Slovenskí archeológovia idú do Sudánu

Publikované : 14.01.2019 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 509

Slovenskí egyptológovia a archeológovia budú v januári a februári 2019 skúmať archeologickú lokalitu Duwejm Wad Hadž v Sudáne, v oblasti starovekej Núbie.

Posvätná hora Džebel Barkal

Lokalita sa nachádza asi 350 km severne od hlavného mesta Chartúmu, pod  4. nílskym kataraktom. Neďaleko nej leží jedna z najvýznamnejších sudánskych lokalít – slávna „osamelá“ hora Džebel Barkal, ktorá je na zozname pamiatok UNESCO. Túto oblasť Núbie nazývali starí Egypťania Kuš. Miestni kušitskí panovníci dokonca v závere 8. a v prvej polovici 7. storočia pred Kristom ovládli starý Egypt. Staroveké mesto Napata, ležiace pod horou (arab. džebel) Barkal, zostalo metropolou miestneho kráľovstva aj po vyhnaní kušitských kráľov z Egypta Asýrčanmi (dobyvatelia z územia dnešného Iraku). Pod samotnou horou a na okolitých lokalitách sa nachádza niekoľko desiatok kráľovských pieskovcových pyramíd tej doby.

Význam tejto oblasti sľubuje zaujímavé nálezy aj na lokalite Duwejm Wad Hadž, na ktorej doteraz archeológovia nerobili vykopávky. Zahraniční odborníci tu dokonca predpokladajú staroveký chrám. Náboženský rozmer miesta potvrdzujú aj súčasné sakrálne stavby.

Michal Cheben skúma lokalitu pomocou georadaru.Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV a Michal Cheben a Branislav Kovár z Archeologického ústavu SAV začali pracovať na spoločnom projekte v Duwejme  už vo februári 2018. Výskum je realizovaný z  grantu Agentúry na podporu výskumu a vývoja Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a podporuje ho  aj  Nadácia Aigyptos.

Počas výskumu odhalili pomocou georadaru štruktúry, ktoré naznačujú, že pod zemou sú prítomné tehlové a kamenné stavby. Zaujímavá je aj ruina takmer dvestoročnej  mešity na povrchu tellu (pahorku). Mešita má takmer 1600 m2, čo je  v skromných vidieckych podmienkach veľmi pozoruhodné. Rozlohou je  porovnateľná s Veľkou mešitou v Chartúme, ktorá má cca 2000 m2.

Na lokalite sa okrem pieskovcových skál našli aj viaceré úlomky alabastru, čiernej a červenej žuly. Tieto materiály používali na výstavbu a výzdobu chrámov aj starí  Egypťania.  Výskum v Duwejm Wad Hadž tak bude mať dostatok podnetov na výskum a môže priniesť zaujímavé výsledky. O výsledkoch budú výskumníci slovenských záujemcov priebežne informovať aj na ich facebookovej stránke.

 

Jozef Hudec, Branislav Kovár

 

(Ilustračné fotografie tu)

 

Kontakt: Dr. Jozef Hudec; kaorhudc@savba.sk (http://orient.sav.sk/; http://aigyptos.sk/)

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Ako sa reštaurujú vzácne nálezy?

Ako sa reštaurujú vzácne nálezy?

Obľúbený prednáškový cyklus Čo sa skrýva v depozite začne vo februári už svoj IV. ročník, ktorý bude venovaný oslavám 130. výročia založenia Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. celý článok

Kto boli Mayovia?

Kto boli Mayovia?

Starovekí Mayovia neustále vyvolávajú množstvo otázok a mnoho hypotéz. Často sa s nimi spájajú konšpiračné teórie o mimozemských návštevníkoch či o konci sveta. Táto kultúra je akýmsi magnetom pre záhadné teórie a posolstvá. Mayská civilizácia je opradená rúškom tajomstva a vzbudzuje v ľuďoch záujem celý článok

Čítali ste knihy Vojtecha Zamarovského?

Čítali ste knihy Vojtecha Zamarovského?

V roku 2019 si pripomenieme 100. výročie narodenia Vojtecha Zamarovského – spisovateľa literatúry faktu, vytrvalého popularizátora staroveku a tvorcu televíznych dokumentov o starovekých dejinách sveta. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.