Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Premeny tradície, ako hovoriť o náboženstve?

Publikované : 09.05.2017 | Zobrazení: 2188 |
2 minúty čítania

Tradícia nás sprevádza celým životom, bola tu odjakživa, stála a nemenná, ale je to naozaj tak? Nezisková organizácia Centrum pre religionistiku a historické štúdiá v spolupráci so Štátnou vedeckou knižnicou v Košiciach uvedie už piatu prednášku z cyklu Náboženstvá pod lupou. Pozvanie prijal pán  Mgr. Milan Fujda, PhD. z Ústavu religionistiky Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Jeho prednáška nesie názov: Tradice jako soubor zdrojů pro sociální mobilizaci, aneb jak o náboženství mluvit smysluplně. prednáška sa uskutoční 17. mája 2017 o 16:30 v kultúrno-vzdelávacom centre Štátnej vedeckej knižnice na Pribinovej ulici č. 1. v Košiciach. 

 

Obraz na stene je potrebné raz za čas premaľovať, zreštaurovať, aby nevybledol a nezmizol. To isté platí aj pre tradíciu. Ak má prežívať, musí sa neustále meniť. V tom spočíva jej paradoxná povaha. Zdá sa, že tu vždy bola, že je odveká, pevná a nemenná, ale vo chvíli keď sa prestane meniť zanikne spolu so spomienkami babičiek a starcov. Alebo sa z nej stane múzejný exponát v podobe kostí, či starých šperkov za sklami vitrín. Každá zmena v tradícií nezasahuje len ju, ale aj tých, pre ktorých je dôležitá. Tradícia je záležitosťou politiky. Neustále si ju chce niekto privlastniť, postaviť ju na svoju stranu, držať ju ako záruku vlastnej pravdy. No zároveň sa vždy nájdu takí, pre ktorých je tradícia rovnako drahá, ale majú s ňou úplne iné plány.  Čo je to teda tradícia? Čo robíme, keď sa jej dnes dovolávame? Ako tradíciu používame? Prečo je pre nás tak dôležitá?

 

Mgr. Milan Fujda, PhD. je odborný asistent Ústavu religionistiky, Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Zaoberal sa premenami tradícií v kontexte spoločenskej modernizácie. V súčasnosti sa predovšetkým odborne zameriava etnografickým štúdiom ľudského zvládania neistoty. Hľadá spôsob, ako môže religionistika študovať zbožných ľudí a ich aktivity bez exotického podtónu. Zaujíma ho predovšetkým pragmatická racionálnosť zbožnosti a jej význam pre každodenný ľudský život.

 

Tlačová správa

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

V Bratislave ožije známy šachový automat

V Bratislave ožije známy šachový automat

Občianske združenie Kempelenopolis a Univerzitná knižnica v Bratislave Vás srdečne pozývajú na prednášku a šachovú exhibíciu Kempelenovho Turka. celý článok

Ako pracovali baníci v stredoveku?

Ako pracovali baníci v stredoveku?

Obľúbený prednáškový cyklus stretnutí s osobnosťami z vedeckého, kultúrneho, ale aj spoločenského života o vybraných kapitolách nielen z našej histórie pokračuje v Thurzovom dome aj v letných mesiacoch. celý článok

Zlatí faraóni z Tanidy

Zlatí faraóni z Tanidy

Senzačný objav francúzskeho egyptológa Pierra Monteta v Tanide (východná delta) vyniesol na svetlo sveta kráľovské pohrebisko panovníkov 21. a 22. dynastie, ktorí vládli v Treťom prechodnom období, v turbulentnej dobe, kedy sa kedysi mocný ramessovský Egypt zmenil z jednotnej ríše na množstvo väčšíc celý článok

Ako sa Štefánik stal svetovým politikom?

Ako sa Štefánik stal svetovým politikom?

Koho považujete za najväčšieho Slováka? Podľa celoslovenskej ankety je ním pre väčšinu z nás generál Milan Rastislav Štefánik. V roku 2019 si navyše pripomíname jeho 100. výročie úmrtia. celý článok

Abúsír a Abú Guráb: nové objavy v ríši slnečného boha

Abúsír a Abú Guráb: nové objavy v ríši slnečného boha

Slnečný kult zažíval v Egypte v období 5. dynastie prvú etapu svojho intenzívneho rozvoja. V Abúsíre vznikli počas tohto obdobia pyramídové komplexy štyroch egyptských panovníkov. celý článok

Diskusia