Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Rímska kohorta v Bratislave

Publikované : 25.05.2015 | Zobrazení: 3436 |
2 minúty čítania

V čase, keď na doteraz pokojnej stredodunajskej hranici Rímskeho impéria stúpalo napätie, začali rímski cisári budovať v miestach medzi tábormi légií menšie drevozemné tábory. Do nich umiestňovali jednotky zvané pomocné kohorty,  zložené zo 480 až 800 mužov. Jedna takáto kohorta prišla pravdepodobne v čase vlády cisára Domiciána  (81 – 96 po Kr.) aj do oblasti dnešnej Bratislavy.

 

Rimania mali vo zvyku pomenúvať tieto pomocné kohorty, zložené z nerímskych obyvateľov impéria, podľa kmeňa alebo oblasti, z ktorej pôvodne pochádzali. Kohorty boli súčasťou rímskej auxilie, čiže pomocného (podporného) vojska. To sa členilo na pechotu a jazdu. Vojakov, ktorých odvody vykonali v dnešnom Španielsku, presnejšie v oblasti Galície (lat. Callaeci), priradili do pomocnej kohorty, ktorá niesla názov Lucensium, v neskoršom období Lucensium Callaecorum.

V poradí piata kohorta odvedená z Lucensia bola odvelená na rímske hranice na strednom Dunaji. Nevedno, či sa priamo podieľala aj na budovaní tábora, ktorý niesol spolu s priľahlou osadou názov Gerulata. Na základe nálezov rímskych tehál s kolkami rôznych vojenských jednotiek a légií, pričom veľká časť z nich patrila práve 5. kohorte Lucensium, môžeme predpokladať, že tábor budovali aj iné jednotky, obzvlášť príslušníci neďaleko umiestnených légií. 5. kohorta Lucensium bola pravdepodobne prvou tu umiestnenou vojenskou jednotkou, ktorá strážila hranice Rímskej ríše na území dnešnej Bratislavy-Rusoviec.

Kohorta 5 Lucensium prislúchala k rímskej auxiliárnej pechote. Jej 480 mužom velil rímsky veliteľ, prefekt jazdeckej hodnosti. Za úlohu mala strážiť hranice ríše, vykonávať hliadky a vojensky zasahovať v prípade, že hranice narušili Germáni. V období ich pobytu v Gerulate, dnešných Rusovciach, prebiehala na tomto úseku rímskej hranice vojna s Germánmi. Je pravdepodobné, že 5. kohorta musela neraz zasahovať na hranici, aby zamedzila ohrozeniu obyvateľstva provincie Horná Panónia.

Súčasný stav bádania na území Rusoviec neposkytuje príliš veľa dokladov o prítomnosti vojakov v 1. stor. po Kr. O prítomnosti 5. kohorty ale svedčia tehly s kolkom COH V LVC, nájdené neďaleko drevozemného tábora, hroty niekoľkých kopijí a šupiny z pancierov. Miesto prvého pobytu pomocnej kohorty z Galície však nie je doložené v písomných prameňoch, a tak sa dlho nevedelo, kde bola táto kohorta pôvodne umiestnená.

Za vlády cisára Trajána (98 – 117 po Kr.) pozorujeme na rímskej hranici presuny vojenských jednotiek. Tie neminuli ani 5. kohortu, ktorá sa presťahovala do tábora Crumerum v dnešnom maďarskom Nyergesújfalu, kde zotrvala do 3. storočia. Jej pobyt v tomto tábore je doložený nápisom na podstavci oltára z roku 198 po Kr. a na oltári Neptúna. Prvý nápis na oltári dokonca dokazuje priamu účasť 5. kohorty v bojoch proti barbarom na ľavom brehu Dunaja za cisára Septimia Severa. Za udatnosť v týchto bojoch získala kohorta čestný titul Antoniniana. V období markomanských vojen bola jednotka na krátky čas odvolaná do Hornej Moesie, odkiaľ sa ale vrátila naspäť do Crumera.

Dnes je 5. kohorta Lucensium (Callaecorum) predmetom záujmu nadšencov živej histórie, ktorí sa ju na území Bratislavy snažia hodnoverne rekonštruovať. Autentické repliky historických zbraní a výzbroje vojakov pomocnej kohorty približujú divákom nielen na území Slovenska, ale aj v zahraničí.

 

Boris Stoklas

 

Obrazová príloha: I. Kvetánová

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Parti rozdrvili Rimanov na východe

Parti rozdrvili Rimanov na východe

Na východných hraniciach Rímskej ríše sa nachádzali krajiny, ktoré si Rimania nikdy nepodrobili. Najskôr tu existovala Partská, po nej Novoperzská – Sasánovská – ríša. celý článok

Slovenskí archeológovia objavili starovekú stavebnú cestu

Slovenskí archeológovia objavili starovekú stavebnú cestu

Slovenskí egyptológovia z poľsko-slovenskej archeologickej misie na egyptskom Tell el-Retábí urobili v tieto dni pozoruhodný objav. celý článok

Rimania dokázali poraziť presilu barbarov

Rimania dokázali poraziť presilu barbarov

Rímska ríša mala v 3. a vo 4. storočí viacero problémov, ktoré viedli k jej rozdeleniu a neskoršiemu zániku jej západnej časti. Neznamenalo to však, že ríša nedokázala porážať nepriateľov na svojich hraniciach. celý článok

Konzervatívny Sulla sa stal hrobárom republiky

Konzervatívny Sulla sa stal hrobárom republiky

Lucius Cornelius Sulla sa stal hrobárom Rímskej republiky. Po úspešnej vojenskej kariére a víťazstvách nad Jugurthom a Mithridatom si vydobyl postavenie diktátora v najväčšej vojne jeho života – v občianskej vojne. Aj tu bol úspešný a opäť si svojimi úspechmi zaslúžil prídomok Felix – „Šťastný“. celý článok

Rímska disciplína stála za masakrom Keltov pri Telamone

Rímska disciplína stála za masakrom Keltov pri Telamone

Bitka pri Telamone patrí medzi menej známe staroveké konflikty, a to napriek tomu, že sa dá zaradiť medzi udalosti, ktoré rozhodli o osude Ríma. Rovnako ako v boji s Pyrrhom a s Hannibalom, i v nej sa rozhodovalo o osude Ríma. celý článok

Diskusia