Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Slovensko – krajina prebudená

Publikované : 15.10.2015 | Zobrazení: 4038 |
4 minúty čítania

Môže český historik napísať dobrú knihu o dejinách Slovenska? Monografia českého historika a bývalého dekana Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe Michala Stehlíka je úvodným zväzkom edície První republika, ktorá si dáva za cieľ priblížiť čitateľom obdobie prvej Československej republiky (ČSR) náučno-populárnou formou.

 

Edícia vznikla na pôde Akadémie vied Českej republiky a postupne by mala priniesť ďalšie monografie z oblasti politiky, kultúry, vedy, hospodárstva, dopravy, armády či dejín každodennosti. Ide nepochybne o veľký a náročný, no čitateľsky príťažlivý projekt, vďaka ktorému sa záujemca o históriu rokov 1918 – 1938 zoznámi s menej známymi stránkami života medzivojnovej ČSR. Prvý zväzok tejto edície, ako už vyplýva z jeho názvu, sa zaoberá práve Slovenskom a slovenskými reáliami, čo je na prvý pohľad trochu prekvapujúce.

V českej historiografii a v českom prostredí vôbec stála totiž téma Slovenska v rámci medzivojnovej ČSR vždy akosi v úzadí a úplne logicky dostávali oveľa väčší priestor samotné české krajiny, osobnosti a reálie tohto obdobia. Rovnako bolo pochopiteľné, že dejiny Slovenska rokov 1918 – 1938 boli až na malé výnimky parketou slovenských historikov. Práve z tohto dôvodu sa zaradenie monografie s tematikou Slovenska do prvého zväzku edície javí prekvapujúco, samozrejme v pozitívnom zmysle slova. Keďže edícia je primárne určená pre čitateľov z Českej republiky, musel autor k zvolenej tematike pristúpiť z tohto pohľadu a prispôsobiť tomu aj svoj text. Treba otvorene povedať, že rôzne problémy zo slovenských dejín medzivojnového obdobia, ktoré sú jasné a zrozumiteľné slovenskému čitateľovi, českému zrejmé byť nemusia a je potrebné ich vysvetliť.

Auto preto svoju prácu rozdelil na trinásť menších kapitol, pričom v úvodných častiach postupne priblížil situáciu na Slovensku pred rokom 1918 a jeho začlenenie do nového štátneho útvaru vytvoreného na troskách rakúsko-uhorskej monarchie. Širší priestor, v porovnaní s inými kapitolami práce, venoval Michal Stehlík otázke vzťahu Čechov a Slovákov v období prvej ČSR, ďalej štátoprávnemu usporiadaniu, politickým zápasom, snahám o autonómiu Slovenska a pod. Prvá časť monografie je doplnená o samostatné a stručné biografické profily najvýznamnejších politických predstaviteľov a o charakteristiku politických strán pôsobiacich na Slovensku. Čitateľ sa tak môže zoznámiť so základnými údajmi o Hlinkovej slovenskej ľudovej strane, Republikánskej strane poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (agrárnici), Československej sociálnodemokratickej strane či menšinových stranách. Komunistická strana Československa (KSČ) je predstavená v rámci samotného textu. Jednoznačne však mala byť čitateľovi priblížená, vzhľadom na názov monografie, s väčším dôrazom na slovenské prostredie, teda na jej činnosť na Slovensku.

 

Politické strany a osobnosti

Z politických osobností autor stručne predstavil postavy Vavra Šrobára, Andreja Hlinku, Vladimíra Clementisa, Vojtecha Tuku, Martina Rázusa, Ivana Dérera, Milana Hodžu a Jozefa Tisa. Opätovne chýba relevantný predstaviteľ KSČ na Slovensku, keďže Vladimíra Clementisa možno považovať za vedúcu osobnosť iba v rámci ľavicovej inteligencie. Na tomto mieste by sa skôr žiadal biografický profil Viliama Širokého, ktorý bol od začiatku 30. rokov považovaný za nepísaného ,,vodcu“ slovenských komunistov.

Autor vysvetľuje problematiku Slovenska jasne a stručne, avšak na niektorých miestach je stručný až priveľmi, čo navodzuje dojem povrchnosti alebo iba akejsi stručnej popisnosti. Na jednej strane sa to dá pochopiť, keďže bol nepochybne limitovaný rozsahom práce, na strane druhej však nemožno niektorým otázkam venovať iba pár riadkov, či ich úplne obísť. Najmä ak je monografia určená českému čitateľovi.

Týka sa to predovšetkým úlohy mladej slovenskej inteligencie, ktorá, odchovaná už strednými školami s vyučovacím jazykom ,,československým“, vstúpila do verejného diania na začiatku 30. rokov. Nedá sa predsa nespomenúť napríklad trenčianskoteplický zjazd mladej slovenskej generácie v roku 1932, sociálne zápasy slovenského študentstva, jeho politickú angažovanosť, enormný záujem o veci verejné či určitý generačný spor s predchádzajúcou generáciou. Naproti tomu bola veľká pozornosť autora venovaná štátoprávnym otázkam a ľudáckym návrhom na uzákonenie autonómie Slovenska. Slovenské dejiny rokov 1918 – 1938 však neboli iba zápasom o autonómiu.

Nasleduje veľmi krátka kapitola zaoberajúca sa obyvateľstvom a územím Slovenska, ako aj jazykmi používanými na Slovensku. Z pohľadu proporčného rozdelenia práce sa zaradenie tejto kapitoly práve medzi časti venujúce sa na jednej strane politike a na druhej strane ekonomike, školstvu či umeniu javí ako nie veľmi šťastné. Navyše text je skutočne veľmi krátky a žiadal by si rozsiahlejšie spracovanie. Ak sa autor v prvej časti práce rozhodol priniesť stručné biografické profily najvýznamnejších politických osobností, mal tak spraviť aj v kapitolách o kultúre, zdravotníctve, armáde, ekonomike a pod.

 

Kultúrny a intelektuálny rozkvet Slovenska

V rokoch 1918 – 1938 zažívalo Slovensko kultúrny a intelektuálny rozkvet a práve v tomto období sa na scénu dostalo veľké množstvo spisovateľov a básnikov (Ján Smrek, Laco Novomeský, Milo Urban), maliarov (Mikuláš Galanda, Ľudovít Fulla, Janko Alexy, Zoltán Palugyay), hudobných skladateľov (Eugen Suchoň, Ján Cikker, Gejza Dusík), hercov (Janko Borodáč, Andrej Bagar, Hana Meličková) či ekonómov (Imrich Karvaš, Peter Zaťko) a aspoň niektorí z nich by si určite zaslúžili aspoň krátke predstavenie. Najmä ak sú v českej verejnosti takmer neznámi...

Autor neopomenul problematiku športu a trávenia voľného času, ktorá sa však v tomto období týkala najmä mestského obyvateľstva, keďže voľnočasové aktivity v pravom zmysle slova na vidiek prenikli iba minimálne. Vzhľadom na ťažkú sociálno-ekonomickú situáciu dedinského obyvateľstva to bolo pochopiteľné. Napriek tomu sa autor mohol bližšie pozrieť na slovenskú dedinu a na jej špecifiká, čo sa týka aj kapitoly X.1., ktorá je výrazne kratšia než kapitola mapujúca mestské prostredie. Len pre presnosť dodávam, že predchodca dnešného futbalového klubu ŠK Slovan Bratislava sa v rokoch 1919 – 1938 oficiálne nazýval I. ČsŠK Bratislava, a nie ŠK Bratislava (tento názov sa začal používať až od roku 1939).

Nasledujúce kapitoly sa venujú postaveniu muža a ženy v spoločnosti, otázke náboženského vierovyznania, armády, menšinám, slovenskému vidieku a slovenským mestám, Slovákom v Amerike a na záver udalostiam z prelomu rokov 1938/1939, ktoré viedli k samostatnosti Slovenska. Opätovne sú jednotlivé kapitoly obsahovo i rozsahovo nevyvážené a väčšina z nich je priveľmi stručná. Veľkým plusom monografie je bohatá fotografická príloha, i keď obsahovo nie vždy korešpondujúca s textom. Napriek týmto skutočnostiam ide o prínosnú monografiu obsahujúcu najdôležitejšie fakty, ktorá českej verejnosti predstavuje dejiny Slovenska v kontexte obdobia prvej ČSR a snaží sa priniesť aj komparáciu medzi vývojom na Slovensku na jednej a v Čechách a na Morave na strane druhej.

 

Tomáš Černák

 

Michal Stehlík: Slovensko : Země probuzená, 1918 – 1938. Praha : Academia 2015. 196 strán, brožovaná väzba. ISBN 978-80-200-2405-3.

 

Obrazová príloha: Academia

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Koľko výnimočných žien z našej histórie poznáte?

Koľko výnimočných žien z našej histórie poznáte?

Od svätej Alžbety až po misionárku Veroniku Ráckovú – kniha o päťdesiatke výnimočných žien, ktoré spoluvytvárali naše dejiny. celý článok

Ivan Kamenec hovorí o rozdvojenom dejepisectve

Ivan Kamenec hovorí o rozdvojenom dejepisectve

HistoryWeb.sk v spolupráci s vydavateľstvom HADART Vám prináša ukážku z jedinečnej knihy Rozhovor s dejinami, ktorá odkrýva život jedného z našich najznámejších historikov Ivana Kamenca. celý článok

Nad Európou sa podľa amerického novinára sťahujú čierne mraky

Nad Európou sa podľa amerického novinára sťahujú čierne mraky

Od konca druhej svetovej vojny bola Európa baštou demokracie a liberálnych hodnôt. Teraz sa však podľa novinára Jamesa Kirchicka situácia začína meniť. Prichádzajú diktátori, demagógovia, antisemitizmus, populistický nacionalizmus, územná agresia a doba temna. celý článok

Impérium musí zomrieť

Impérium musí zomrieť

Na prelome storočí Rusko experimentovalo s liberálnosťou a otvorenosťou. Počas prvej svetovej vojny sa na chvíľu mohlo zdať, že idey demokracie v ťažko skúšanej krajine zvíťazia. Boľševická revolúcia však tieto nádeje rozdrvila. Známy novinár Michail Zygar pripravil zaujímavú dokumentárnu knihu. celý článok

Aký je populárno-náučný sprievodca svetom Vikingov?

Aký je populárno-náučný sprievodca svetom Vikingov?

Obľúbená edícia Historica z produkcie českého vydavateľstva Vyšehrad získala minulý rok nový lákavý prírastok. Preklad popularizačnej knihy nemeckej autorky Claudie Banckovej nesie lakonický názov Vikingové... celý článok

Diskusia