akciou bola megapárty na počesť Freddieho 39. narodenín v Mníchove. Negatívnu úlohu hral v tomto smere jeho osobný manažér Paul Prenter. Jeho postava bola dlho problémom pre ostatných členov kapely a rozpory sa preto vyostrovali. Približne v rokoch 1982 – 1983 zažívala kapela krízu.

 

Magic Tour

Na vrchol scény sa vrátili s albumom The Works, ktorý obsahoval skladby ako Radio Ga Ga či I Want to Break Free. Nasledovalo toľko kritizované vystúpenie v Južnej Afrike pre tamojšiu politiku apartheidu, v januári 1985 koncerty v Riu de Janeiro a potom v lete slávny Live Aid. Fenomén masových koncertov sa zrodil začiatkom 80. rokov na futbalových štadiónoch pred neraz státisícovými davmi. Najmä v Južnej Amerike dosahovala návštevnosť ľudí na koncertoch Queenu astronomické čísla a Freddie Mercury sa tak naučil pracovať pri vystúpení s obrovskou masou ľudí.

Live Aid opätovne naštartoval skupinu do novej dimenzie, čoho výsledkom bolo Magic Tour organizované v roku 1986. Začalo sa 7. júna 1986 v Štokholme a skončilo sa 9. augusta toho istého roka v Knebworth Park.

Tých koncertov bolo v rámci tohto turné až 26 a jeden z nich sa odohral v Budapešti na tamojšom Népstadión. Išlo o prvé vystúpenie skupiny vo východnom bloku a pre mnohých aj o najlepší koncert, aký sa kedy za železnou oponou uskutočnil.

Na budapeštiansky koncert prišlo veľa fanúšikov aj zo Slovenska, resp. vtedy ešte z ČSSR, a vôbec zo všetkých okolitých krajín. Freddie Mercury na ňom zaspieval maďarskú pieseň Tavaszi Szél Vizet Áraszt a publiku zamával maďarskou vlajkou. Mimochodom, do Budapešti sa prepravili členovia skupiny loďou z Viedne, a teda prechádzali aj cez Bratislavu. Bola to mimoriadna udalosť pre celú východnú Európu a pre mnohých zážitok do konca života. V rámci Magic Tour podal Freddie, podľa mňa, najlepší výkon na dvoch po sebe idúcich koncertoch v londýnskom Wembley a myslím, že vtedy dal zo seba ešte viac ako rok predtým na rovnakom mieste. Minimálne už nemal zápal hrtana, ako počas Live Aid.

Magic Tour bolo zároveň posledným turné Freddieho Mercuryho, keďže v nasledujúcich rokoch už nebol v stave niečo také fyzicky absolvovať. Napriek tomu sa Freddie angažoval aj pri svojich vlastných sólových projektoch a jedno stretnutie malo preňho v tomto smere osudový význam.

 

Barcelona

V roku 1983 videl v Londýne vystúpenie opernej divy Montserrat Caballé, ktorú mimoriadne obdivoval. Bol z jej spevu doslova hotový a túžil sa s ňou stretnúť. Prvý raz sa osobne stretli v hoteli Ritz v Barcelone, v rodnom meste Montserrat, a to bol začiatok nielen silného a vrúcneho priateľstva, ale aj slávnej piesne Barcelona. Tá sa v roku 1992, už po Freddieho smrti, stala oficiálnou hymnou letných olympijských hier konaných v tomto meste. Pieseň vznikla asi tak, že Freddie hral celú noc vo svojom londýnskom dome na klavíri a Montserrat spievala, pričom všetko bola čistá improvizácia. Keď si vypočujete zvukový záznam tejto nočnej improvizácie, je na ňom jasne počuť základ budúcej Barcelony. Túto svetoznámu pieseň oficiálne uviedli v roku 1987 na Ibize a aj keď bola Montserrat v tom čase známou opernou divou, celosvetovo sa preslávila až práve vďaka tomuto duetu s Freddiem Mercurym.

Koncom 80. rokov si Freddie kúpil dom vo švajčiarskom mestečku Montreux (skupina tam mala nahrávacie štúdio), aby tu našiel vnútorný i vonkajší pokoj. Bolo to už v čase, keď sa jeho zdravotný stav zhoršoval. O tom, že uňho prepukol AIDS, sa dozvedel v roku 1987, a teda nie pred koncertom Live Aid, ako to bolo zobrazené vo filme. Mal iba 41 rokov, keď si naplno uvedomil, že pomaly zomiera a definitívny koniec je len otázkou času.  V rokoch 1989 – 1991 sa však podieľal na dvoch albumoch skupiny (The Miracle a Innuendo) a v štúdiách aktívne nahrával a točil videoklipy, i keď ho to stálo veľa síl.

V roku 1990 dostala skupina zvláštnu cenu za mimoriadny prínos v britskej hudbe a na jej odovzdávaní bolo evidentné, že Freddie Mercury nie je v poriadku. Bulvár po ňom doslova poľoval, sledoval ho na každom kroku, či už doma, alebo cestou od lekárov. Treba si uvedomiť, že ani Freddie, ani nikto z jeho okolia stále nepriznal, že má AIDS a  všetci to dôsledne tajili. Z tohto dôvodu radšej celá skupina odišla do Montreux, kde nahrávali ďalšie skladby. Freddie Mercury umieral, ale chcel stále pracovať, až pokiaľ to išlo a vedel sa udržať na nohách. Snažil sa naspievať aspoň základy, pretože vedel, že piesne po jeho definitívnom odchode kamaráti zo skupiny dokončia. Vedel tiež, že si Barcelonu na olympijských hrách nezaspieva.

 

Queen po Freddiem

Poslednú etapu svojho života prežil Freddie vo svojom dome Garden Lodge v londýnskom Kensingtone. Starali sa oňho hlavne jeho priateľ Jim Hutton a osobný asistent Peter Freestone. Často k nemu, samozrejme, chodila aj Mary Austinová, s ktorou mal napriek rozchodu v roku 1976 mimoriadne silný citový vzťah, a tiež jeho rodina a členovia skupiny. Všetkým bolo jasné, že definitívny koniec je len otázkou krátkeho času. Tak sa aj stalo a  Freddie Mercury dokončil svoju životnú púť 24. novembra 1991 vo veku 45 rokov. Deň predtým vydal oficiálne vyhlásenie, v ktorom priznal, že trpí AIDS.

Rodičia prežili svojho syna Farrokha o dlhé roky a obaja sa dožili vysokého veku. Mary Austinová, ktorej zanechal väčšinu svojho majetku, žije naďalej v ústraní. Brian May si dokončil PhD. z odboru astrofyzika a istý čas vykonával funkciu kancelára v John Moores University v Liverpoole. Spoločne s Rogerom Taylorom sa však naďalej venuje aj hudbe. John Deacon odišiel do úplného ústrania ešte v polovici 90. rokov a vyhýba sa akejkoľvek publicite.

 

 

 

 

 

 

Málokto si preto uvedomí, že ten starý plešatý pán prechádzajúci sa po chodníku s novinami v rukách je člen jednej z najslávnejších kapiel v histórii a autor takých megahitov ako Another One Bites The Dust alebo I Want to Break Free. Rovnako veľa ľudí nevie, že osobný asistent Freddieho Mercuryho Peter Freestone, ktorý stál pri Freddiem 12 rokov a bol pri ňom aj v čase jeho smrti, žije pokojným životom v jednej dedinke neďaleko Hradca Králové a dokáže sa dohovoriť lámanou češtinou. Aj také sú osudy ľudí, ktorí patrili do rodiny s názvom Queen.

 

PhDr. Tomáš Černák, PhD., pôsobí na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Interné doktorandské štúdium absolvoval na Historickom ústave SAV, kde bol témou jeho dizertačnej práce politický vývoj na Slovensku po Februári 1948. Vo svojom výskume sa zaoberá aj dejinami KSS a jej vedúcich predstaviteľov, osobnosťou Gustáva Husáka, cirkevnými a kultúrnymi dejinami, taktiež športovou históriou a vôbec dejinami 20. storočia. Je autorom monografie Husák : Mladé roky Gustáva Husáka 1913 – 1938, spoluautorom kníh Husák : V odboji a SNP 1938 – 1945  a Husák : Vrcholy a pády 1945-1951, ďalej autorom či spoluautorom viacerých kníh z dejín slovenského futbalu (napr. Zlatý Belehrad 1976Peter DubovskýŠááááááňo VencelKarol JoklMichal VičanKoloman GöghPamätnica Bratislavského futbalového zväzu). Publikoval tiež desiatky vedeckých štúdií a popularizačných článkov.

 

Použitá literatúra

Freestone, P.: Freddie Mercury. Důvěrné vzpomínky člověka, který ho znal nejlépe. Plzeň 2010.

Sky, R.: Život Freddieho Mercuryho. Praha 1992.

 

Obrazová príloha: Z. Černáková, www.queenonline.com, wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

„Na festival!“ alebo historik ide na MFF Karlovy Vary

„Na festival!“ alebo historik ide na MFF Karlovy Vary

Pre historika má Medzinárodný filmový festival v Karlových Varoch špecifickú príchuť. Čo všetko bude možné vzhliadnuť na tohtoročnom? celý článok

Aké historické chyby mal seriál Černobyľ?

Aké historické chyby mal seriál Černobyľ?

Apríl 1986 – IBM uvádza na trh prvý komerčný laptop, Sovietsky zväz prehráva vojnu v Afganistane, Spojené štáty americké bombardujú Líbyu a to všetko sa deje na pozadí postupného „otepľovania“ vzťahov dvoch veľmocí v sprievode Falcovho „Rock Me Amadeus“ a „Decibelov lásky“ Michala Davida. celý článok

Cesty medi. Po stopách medi z vraku lode Bom Jesus

Cesty medi. Po stopách medi z vraku lode Bom Jesus

Nový dokumentárny film „Cesty medi“ prináša neopakovateľné nahliadnutie do histórie baníctva a metalurgie medi od neskorého stredoveku až po raný novovek. celý článok

Nový film Redbad má od histórie ďaleko

Nový film Redbad má od histórie ďaleko

Do kín sa dostal holandský historický film o legendárnom vládcovi Frízov zo začiatku 8. storočia. Tvorcovia snímky sa chopili témy konfliktu skorého kresťanstva a tradičného pohanstva, pričom asi netušia, že ich dielo skôr než o minulosti vypovedá väčšmi o súčasných miskoncepciách. celý článok

Ktoré sú najdôležitejšie filmy o holokauste?

Ktoré sú najdôležitejšie filmy o holokauste?

Vybrať najlepšie či najzaujímavejšie filmy venované téme holokaustu nie je jednoduché. Táto neslávna časť európskych dejín pútala i púta pozornosť filmových tvorcov prakticky neustále. celý článok

Diskusia