Prízraky na Devíne

Publikované : 22.04.2016 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3548

Rogan a Goryvlad. Černokňažník, zdatný bojovník s magickou mocou a magickým mečom a vodca záhrobnej vlčej svorky, jeho verný, hrozivý a papuľnatý spoločník.  Známa démonická dvojica bojujúca s besmi i rovnako neľútostnými ľudskými nepriateľmi v historických reáliách raného stredoveku sa po troch rokoch vracia v novom príbehu.

 

Ten sa na rozdiel od predchádzajúceho dvojrománu už podľa názvu odohráva opäť na našom území a privádza na scénu aj známe historické osobnosti našich dejín. Spisovateľ Juraj Červenák sa tak po relatívne (na jeho pomery) dlhšom čase, vyplnenom ďalším dielom historicko-dobrodružnej ságy o kapitánovi Báthorym (Železný polmesiac), a predovšetkým mimoriadne úspešne rozbehnutou historicko-detektívnou sériou o svojráznej dvoj-trojici vyšetrovateľov vážnych zločinov v habsburskom cisárstve za vlády Rudolfa II., vracia k svojím prvotným literárnym hrdinom. A je to návrat rozhodne zaujímavý, aj z historického hľadiska.

 

Pribina a Mojmír

V najnovšom roganovskom príbehu patria totiž k hlavným protagonistom aj dve dobre známe postavy z našich raných dejín: moravské knieža Mojmír, a hlavne mladý následník kniežacieho stolca z Nitry kňažic Pribina. Obaja, ešte spolu s kniežaťom Kvašnjom z Gradu (už fiktívna postava, svojím mohutným vzrastom však možno inšpirovaná Arnoldom z Grazu), prichádzajú na hradisko Devín, aby sa uchádzali o ruku krásnej dcéry miestneho vládcu Lučivoja. Ten sa po nečakanej smrti oboch svojich synov rozhodol ponúknuť s dcérinou rukou aj vládu nad svojím neveľkým, ale strategicky významným kniežatstvom. Nebude to však zadarmo. Nádejných pytačov čaká ťažká úloha: poradiť si s prízrakmi, ktoré vyčíňajú na neďalekom kopci Kobyla a ktoré pripravili o život aj Lučivojovho mladšieho syna. V Pribinovom sprievode, cestou z Nitry vďaka rôznym nepríjemným nehodám značne oklieštenom, sú aj Rogan s Goryvladom. Nadprirodzenú pomoc má vo svojom sprievode ale aj knieža Kvašnja a ambiciózne knieža Mojmír má zase v zálohe svoju silnú armádu. Všetko však nakoniec dopadne úplne inak a miesto svadby a šťastného konca-zvonca čitateľa čaká poriadna..., no ale veď sme vo fantasy, nie v rozprávke.

 

Historický príbeh?

A nie sme, samozrejme, ani v historickom príbehu, hoci postavy Mojmíra a Pribinu, sídla Bojnohrad, Nitra, Preslav a v neposlednom rade Devín, boj medzi nastupujúcim kresťanstvom (Mojmír) a pomaly ustupujúcim pohanstvom (Pribina), a v podstate i odkaz na jednu známu devínsku legendu rámujú tento dobrodružný príbeh skutočnými dejinami. O tých však na druhej strane máme len skromné informácie, takže fantázia sa môže rozbehnúť naplno. Autorovi sa podarilo nekompletnú mozaiku faktov dokonale vyťažiť a funkčne zakomponovať do svojho fantastického príbehu. Spolu s hrdinami tak vstupujeme do sídiel opísaných na základe poznatkov archeologických výskumov, prostredníctvom Mojmírovho oportunistického kresťanstva a postupne váhajúceho Pribinovho pohanstva sme tiež svedkami jedného zo zásadných zlomov v ideových dejinách našich slovanských predkov, ale aj do budúcnosti tušeného a dejinami potvrdeného ovládnutia Nitrianskeho kniežatstva Moravským, a tým i vzniku Veľkej Moravy.

V prvom rade sme však v akčnom, dynamicky ubiehajúcom a množstvom fantastických bytostí a besov oplývajúcom príbehu. Od začiatku do konca je to divoká jazda, v prenesenom význame slova i doslova. Príbeh sa začína v Bojnohrade (Bojná), pokračuje v Nitre, aby sa strastiplnou cestou presunul do Preslavy (Bratislava) a vyvrcholil na neďalekom Devíne. Rogan so svojím vlčím druhom, a tiež Pribina, ktorý je v podstate tretím hlavným hrdinom, sa obracajú ako vládzu a idú z boja do boja, avšak celý čas pritom len padajú z jednej šlamastiky do druhej. Nakoniec svoju misiu dokážu splniť len s maximálnym úsilím a nemalou pomocou z nečakanej strany a jej úspech nech už posúdi každý čitateľ sám. S potešením však možno konštatovať, že ďalšia „roganovka“ sa nadmieru vydarila, svojou vyváženosťou, ľahkosťou,  vďaka návratu do našich končín a zakomponovaním zaujímavých historických prvkov zároveň prekonáva predchádzajúci „arkonský“ dvojromán, kde to autor s epickosťou a mytologickosťou predsa len trochu prehnal.

 

A na záver jedna dobrá rada: „Nikdy nenaserte domácich škriatkov, nech už majú akokoľvek milé meno.“

 

Bibliografická poznámka: Mojmír ako ničiteľ starých božstiev je spomínaný už v poviedke Z posvätnej vody zrodená (prvýkrát vyšla v časopise Pevnost č.1/2002, je to možno najlepšia roganovská poviedka vôbec a je to zároveň jediná Červenákova poviedka, ktorá vyšla aj v anglickom preklade, a to rovno v prestížnom americkom žánrovom magazíne Weird Tales). Pribina a zlá veštba, ktorá ohrozuje jeho život je zase základom pomerne rozsiahlej poviedky Keď vyjde slnko nad Zoborom (prvýkrát publikovaná v časopise Fantázia č. 25), z ktorej hlavného motívu (boj s Belbohovými démonmi) vyrástla následne aj celá románová séria. Obe poviedky si môžete prečítať v zbierke Vojna s besmi (Artis Omnis, 2011).

 

Roman Mocpajchel

 

 

Juraj Červenák: Prízraky na Devíne, cyklus Čierny Rogan. Artis Omnis : Žilina 2016. 232 strán, pevná väzba. ISBN 9788089718627.

 

 

 

 

Obrazová príloha: Artis Omnis, Marián Garai, Mišo Ivan

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Prečo idú chlapi do vojny?

Prečo idú chlapi do vojny?

Otázka, prečo idú chlapi do vojny, tak či onak formulovaná, stojí za nepreberným množstvom odborných štúdií, reportáží, úvah či rozmanitých prejavov umeleckej výpovede. celý článok

Alexander Mach bol srdcom fašista

Alexander Mach bol srdcom fašista

Necelých 40 rokov po jeho smrti sme sa konečne dočkali prvého kvalitného a komplexného životopisu jednej z najčernejších postáv slovenských dejín Alexandra Macha. Autorom je mladý historik Anton Hruboň a jeho kniha vychádza z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch. celý článok

Sienkiewicz sa nebál ani politickej konfrontácie

Sienkiewicz sa nebál ani politickej konfrontácie

Jeho meno je neodvratne späté s veľdielami poľskej beletrie. Ohňom a mečom, Potopa, Pan Wolodyjowski či Quo Vadis sú tituly, ktoré hladili poľskú dušu v časoch, keď sa kedysi hrdý národ hrbil pod vládou cudzích mocností. celý článok

Aké boli osmičkové roky v našich dejinách?

Aké boli osmičkové roky v našich dejinách?

Keď som pred takmer dvadsiatimi rokmi uvidel na pulte jedného kníhkupectva stáť knihu so zvláštnym názvom Osmičky v našich dejinách, ihneď ma zaujala. A to až tak, že som si ju kúpil a začal si z nej doma čítať. Mal som vtedy asi štrnásť rokov, chodil som do osemročného gymnázia a dejepis bol mojím celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.