Pred šípmi Maďarov ochraňuj nás, Pane!

Publikované : 24.02.2016 | Komentárov: 3 | Zobrazení: 11439

„...a sagittis Hungarorum libera nos, Domine!“

(Pred šípmi Maďarov/maďarskými lukostrelcami ochraňuj nás, Pane!)

 

Zámerne začínam výkrikom anonymného dobového kronikára z 10. storočia, ktorý použil aj K. Sebestyén v 30. rokoch 20. storočia vo svojom článku o staromaďarských lukoch. Článok  je citovaný dodnes ako dielo prvého archeológa nepristupujúceho k otázke maďarského tzv. „honfoglalás“  (čiže „zaujatia vlasti“) zo šovinisticko-etnickej perspektívy svojich predchodcov, ale  komentujúceho archeologické nálezy bez výraznejšieho nacionalistického prifarbenia (samozrejme, jazykom medzivojnového obdobia). Oprostiť sa od vnímania histórie cez modernú optiku môže byť ťažšie, než sa zdá, no aj tak sa o to pokúsim v nasledovnom stručnom komentári každodenného života nomádov v 10. storočí.

 

Príchod

Otázka príchodu bola viackrát diskutovaná,  putovaním po východoeurópskej stepi sa preto budem zaoberať len v skratke, keďže zámerom je najmä opísať život obyčajného človeka v priestore Karpatskej kotliny.

Sedem maďarských kmeňov  prišlo do Karpatskej kotliny (Maľba: A. Fesztly).Pôvodnú pravlasť, nazývanú Magna Hungaria, situovanú niekde na západ od pohoria Ural, opustili Maďari z nie celkom známych príčin. Svoju úlohu najpravdepodobnejšie zohrala kombinácia populačného nárastu a ekonomicko-klimatických faktorov. Overené správy z písomných zdrojov máme z ich ďalšieho stanoviska Levédie, ktorá sa nachádza severovýchodne od Azovského mora, a bola v politickom zábere Chazarskej ríše. Táto kultúrne zmiešaná ríša vyrástla na podhubí turkických ríš, ktorých štátne zriadenie – dvaja vodcovia, jeden s religiózno-súdnou mocou a druhý vojenského charakteru – pravdepodobne ovplyvnilo aj Maďarov. Aj podľa písomných správ bol Álmoš (otec známejšieho Arpáda) po vytlačení Maďarov Pečenehmi na západ do oblasti zvanej Etelköz pozdvihnutý na štíte podľa chazarského vzoru a prijal kaganovu suverenitu.

Sťahovanie maďarských kmeňov z pravlasti.Pre tento článok je najzlomovejším momentom v histórii Maďarov pred príchodom do Karpatskej kotliny nešťastné spojenectvo s byzantským cisárom Levom Múdrym proti bulharskému cárovi Simeonovi I. Maďarské vojsko bolo na výprave v Bulharsku, čo ich starí známi Pečenehovia, ktorí boli spojencami Simeona, využili na to, aby vtrhli do Etelközu a odstrihli tak Maďarov od možnosti pokojného návratu. Maďari tak boli tlačení opäť viac na západ a ich najbližšou zastávkou sa mohla stať už len Karpatská kotlina, ktorú pravdepodobne poznali z predošlých lúpežných výprav. Niekedy v období pobytu v Etelköze sa k maďarským kmeňom pridala aj časť chazarskej elity, ktorá odporovala kaganovi. Tieto, podľa Konštantína Porfyrogeneta tri kmene nazývané Kabari, sú spomínané aj v písomných správach z nášho prostredia, je preto možné predpokladať, že si svoju osobitosť v rámci maďarského kmeňového konglomerátu udržali pomerne dlhý čas.

 

Maďari a Slovania

Je príslovečný „tisícročný útlak“ fikciou či realitou? V prvom rade si treba uvedomiť, kedy tieto myšlienky začali vznikať. Druhá polovica 19. storočia bola obdobím, v ktorom sa  začali formovať národné štáty v Európe, veľké monarchické útvary sa v dôsledku celospoločenských zmien začali rúcať a jednotlivé etnické celky si začali budovať svoje životné priestory. Maďarskí náčelníci skladajú vzájomnú prísahu.Maďarizácia, ako je termín často uvádzaný, bola politickou snahou o zjednotenie východnej časti Rakúsko-Uhorska proti tej západnej. Na to bol ako „dáždnik“, pod ktorým sa mali spojiť všetky etniká sídliace na danom území, zvolený práve maďarský jazyk. To, samozrejme, vyvolalo protesty, čo je však už úplne iná téma. Otázka jazyka bola v dávnejšej minulosti marginálnejšia než dnes. Slovansky hovoriaca severná časť Uhorska určite existovala od stredoveku, čo však neznamená, že bola nejakým spôsobom utláčaná alebo privilegovaná. Stredoveký feudálny systém fungoval v prvom rade na základe príslušnosti k panovníkovi a k cirkvi, jazykové otázky alebo etnicita (okrem výnimiek) nehrali žiadnu úlohu. Preto je veľmi ťažké hovoriť o nejakom útlaku na základe etnicity v už „rozbehnutom stredovekom kráľovstve“. Ako to však bolo na začiatku – pri príchode Maďarov do Karpatskej kotliny? Vtrhla sem divoká plieniaca a lúpiaca horda a uvrhla náš holubičí národ do ukrutnej poroby? Jedným slovom, nie.

Bratia Hunor a Magor poľujú na čarovného jeleňa (Maľba: Gyula László)Na prelome 9. a 10. storočia robili vojenské skupiny Maďarov nájazdy až do západnej Európy ešte predtým, než sa začali v Karpatskej kotline trvalejšie usádzať. Často v tom však neboli sami, jednotlivé miestne kmene ich využívali ako vojenskú pomoc pri likvidácii svojich oponentov, taktiež miestnych.  Ani v čase svojho usádzania nelikvidovali štýlom genocídy všetko, čo im prišlo po ruku. Vojenské strety neboli inšpirované osobnou nenávisťou, skôr akousi vtedajšou krutou realitou. Jednotlivé prítomné kmene či politické sily ich využívali na svoje ciele, na druhej strane však ani Maďari nezahodili šance na svoje obohatenie – neodlišovali sa od žiadneho súvekého človeka. Na príklade oblasti okolo Nitry dokonca môžeme povedať, že na základnej úrovni bolo spolužitie slovanského a maďarského etnika takmer bezproblémové. V 10. storočí sídlo na nitrianskom hradnom kopci stále prekvitalo, bez nejakých známok ničenia, a maďarské hroby sa nachádzajú aj v spoločných pohrebných areáloch s tými slovanskými.  

 

Ako vyzerali?

Z fyziologického hľadiska o  veľkých odlišnostiach hovoriť nemožno. Príslušnosť k mongoloidnej rase či mongoloidné fyziognomické črty sú výtvorom needukovaných mysliteľov. Niektoré skupiny ľudí rozprávajúcich ugrofínskymi jazykmi síce tieto črty majú (napr. Samojedi), v antropologickom materiáli z 10. storočia by sme však vysoké zastúpenie tohto typu hľadali márne. Maďarský muž. Rekonštrukcia podľa pohrebiska Karos.Ani pravdepodobný turkický výzor (najmä čo sa týka Kabarov) nie je možné na antropologickom materiáli jednoznačne identifikovať. Jedine DNA analýzy odhalili isté rozdiely od  vzoriek obyvateľstva v iných krajinách. Odlišnosti v štruktúre DNA sa však nedajú odhaliť štát od štátu, ale skôr kontinent od kontinentu a v prípade takých malých rozdielov, aké boli pozorované, je spájanie so stredovekou etnicitou prinajmenšom na diskusiu.

Etnický konglomerát, ktorý do Karpatskej kotliny prišiel na prelome 10. a 11. storočia, sa však jednoznačne navonok odlišoval svojím odevom, zvykmi a spôsobom života.

Aj keď obdobie Avarského kaganátu neskončilo tak dávno pred príchodom Maďarov, ťažko sa dá zistiť, či v tom čase ešte žili nejakí jeho pamätníci, najmä keď nomádska zložka bola v posledných etapách trvania kaganátu na ústupe a asimilovaná do agrikultúrnej spoločnosti. Kočujúci Maďari s nestálymi sídlami presúvajúcimi sa za stádami koní a dobytka tak opäť raz priniesli do Karpatskej kotliny novinky – aspoň v očiach domácich osadníkov.

O odeve dokážeme s istotou povedať, že muži aj ženy nosili kaftan, zdobený kovovými aplikáciami (na ženskom odeve ich bolo zvyčajne viac a ornamentálnejších), ktorého móda pretrvala v  upravenej podobe až do novoveku. Muži, podobne ako Avari, zvýrazňovali svoje postavenie honosne zdobeným opaskom, na ktorom bola zavesená šabľa, tulec a puzdro na luk. V hroboch sa objavujú honosne zdobené puzdrá na luk s obdobnými aplikáciami ako na opaskoch – asi najznámejšia je rekonštrukcia puzdra z pohrebiska v Karosi. Ženy sa krášlili šperkmi – náramkami, ozdobami hrdla či hlavy, tzv. záušnicami.

Maďarská žena. (Paul O´Donnel)V úprave zovňajšku boli u mužov typické dlhé vlasy a porast tváre, ako ukazujú niektoré vyobrazenia. V stredovekých kronikách existujú záznamy, že počas tzv. pohanského povstania proti Štefanovi I. si muži, ktorí bojovali proti kresťanským vojskám, na znak pohanstva holili hlavy a nechávali len vrkoč vzadu. Správy sú však pravdepodobne skreslené tým, že boli písané v 13. storočí a nemusia odrážať zvyky Maďarov, keď boli ešte pohania, ale odrážajú skôr zvyky nekristianizovaných nomádov súčasných s autorom správy.

O ženskom účese vieme veľmi málo, preto sa dá len predpokladať, že tak ako ostatné ženy z toho obdobia, aj Maďarky preferovali dlhé vlasy v rôznych účesoch. Na hlavách mohli nosiť nejaký typ čepca či závoja, zdobený už spomínanými šperkmi.

 

Ako žili?

Aj keď Maďari a ostatné etniká, ktoré s nimi prišli do Karpatskej kotliny, boli prevažne nomádske, je samozrejmé, že pestovanie plodín poznali a v istej miere pravdepodobne aj praktizovali. Neboli nevšímaví, pri ich pobyte v susedstve Chazarskej ríše určite pochytili aspoň základy poľnohospodárstva, aj keď ich subsistenčná stratégia preferovala získavanie takýchto produktov výmenou či plienením. V Karpatskej kotline, najmä v jej úrodných častiach (čiže mimo územia tzv. pusty), sa zrejme v susedstve poľnohospodárstvom sa živiaceho obyvateľstva veľmi rýchlo etablovali, aj čo sa týka pestovania plodín.

Maďari prichádzajú do Karpatskej kotliny (Obrázkova kronika).Prirodzene, typickým zdrojom obživy bolo, rovnako ako u Avarov spomínaných v mojom predchádzajúcom článku, pastierstvo. Prevládal rožný dobytok a kone, spočiatku v menšej miere ovce či kozy. Celoročné kočovanie so stádami vystriedalo v neskoršom období sezónne, takisto sa obyvatelia z prvotných júrt postupne presunuli do zemníc či polozemníc, podobných tým slovanským.

Základom jedálnička boli výrobky z chovaného dobytka, doplnené o obilniny a strukoviny a o lovenú zver. Typický guláš či čabajská klobása sa však etablovali až oveľa neskôr, po importe zemiakov a papriky z Nového Sveta. Kuriozitou je v správach súdobých autorov odsudzované pojedanie líšok, ktoré boli vo vtedajšom západnom svete považované za špinavú škodnú zver, no pre nomádske etnikum boli zdrojom kožušín, s ktorými obchodovali, ako aj možným zdrojom potravy.

Na záver zopakujem a sparafrázujem záver môjho článku o Avaroch: Démonizovať Maďarov a s nimi príchodiace etniká a dávať ich do súvisu s dnešnými národmi (z jednej aj z druhej strany Dunaja) je scestné. Ľudia boli vždy ľuďmi, a nacionálny koncept pri sporoch a útlakoch hral druhé husle sociálnemu a ekonomickému postaveniu. Nomádske etniká zohrali dôležitú úlohu v histórii Slovenska – Maďari a  s nimi i formovanie Uhorského kráľovstva zvlášť. Zapieraním tejto časti histórie by sme zapierali vlastné dejiny turbulentného kotla, ktorým stred Európy vždy bol.

 

Michal HoleščákMgr. Michal Holeščák, vyštudoval archeológiu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, v súčasnosti pôsobí ako doktorand na Archeologickom ústave SAV v Nitre. Špecializuje sa na strelné zbrane a lukostreľbu v období stredoveku. Okrem pracovného života sa tejto téme venuje aj vo voľnom čase, dobovou rekonštrukciou života stredovekých nomádov, najmä Kumánov v Karpatskej kotline.

 

Použitá literatúra

Europas Mitte um 1000 : Handbuch zur Ausstellung. Stuttgart 2000.

Nicolle, D./McBride, A.: Hungary and the fall of Eastern Europe. London 1988.

Karasulas, A.: Mounted Archers of the Steppe 600 BC–AD 1300. London 2004. 

Štefanovičová, T./Hulínek, D.: Bitka pri Bratislave v roku 907 a jej význam pre vývoj

stredného Podunajska. Bratislava 2007.

Točík, A.: Altmagyarische Gräberfelder in der Sudwestslowakei. Bratislava 1968.

 

Obrazová príloha: www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Kumáni – zabudnutí nomádi?

Kumáni – zabudnutí nomádi?

Od záveru 11. storočia dominoval v euroázijskej stepi jeden veľký nomádsky konglomerát Kumánov, ktorý výrazným spôsobom zasiahol aj do dejín Uhorského kráľovstva. celý článok

Kto boli kočovní Avari?

Kto boli kočovní Avari?

Prichádzajú nečakane, na stádach koní, v očiach súčasníkov často opisovaní ako démoni z podsvetia. V kronikách zanechávajú krvavú stopu a často opäť miznú v tej istej hmle, z ktorej sa vynorili. celý článok

Čo si obliekali na Veľkej Morave?

Čo si obliekali na Veľkej Morave?

Odev predstavuje, hlavne v chladnejších pásmach, nevyhnutnosť. Chráni telo pred vrtochmi počasia. Človek by však nebol človekom, keby sa aj pri tvorbe odevu nepokúsil vniesť do celého procesu niečo svoje. celý článok

Kráľovná Margaréta sa zúčastnila krížovej výpravy

Kráľovná Margaréta sa zúčastnila krížovej výpravy

Margaréta bola najstaršia zo štyroch sestier, ktoré sa stali kráľovnami v európskych štátoch. Spolu de facto ovládali starý kontinent. Margaréta bola odvážna a ctižiadostivá žena, ktorá sprevádzala svojho manžela aj na krížovej výprave. celý článok

Obchodovali veľkomoravské kniežatá s otrokmi?

Obchodovali veľkomoravské kniežatá s otrokmi?

Mojmírovský mocenský útvar zanechal počas svojho relatívne krátkeho trvania pomerne výraznú stopu v stredoeurópskych dejinách. Začiatkom 10. storočia Veľká Morava síce mizne z politickej mapy včasnostredovekej Európy... celý článok

Diskusia (3)

pridať

  • #266 | Denis1 | 01.03.2016 00:06

    Je zaujímavé, že ich najpôvodnejšia vlasť sa volala Magna Hungaria a tých kočovníkov nazývate Maďarmi. Ste si istý, že tí kočovníci pôvodom s Magny Hungárie sa niekedy okolo roku nula volali Maďari? Trochu divne potom pôsobí keď píšete, že Slovansky hovoriaca severná časť Uhorska určite existovala od stredoveku. Myslíte tým Slovensko? Myslíte že vtedy sa na Slovensku nehovorilo po Slovensky, ale Slovansky? Alebo ak dnes niekto hovorí niektorým Slovenským nárečím, napríklad po Šarišsky, Záhorácky, či tvrdou Trnavčinou, tak hovorí po Slovansky? Na tej severnej časti Uhorska sa určite nerozprávalo spisovnou Slovenčinou, to je nám jasné, ale čo to bola tá Slovančina? Kto ňou rozprával ešte okrem Slovenov. Aj Srby, Bulhari, Volinci, Havolani či Rusi rozprávali po Slovansky? V čase príchodu kočovných Turkoi do Karpatskej kotliny ešte nebola Slovanská jazyková skupina diferencovaná a jednotlivé národy sa líšili len názvom? Bol v tomto spravený nejaký lingvistický výskum?

    Nespomenuli ste, že Chazari mali v tom čase židovské náboženstvo, Judaizmus. Ak sa pridala časť Chazarov k tzv. Maďarom, píšete že to bola elita, tak oni priniesli do Karpatskej kotliny Judaizmus? Boli tzv. Maďari židovského vierovyznania, alebo vie sa v čo verili?

    Píšete že vojenské strety neboli inšpirované osobnou nenávisťou, skôr akousi vtedajšou krutou realitou. Prišiel kočovný Turkoi k obeti a povedal jej nič proti Vám nemám, prepáčte, ale som hnaný krutou realitou? Nebuďte pokrytec a nazvite ich tým čím boli, zlodeji a vrahovia. Len by ma zaujímalo aký máte názor na masové hroby z doby kamennej, keď tí z vytetovanými bodkami na brade pozabíjali tých s prepichnutým uchom.

    V časti Ako vyzerali píšte že ani pravdepodobný turkický výzor (najmä čo sa týka Kabarov) nie je možné na antropologickom materiáli jednoznačne identifikovať. Z toho asi vyplýva že vyzerali ako my? Potom ma zaráža ďalšia Vaša veta, kde píšete že jedine DNA analýzy odhalili isté rozdiely od vzoriek obyvateľstva v iných krajinách. Odlišnosti v štruktúre DNA sa však nedajú odhaliť štát od štátu, ale skôr kontinent od kontinentu a v prípade takých malých rozdielov, aké boli pozorované, je spájanie so stredovekou etnicitou prinajmenšom na diskusiu. Tomu teda nerozumiem, teda odhalil DNA analýzy nejaké rozdiely, alebo neodhalili? Ak odhalil, tak aké? Nebojte sa to napísať, jednak sme zvedaví a vďaka novinárom všetci poznáme prednášku doc. Feráka, že geneticky sme s Maďarmi rovnaký, Tak nie sme?

    A oblečenie? Kaftany s kovovými príveskami sa nosili v celej Východnej Európe, Rusi aj Poliaci, predpokladám že aj Bulhari a Moravskí Sloväni. Dlhé vlasy nosil aj Jurko Jánošík, dalo by sa povedať že dlhé vlasy nosili vtedy všetci chlapi, akurát mi nejde do hlavy, že niekde v análoch sa píše, že Sloväni si vyholili hlavy ako Turkoi a lúpili a zabíjali pobožných kresťanov spolu s nimi.

    Píšete že určite pochytili v starej vlasti aspoň základy poľnohospodárstva, aj keď ich subsistenčná stratégia preferovala získavanie takýchto produktov výmenou či plienením. Ja myslím, že stará Maďarčina má pomenovanie pre obilniny, pre kosák, aj pre kosenie, ale nie pre oranie, ani pre spracovanie obilia, pre mletie, pre mlynára. S toho sa dá predpokladať že žali, ale nesiali, že by boli zberači divo rastúcich odrôd?

    Tiež zaujímavá veta: typický guláš či čabajská klobása sa však etablovali až oveľa neskôr, po importe zemiakov a papriky z Nového Sveta.
    Myslíte že guláš je typický Maďarský? Akože ich národný produkt Made in Hungary? Maďari vysvetlujú názov guláš od pastierov dobytka, ktorí sa volajú Gujáši, jedn. č. Gujáš, teda že pastieri hovädzieho dobytka si varili gujáš. Tak chodte v Maďarsku do reštaurácie a nájdite v jedálnom lístku Guláš. Nenájdete ho a ak si ho vypýtate nebudú vedieť čo chcete. Guláš sa v Maďarsku totiž volá Marha perkelt.
    A s tou klobásou, myslíte že tzv. Maďarský kočovníci pásli svine?
    Aj Šomlo halušky sú dnes typické maďarské jedlo, akurát že pred desiatimi rokmi ani v Ďeri, či v Mošoni nevedeli čo to je, zato v Bratislavských reštauráciách frčali ako hit. Alebo to je už 15 rokov?

    Stredoveký feudálny systém fungoval v prvom rade na základe príslušnosti k panovníkovi a k cirkvi, jazykové otázky alebo etnicita (okrem výnimiek) nehrali žiadnu úlohu. V tom máte svätú pravdu, len zarámovať tieto slová, samozrejme s dodatkom, že dnes platí to isté. Myslíte že akcionárom Volkswagenu záleží na tom, akej národnosti sú robotníci v ich fabrike v Devínskej novej Vsi? Slovák, alebo Maďar utečie do Nemecka, Írska, alebo USA a najneskôr v druhej generácii už nevie svoj jazyk s domoviny. Takí sme my.

    Reagovať
    • #267 | TolunBey | 01.03.2016 17:26 (odpoveď na #266)

      Rád zareagujem :)
      Prvý bod, lingvistický. Maďar, Uhor, Turkoi, alebo ako to nazývať: v rámci rozsahu článku som sa tomu nevenoval, kvôli jednoduchosti. Začína sa raziť teória aby sa pomenovávali ako Ungri, Starí Maďari sú už zaužívaný terminus technicus ktorý som sa rozhodol použiť, rovnako ako tzv. Magna Hungaria. Čo sa týka Slovanského/Slovenského jazyka. Jednoducho. Lingvistika sama o sebe nám nedáva dostatočné odpovede na takmer žiadne konkrétne otázky. Napísal som jazyk slovanský, pretože bol súčasťou slovanskej vetvy, nekonkretizovane. Do debát od kedy a ako možno slovenčinu nazývať slovenčinou alebo slovákov slovákmi som nezabŕdal- mimo témy článku.

      Časť Chazarská- áno, chazarská elita podľa istých správ prijala judaizmus. Drvivá väčšina populácie zloženej z rôznych kmeňov a etník dosť pravdepodobne nie. Či kabari priniesli židovstvo? Nemyslím. Ďalšie správy píšu že to bola práve časť, ktorá judaizmus odmietla. Každopádne to s tám judaizmom ani v tej chazarskej ríši nebolo také isté.

      Tým myslím, že boli rovnako vrahmi a násilníkmi (prakticky aj štatisticky) ako boli všetci ostatní ľudia vtedy, a aj teraz.

      Antropologický výskum spočíva v sledovaní morfologických znakov (tzn. zjednodušene tvar, rozmery, rozloženie znakov a pod.) v našom prípade na kostiach. V tomto sa kostry v globále neodlišovali (sú odlišné prípady, no bez väčšieho a globálnejšieho výskumu múdrejší nebudeme). Čo sa týka DNA je to iná zložitá téma, ktorá sa neľahko vysvetľuje a po lopate povedané, každý si z daného výskumu môže potvrdiť alebo vyvrátiť čo chce, ak použije jednotlivé črty a také, ktoré mu odporujú nebrať do úvahy. Ja nie som genetik, v prvom rade, mám niečo len odpozorované a načítané. To, čo som sa snažil vyjadriť je to, že isté genetické znaky môžu rozlíšiť európana od afričana, odlíšiť však maďara od slováka či fína alebo čecha, nemca ukrainca je už omnoho obtiažnejšie. V skratke je vela prvkov, ktoré sa v DNA kóde nachádzajú, rozdiely sú hlavne v ich percentuálnej prítomnosti. Čiže, keď mám jednu skupinu na sledovanej vzorke 20 percent a na inej 18 tak sa súdy vynášajú ťažko.

      Dlhé vlasy nenosili všetci chlapi, to je všeobecný omyl. V stredovekom uhorsku bolo strihanie nariadené zákonom napríklad, takisto vojak málokedy chcel riskovať vši a obdobné veci. Kaftany s príveskami som mohol viac rozpísať, rozhodol som sa však pre obrázok bez typologickej charakterizácie ktorá by čitateľa nudila. Slovania vo Veľkomoravskom období však také najskôr nenosili. Vyobrazenia nám to nedokladajú. Kyjevská Rus bola silne ovplyvnená susedstvom s kočovníkmi, tento typ odevu preberajú od nich. Čo sa týka holenia hláv, to si ich neholili slovania ale maďari, podporujúci Kopáňa (v tých neskorších správach, ku ktorých hodnovernosti som sa vyjadril).

      O poľnohospodárstve ste môj myšlienkový tok vystihli približne správne.

      Maďarský guláš a čabajka bol skôr taký pokus o vtip.

      Ďakujem za vyčerpávajúcu recenziu, dúfam, že som Vás aj všetkých ostatných ktorým obdobné otázky vŕtali v hlave svojou odpoveďou aspoň trochu uspokojil

      Reagovať
  • #360 | Sardion | 18.09.2017 13:28

    Zdravim, rad by som sa spytal. Je zname ze z obdobia konca Velkomoravskej rise, Nitrianska do obdobia vzniku Uhorka je celkom prazdno. Pohravate sa s myslienkou? Ze madari su vlastne potomkovia Slovanov ktori pocas niekolkych storoci spoluzitia zdedili spolocny jazyk a kulturu? Je archelogicky dokazane ze Slovania zili s Avarmi - spolocne hroby a azijske rysy boli znacne u Avarov. Co ak uz pocas obdobia od udajnej Samovej rise do zaciatku Velkomoravskej rise boli tyto azijsky vyzerajuci nomadi vyvrazdeny, pravdepodobne aj za pomoci Bavorov a Frankov? A predkovia madarov su vlastne Slovania, ktori zdedili tento spolocny jazyk a kulturu, samozrejme obohatenu aj o turkitske kmene.

    Myslite, ze je mozne, ze pritomnost predkov Madarov bola uz vo Velkomoravskej risi na strane Nitranov? Nemohol byt aj toto konflikt vo Velkej Morave na zapade tlak Frankov a na vychode tlak pohanov? Je mozne ze predchodcom uhorska je vlastne spojenectvo Nitranov a Madarov ako vzbura voci tlaku Frankov? :D

    Reagovať

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.