Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Reinhard Heydrich – korunný princ Tretej ríše

Publikované : 04.02.2015 | Zobrazení: 12031 |
8 minút čítania

Heydrich je v našich zemepisných šírkach známy najmä v súvislosti s jeho pôsobením v Protektoráte Čechy a Morava a s atentátom, ktorý naňho spáchali dvaja agenti-parašutisti Jan Kubiš a Jozef Gabčík. Už menej sa však vie o Heydrichovom rodinnom pôvode, postavení či funkciách v mocenskej štruktúre Tretej ríše pred príchodom do Prahy. Pri mapovaní jeho života nemožno obísť ani podiel na tzv. konečnom riešení židovskej otázky, teda na plánovanom vyhladení európskych Židov. Keď 4. júna 1942 Heydrich vo veku 38 rokov zomrel na následky zranení, ktoré utrpel pri atentáte, patril k najmocnejším mužom v celej Tretej ríši a v kariére smeroval stále vyššie. Cesta k takejto obrovskej moci mu trvala len niečo vyše 10 rokov.

 

Mladosť plná hudby

Reinhard Tristan Eugen Heydrich sa narodil 7. marca 1904 v nemeckom meste Halle an der Saale neďaleko Drážďan. Jeho otec Bruno Heydrich bol známym hudobným skladateľom a založil v meste hudobnú a divadelnú školu, kde aj sám vyučoval. Hudba tak sprevádzala Heydricha už od útleho detstva, čo umocňoval i fakt, že jeho starý otec z matkinej strany Eugen Krantz  založil v Drážďanoch Kráľovské konzervatórium. Malý Reinhard od štyroch rokov hral na husliach a od šiestich na klavír.

Na gymnáziu maturoval s výborným prospechom. Po maturite sa napriek želaniu rodičov, aby sa stal hudobníkom, rozhodol vstúpiť do ríšskeho vojenského námorníctva, kam nastúpil 1. apríla 1922. Slúžil na viacerých lodiach, ale dôležitá pre jeho ďalší osud bola loď Braunschweig, ktorej velil kapitán Wilhelm Canaris. Budúci šéf vojenskej spravodajskej služby Abwehr sa bližšie zoznámil s mladým dôstojníkom práve vďaka hudbe. Canarisova manželka Erika sa jej venovala tiež, preto organizovala súkromné rodinné hudobné večery, kde Heydrich očaroval prítomných svojou hrou na husliach. Týmto spôsobom sa dostal  i do pozornosti ďalších dôstojníkov, čo mu umožnilo postup v kariére. V roku 1926 ho povýšili na poručíka a o dva roky neskôr na nadporučíka. V tom čase pôsobil v štábnom oddelení admirality v Kieli.

Koncom apríla 1931 bol však z mimoslužobných dôvodov z ríšskeho námorníctva prepustený. Príčinou bola jedna mladá žena. Heydrich jej totiž poslal oznámenie o svojom zasnúbení s Linou von Osten, pričom si ale ona nebola vedomá skutočnosti, že sa ich vzájomný vzťah skončil. Keďže jej otec bol vplyvným dôstojníkom, dostal sa Heydrich pred čestný súd, ktorý ho z námorníctva vylúčil. Napriek týmto problémom sa Heydrich koncom roka 1931 predsa len s Linou von Osten oženil. Jeho manželka bola už v tom čase presvedčená nacistka a prehovárala aj Heydricha, aby vstúpil do nacistickej strany. Pre problémy so zháňaním zamestnania nakoniec súhlasil a stretol sa s Heinrichom Himmlerom. Ten hľadal dôstojníka, ktorého potreboval na vytvorenie dobre fungujúcej a účinnej spravodajskej služby. Heydrich ho ihneď zaujal  nielen svojím árijským výzorom, ale najmä schopnosťami, a tak ho prijal. V roku 1931 teda vstúpil Reinhard Heydrich do NSDAP i SS a presťahoval sa z Hamburgu do Mníchova. SS mala vtedy v Bavorsku  približne 1000 členov. Na vybudovanie nacistickej spravodajskej služby bol Heydrich prakticky sám, mal k dispozícii len troch spolupracovníkov a plat 180 mariek. Pre porovnanie, ako inštruktor jachtingu mohol dostávať v Hamburgu až 300 mariek mesačne. Heydrich totiž okrem toho, že bol nadaný hudobník, bol aj dobrý športovec. Vynikal v jachtingu či v šerme. V roku 1936 sedel v organizačnom výbore berlínskych olympijských hier a neskôr sa stal predsedom Medzinárodnej šermiarskej asociácie.

 

Organizátor represívneho aparátu

Od začiatku svojho pôsobenia v Mníchove neúnavne pracoval na vytváraní spravodajskej služby. Zhromažďoval všetky dostupné záznamy SS, vypracoval kartotéky osôb  (nielen tých, ktorých považoval za politických nepriateľov, ale aj členov NSDAP), ktoré rozdelil do rôznych skupín, ako napr. slobodomurári, komunisti, katolícka cirkev, Židia, ľavica… Židov, ktorí tvorili jednu z kartoték, nepovažoval Heydrich za hlavných nepriateľov. Nebezpečnejšími sa mu zdali byť slobodomurári a katolícka cirkev.

Výsledkom jeho snaženia bolo vytvorenie bezpečnostnej služby SD (Sicherheitsdienst). Po nástupe Hitlera k moci v januári 1933 získal Heydrich a jeho SD financie na svoju činnosť a najmä rozšírili svoju reálnu moc i možnosti. V roku 1934 sa stal Heydrich aj šéfom tajnej štátnej polície, známej ako Gestapo (Geheimestaatspolizei). Všetky kancelárie Gestapa museli mať na stene povinne vyvesený Heydrichov portrét. Formálne podliehal Heydrich Himmlerovi, v skutočnosti však riadil SD i Gestapo sám a Himmler sa bez jeho organizačného talentu len ťažko zaobišiel.

V Nemecku existovali po uchopení moci nacistami viaceré názory na riešenie židovskej otázky a takmer každý, kto  niečo znamenal, alebo chcel znamenať mal záujem židovskú otázku riešiť. V prvých rokoch nacistickej vlády Heydrich veľmi do protižidovských kampaní nezasahoval. Tie vtedy organizovali iné mocenské skupiny. Až vo februári 1935 vydal v obežníku pre Gestapo rozkaz, kde zakazoval Židom vyvesovať štátne vlajky. V apríli toho istého roku vydal ďalšie nariadenie, podľa ktorého mali byť Židia na nemeckých univerzitách prísne sledovaní a podrobení častým domovým prehliadkam. Koncom roku 1935 vyšiel od Heydricha pokyn na zaregistrovanie všetkých Židov v ústrednej židovskej kartotéke Gestapa. Heydrich sa však čoraz viac sústreďoval na inú formu riešenia židovského otázky.

Keďže medzi Židmi existoval smer, ktorý presadzoval ich vysťahovanie do Palestíny, a nie asimiláciu s domácim obyvateľstvom, začal sa Heydrich zaoberať možnosťou riadeného vysťahovania všetkých Židov z územia Ríše do Palestíny. Vedel, že neorganizovaný a živelný teror nevrhá dobré svetlo na Nemecko, a preto ho pokladal za nebezpečný. Pre SD tak vydal príkaz prenasledovať tzv. asimilantov a, naopak, podporovať sionistov. Tu sa stretol s protestmi ministerstva zahraničia, ktoré videlo v organizovanom vysťahovaní do Palestíny nebezpečenstvo zhoršenia vzťahov s Veľkou Britániou, ktorá sa snažila prílevu prisťahovalcov zabrániť. Napriek tomu Hitler 1. februára 1938 vyhlásil, že súhlasí s podporou vysťahovania Židov do Palestíny. Až do zákazu vysťahovania sa podarilo dostať zo Starej ríše približne 300 000 Židov, z Rakúska 130 000 a z Čiech 30 000. Asi 70 000 sa ich do Palestíny aj reálne dostalo.

Koncom októbra 1938 nechal Heydrich zatknúť približne 15 000 poľských Židov žijúcich v Nemecku a jeho SD ich v noci 29. októbra 1938 prehnala cez hranice do Poľska, kde ostali v hraničnom pásme. V reakcii na túto udalosť vystrelil 7. novembra 1938 v Paríži mladý Žid Herschel Grynszpan na tajomníka nemeckého veľvyslanectva Ernsta von Ratha, ktorý o dva dni nato zomrel. Grynszpan mal totiž medzi vyhnanými Židmi otca. Táto vražda poslúžila ako zámienka na Krištáľovú noc. Heydrich dostal počas Krištáľovej noci rozkaz, aby sa Gestapo držalo stranou, nikoho za pogromy nezatýkalo a aby zaistilo všetok cenný židovský majetok. Heydrich však považoval celú Krištáľovú noc za hlúposť. Samozrejme, že nie pre sympatie k Židom, ale pre iracionálnosť takéhoto konania.

Hermann Gőring ustanovil 24. januára 1939 Reinharda Heydricha vedúcim Ríšskeho ústredia pre vysťahovanie Židov, ktoré sa malo zriadiť pri ministerstve vnútra. Mal v pláne ešte väčšmi zintenzívniť a urýchliť vysťahovanie, k čomu mu malo dopomôcť vytvorenie Ríšskej jednoty Židov, v ktorej mali povinné členstvo všetci Židia žijúci v Nemecku.

 

Hitlerov obľúbenec

Plány vysťahovania ale 1. septembra 1939 narušilo po útoku na Poľsko vypuknutie druhej svetovej vojny . V septembri sa taktiež niekoľko bezpečnostných zložiek zlúčilo do jednej s názvom Hlavný úrad ríšskej bezpečnosti, v skratke RSHA (Reichssicherheitshauptamt), na ktorej čele stál, samozrejme, zase Heydrich. Pod RSHA patrilo Gestapo, SD a kriminálna polícia. Riadenie takéhoto úradu dávalo Heydrichovi prakticky neobmedzenú moc.

Dňa 20. septembra 1939 sa uskutočnilo stretnutie, na ktorom riešili Hitler, Himmler a Heydrich budúcnosť asi troch miliónov poľských Židov. V tom čase sa ešte o ich vyhladení neuvažovalo. Pri poľskom ťažení sa však prvýkrát objavili aj Heydrichom sformované špeciálne komandá – Einsatzgruppen. Postupovali za armádami a ,,čistili“ dobyté územia od Židov či iných ,,nepriateľov“ Ríše. Nasadené boli aj pri ťažení do Sovietskeho zväzu. Ku koncu roka 1941 napríklad hlásilo Einsatzgruppen A 249 290 zabitých Židov, Einsatzgruppen B 45 467  a Einsatzgruppen C a D 92 000, spolu takmer 400 000 obetí.

Koncom júla 1941 poveril Hermann Göring dekrétom Heydricha organizáciou tzv. konečného riešenia židovskej otázky. Mal podniknúť všetky organizačné, vecné a materiálne prípravy nevyhnutné pre uskutočnenie konečného riešenia v nemeckej sfére vplyvu v Európe. Ale ani vtedy ešte nebolo rozhodnuté, čo treba pod pojmom konečné riešenie chápať. O definitívnom vyhladení Židov sa rozhodlo asi až v novembri 1941. Heydrich však týmto dekrétom získal kontrolu nad najväčším nevojenským projektom v Tretej ríši. Okrem toho sa stal 27. septembra 1941 zastupujúcim ríšskym protektorom v Protektoráte Čechy a Morava. V tejto funkcii podliehal len Hitlerovi a v Protektoráte bol absolútne neobmedzeným pánom. Práve v tomto období bol na vrchole svojej moci. Možno tiež povedať, že Reinhard Heydrich sa stal Hitlerovým ,,miláčikom“. Führer totiž veľmi dobre vedel, že sa na Heydricha môže vo všetkom absolútne spoľahnúť.

Za Heydrichovho predsedníctva sa 20. januára 1942 konala konferencia vo Wannsee na predmestí Berlína. Zo zápisov z tejto porady sa po vojne zachovala jediná kópia, č. 16, z pôvodných tridsiatich. Porady sa zúčastnilo okrem Heydricha ďalších štrnásť ľudí. Väčšinu tvorili štátni tajomníci príslušných ministerstiev, ale prítomní boli aj zástupcovia RSHA a SD. Porada trvala krátko a bola stručná. Heydrich ich oboznámil s tým, akým spôsobom sa bude riešiť židovská otázka, a tiež, že namiesto vysťahovania nastúpila iná alternatíva, ktorú pomenoval evakuáciou Židov na východ. Takisto sa zaoberali využitím Židov na práce i otázkou miešancov. Práve v dokumente z Wannsee sa prvýkrát (aj keď nepriamo) hovorí o definitívnom rozhodnutí vyhladiť Židov v Európe.

V Protektoráte sa v tom čase už pripravoval atentát, ktorého cieľom mal byť práve Heydrich. Československí parašutusti vyslaní z Veľkej Británie uskutočnili atentát na Reinharda Heydricha 27. mája 1942 v Prahe pri jeho ceste z letného sídla v Panenských Břežanoch do práce. Heydrich bol pri útoku iba zranený a dlho to vyzeralo tak, že prežije. Dokonca ho v nemocnici navštívil aj Himmler a nezabudol mu vytknúť jeho neopatrnosť i ignorovanie všetkých bezpečnostných predpisov, ktoré sám navrhol. Heydrichov zdravotný stav sa ale prudko zhoršil v dôsledku infekcie a následného septického šoku. Ráno 4. júna 1942 tak Reinhard Heydrich vo veku 38 rokov zomrel. Ako odvetu za Heydrichovu smrť nariadil Hitler rozsiahle represívne opatrenia, ktoré takmer úplne zdecimovali český odboj. Symbolom tohto teroru sa stala obec Lidice.

 

K Heydrichovi sa v budúcnosti ešte vrátime v článku o atentáte na neho.

 

Inzercia:

 

 

 

 

 

 

 

PhDr. Tomáš Černák absolvoval odbor história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti je interným doktorandom na Historickom ústave SAV v Bratislave, kde je témou jeho dizertačnej práce politický vývoj na Slovensku po februári 1948. Vo svojom výskume sa zaoberá aj dejinami KSS a jej vedúcich predstaviteľov, osobnosťou Gustáva Husáka, cirkevnými dejinami, a taktiež športovou históriou. Je napríklad autorom štúdií Viliam Široký a Július Ďuriš – rodinný pôvod, sociálne pomery a začiatky pôsobenia v komunistickom hnutí, Posledné dni života Gustáva Husáka a otázka jeho zmierenia s Bohom, Rodinný pôvod, detstvo a gymnaziálne roky Gustáva Husáka, Gustáv Husák a jeho štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, Futbal a politika v ČSR počas roka 1948 na príklade futbalových klubov AC Sparta a ŠK Bratislava, Fenomén futbalu v Trnave na príklade pamätných zápasov Spartaka Trnava a mnohých ďalších vedeckých štúdií a popularizačných článkov.

 

Použitá literatúra

Butler, R. : Gestapo. Praha 2004.

Čvančara, J. : Heydrich. Praha 2004.

Deschner, G.: Reinhard Heydrich. Praha 2002.

Roseman, M.:  Setkání ve vile u jezera. Praha 2003.

 

Obrazová príloha: Bundesarchiv, Deschner, G. 2003 (Rybka Publishers), Heydrich, L. 2012 (Toužimský and Moravec), www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Atentát na Reinharda Heydricha

Atentát na Reinharda Heydricha

Smrť korunného princa Tretej ríše bola výsledkom jednej z najodvážnejších tajných operácií druhej svetovej vojny. celý článok

Susedia i obete

Susedia i obete

Postkomunistické európske štáty od Litvy cez Ukrajinu až po Maďarsko alebo Slovensko sa musia vyrovnať i s temnejšími stránkami svojich dejín. Patrí k nim aj účasť niektorých skupín obyvateľstva na protižidovských vystúpeniach a pogromoch. celý článok

Na hlavu porazil päťnásobnú presilu

Na hlavu porazil päťnásobnú presilu

Bol jediným nemeckým poľným maršalom, ktorý zomrel v sovietskom zajatí. Pritom mal byť na dôchodku. Do výslužby odišiel dokonca dvakrát – tesne pred začiatkom druhej svetovej vojny a aj tesne pred jej koncom. Jeho meno je Ewald von Kleist a jeho vojnová kariéra sa spája aj so Slovenskom. celý článok

Wilhelm Canaris – admirál v zóne svetla a tieňa

Wilhelm Canaris – admirál v zóne svetla a tieňa

Jednou z najrozporuplnejších a zároveň pomerne málo známych postáv hitlerovského Nemecka je admirál Wilhelm Canaris, v rokoch 1935 – 1944 šéf Abwehru, vojenskej spravodajskej služby Tretej ríše. celý článok

Friedrich Paulus – „Stojím tu na rozkaz...“

Friedrich Paulus – „Stojím tu na rozkaz...“

„Rus bojujúc preniká do traktorovej továrne, nech žije Nemecko!“ Tak znel 2. februára 1943 posledný rádiogram odoslaný južnou skupinou obkľúčených vojsk nemeckého Wehrmachtu, ktorý nepriamo ohlasoval koniec bojov v meste na Volge – v Stalingrade. celý článok

S rýchlymi jednotkami na šiestich frontoch

S rýchlymi jednotkami na šiestich frontoch

Nemecká šľachtická rodina von Sponeckovcov dala už svetu viacero vynikajúcich vojenských veliteľov... celý článok

Púštna líška (1. časť)

Púštna líška (1. časť)

Spočiatku nič nenasvedčovalo, že sa mladý Erwin neskôr rozhodne pre vojenskú kariéru, otec očakával, že sa takisto ako on stane riaditeľom strednej školy alebo sa v ňom prebudia matematické vlohy zdedené po dedovi. Ako mladý chlapec totiž nepatril k fyzicky najzdatnejším žiakom... celý článok

Diskusia