Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Slovenskí archeológovia objavili starovekú stavebnú cestu

Publikované : 10.09.2019 | Zobrazení: 1032 |
2 minúty čítania

Slovenskí egyptológovia z poľsko-slovenskej archeologickej misie na egyptskom Tell el-Retábí urobili v tieto dni pozoruhodný objav. Pri výskume hradby pevnosti z doby faraóna Ramesseho III (13. -12. storočie pred Kristom) odkryli odborníci z Ústavu orientalistiky SAV a Ústavu pre orientálnu a európsku archeológiu ÖAW, podporovaní Nadáciou Aigyptos Geotronics s.r.o, zvláštnu štruktúru.

 

Tá pozostáva z pásu hlinenej maltoviny širokého necelé dva metre a hrubého asi dvadsať centimetrov. Tiahne sa pozdĺž vnútornej strany hradby, s odstupom tak isto dva metre. Maltovina je vo vnútri vystužená vrstvou nepravidelných zelenkastých nepálených tehiel.

Hradbu Ramesseho III. z 20. dynastie postavili na pieskom zaviatej priekope z doby 19. dynastie. Archeológovia si mali možnosť prakticky otestovať, že chodiť po naviatom piesku je značne namáhavé. Preto predpokladajú, že objavená štruktúra je zvyškom prepravnej cesty, po ktorej roznášali, či rozvážali stavebný materiál – nepálené tehly/surovice – egyptskí robotníci a vojaci.

Doprava v starovekom Egypte býva spájaná s riekou Níl a plavbou. Lode najrôznejšieho druhu figurujú nielen na reliéfoch v chrámoch a hrobkách či v textoch, ale aj v archeologických prameňoch. O pozemnej preprave sa vie menej a je k nej aj menej nálezov. Jedným z najznámejších je cesta, po ktorej sa na konci Starej ríše (24. – 23. storočie pred Kristom) dopravoval kameň z Džebel Katrání k fajjúmskemu jazeru Moeris. Cesta pozostávala zo skamenených kmeňov stromov a mala šírku okolo dvoch metrov.

Konštrukčne aj časovo bližšie k retábskej ceste mal prieťah, resp. šmykľavka popri 2. katarakte v Mirgisse (dnešný Sudán) z 19. – 15. storočia pred Kristom. Súčasťou asi štyri metre širokej konštrukcie boli okrem dreva tiež tehly a blatová malta. Na tej zanechali stopy aj drevené sanice, na ktorých sa ťahal náklad. Takéto stopy sa však nezistili na Tell el-Retábí. Odborníci preto predpokladajú, že cestu nevyužívali na ťahanie nákladu, ale tehly po nej nosili pešo robotníci a vojaci spôsobom, ktorý bol v dobe Ramesseho III známy už viac ako tisíc rokov – na závesnej tyči na šiji.

Výskum na Tell el-Retábí pokračuje do 29. septembra 2019, o prípadných ďalších zaujímavých nálezoch budú egyptológovia informovať.

Jozef Hudec

tlačová správa

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Po zničení Kartága sa z Ríma stala superveľmoc

Po zničení Kartága sa z Ríma stala superveľmoc

Pokiaľ by sme mali určiť dátum, kedy sa Rímska republika stala z regionálnej mocnosti dominantnou superveľmocou celého Stredomoria, podarí sa nám to prekvapivo ľahko. Bol to rok 146 pred Kr., keď si republika nielen definitívne podmanila Macedóniu a Grécko, ale hlavne sa jej podarilo zničiť... celý článok

Kelti bojovali za egyptských faraónov

Kelti bojovali za egyptských faraónov

Kelti, ktorých pravlasť bola v strednej Európe a sídlili aj na území dnešného Slovenska, boli často súčasťou žoldnierskych jednotiek starovekých panovníkov. celý článok

Parti rozdrvili Rimanov na východe

Parti rozdrvili Rimanov na východe

Na východných hraniciach Rímskej ríše sa nachádzali krajiny, ktoré si Rimania nikdy nepodrobili. Najskôr tu existovala Partská, po nej Novoperzská – Sasánovská – ríša. celý článok

Rimania dokázali poraziť presilu barbarov

Rimania dokázali poraziť presilu barbarov

Rímska ríša mala v 3. a vo 4. storočí viacero problémov, ktoré viedli k jej rozdeleniu a neskoršiemu zániku jej západnej časti. Neznamenalo to však, že ríša nedokázala porážať nepriateľov na svojich hraniciach. celý článok

Konzervatívny Sulla sa stal hrobárom republiky

Konzervatívny Sulla sa stal hrobárom republiky

Lucius Cornelius Sulla sa stal hrobárom Rímskej republiky. Po úspešnej vojenskej kariére a víťazstvách nad Jugurthom a Mithridatom si vydobyl postavenie diktátora v najväčšej vojne jeho života – v občianskej vojne. Aj tu bol úspešný a opäť si svojimi úspechmi zaslúžil prídomok Felix – „Šťastný“. celý článok

Diskusia