Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Prečo Mária Terézia navštívila Florenciu?

Publikované : 11.09.2016 | Zobrazení: 6314 |
6 minút čítania

Vo veku šesťdesiatpäť rokov zomrel 9. júla 1737 posledný toskánsky veľkovojvoda z rodu Medici Giovanni Gastone I. de‘ Medici. O Toskánskom nástupníctve bolo však európskymi mocnosťami rozhodnuté už dávno pred Gastonovou smrťou.


Nový veľkovojvoda

Mária Terézia a František Štefan LotrinskýToskánske veľkovojvodstvo s hlavným centrom vo Florencii bolo historickým štátnym útvarom rozkladajúcim sa na väčšine územia dnešného Toskánska. Vzniklo v roku 1569. Po takmer dvesto rokoch od jeho vzniku vystriedala v jeho čele slávny rod Medici habsbursko-lotrinská dynastia. Novým toskánskym veľkovojvodom sa ako František III. stal František Štefan Lotrinský (1708 – 1765), manžel Márie Terézie. Ten Toskánske veľkovojvodstvo počas svojej vlády navštívil iba raz.

Na cestu do Toskánska sa František III. vydal so svojou manželkou Máriou Teréziou na začiatku roku 1739. Z tejto návštevy sa stala veľkolepá udalosť. Vznešení hostia boli v mnohých mestách vítaní miestnymi obyvateľmi triumfálnymi oblúkmi a tribúnami. Cieľom cesty Františka Štefana Lotrinského a Márie Terézie bola Florencia, hlavné mesto veľkovojvodstva. Tu mali Florenťania ich príchod a následný pobyt osláviť, tak ako to bolo vo Florencii zvykom. Chystali sa plesy, slávnosti v dobových kostýmoch a ohňostroje.

 

Slávnostný príchod do Florencie

Manželský pár dorazil k bránam Florencie 20. januára, po obtiažnej ceste zasneženými horskými priesmykmi. Ich program sa začínal slávnostným obedom vo Ville Corsi, jednej z najkrajších víl v okolí Florencie, ďalej pokračovali na Piazza San Gallo (dnešné Piazza della Libertà), kde mali do Florencie vstúpiť cez slávnostne vystavaný víťazný oblúk (l‘Arco di Trionfo), ktorý Florenciu zdobí dodnes. Vytvoril ho architekt Jean-Nicolas Jadot (1710 – 1761). Do práce na monumentálnom diele sa pustilo štyristo ľudí, ktorí pracovali dňom i nocou, aby dielo dokončili včas. Nakoniec sa to však nepodarilo. Pri príchode veľkovojvodu a veľkovojvodkyne k Florencii ilúziu dokončenosti víťazného oblúka dotvárala iba sadrová omietka a maľované plátno.

l´arco di Trionfo, Víťazný oblúk v roku 1860Na počesť vzácnej návštevy boli v meste mnohé fasády palácov ozdobené zástavami a kobercami. Pochodne, lampy a smolné lúče vytvárali v uliciach kúzelnú hru svetiel. Z dvoch fontán dokonca striekalo namiesto vody víno. Snaha miestnych obyvateľov sa dočkala ocenenia, pokladníci na konci sprievodu nahádzali do davu tisíce zlatých toliarov. Pred Dómom Santa Maria del Fiore manželov slávnostne privítal arcibiskup a po slávnostnom Te Deum (latinský chválospev) sa sprievod vydal po Via Maggio k Palazzo Pitti, ktorý si nový veľkovojvoda zvolil za sídlo svojho dvora. Palazzo Pitti, vystavaný v 15. storočí na návrh Fillippa Brunelleschiho, bol od roku 1550 hlavným sídlom Mediciovcov. Pri ich príchode delá vo vojenskej základni Forte di Belvedere salvou preťali nočný vzduch a na oblohe nad riekou Arno zažiarili ohňostroje, ktoré boli vypálené zo záhrad Boboli patriacich k Palazzo Pitti. Záhrady vytvárané v priebehu 15. – 19. storočia patria dnes medzi najvýznamnejšie ukážky talianskych parkov.  

 

Nevšedne všedný program

Manželia v priebehu svojho pobytu navštívili v samotnej Florencii množstvo kostolov, kaplniek, múzeí a galérii. Upútalo ich najmä najstaršie európske múzeum Uffizi a jeho dielne. V tom období v ňom bola umiestnená Opificio delle Pietre Dure, prvá florentská manufaktúra na výrobu celosvetovo známej florentskej mozaiky, založená veľkovojvodom Ferdinandom I. de‘ Medici v druhej polovici 16. storočia. František Lotrinský sa neskôr už ako rímsko-nemecký cisár stal jej zberateľom a skutočným znalcom. Manželský pár podnikol aj cesty do iných talianskych miest. Pri výlete loďou do Livorna sa vznešení hostia mohli tešiť z ohromnej pyramídy hojnosti, vyskladanej zo zveriny, šunky a klobás. Ďalej zavítali do Pisy či do Milána.

Ukážka florentskej mozaikyCelý pobyt veľkovojvodského páru sa niesol v znamení mnohých slávností, plesov, loveckých výletov, hostín a veľkolepých ohňostrojov. V období karnevalov boli v Palazzo Vecchio usporiadané tri maškarné plesy, ktoré Mária Terézia vášnivo obľubovala. Strážcom etikety vstávali hrôzou vlasy na hlave z jej priestupkov proti predpisom. Nesmierne potešenie jej napríklad spôsobovalo, keď sa v maske mohla zamiešať medzi hostí. K jej sklamaniu však nikdy netrvalo dlho, než ju odhalili. Napriek tomu sa jej niekedy podarilo zmiasť aj samotného manžela Františka. Na jednom z florentských bálov boli manželia prezlečení do kostýmov netopierov. Keďže kostýmy netopierov neboli považované za dôstojné ich postavenia, manželský pár bol počas bálu nútený toto preoblečenie vymeniť.

V priebehu svojej návštevy v Toskánsku mohla Mária Terézia a František Lotrinský vidieť a navštíviť i atrakcie a pamiatky, ktoré, žiaľ, do súčasnosti nepretrvali. Jednou z takýchto udalostí bol na dlhý čas posledný z oficiálne konaných zápasov florentského futbalu (il calcio fiorentino). Zástavu, ktorú víťazi získali, následne darovali Márii Terézii. Korene tradície tejto florentskej loptovej hry sa hľadajú už rímskom období, v stredoveku sa stala veľmi populárnou miestnou zábavou, pri ktorej každoročne súperili tímy všetkých štyroch florentských mestských štvrtí. Pri cestách do okolia Florencie manželia navštívili aj renesančnú Villu di Pratolino, ktorá bola v roku 1820 z veľkej časti zbúraná. Túto toskánsku vilu postavil Francesco I. de‘ Medici, veľkovojvoda toskánsky, pre svoju druhú manželku Biancu Capello.

 

Štedré dedičstvo

Palazzo PittiPalazzo Pitti, kde manželia pri svojom pobyte bývali, bol miestom, kde svoj život dožila aj posledná členka rodu Medici Anna Mária (1667 – 1743). V testamente odkázala novému veľkovojvodovi a jeho následníkom všetok majetok medicejských, ich paláce, vily, obrazy, sochy, klenoty, nábytok, knihy a rukopisy – celé to nezmerateľné bohatstvo umeleckých diel, nazhromaždených generáciami jej predkami. V testamente si však položila jednu podmienku, a síce takú, že nič z týchto cenností nesmie byť odvezené mimo Florencie, kde má byť poklad medicejských vždy prístupný pre potešenie a prospech celého sveta. Jej prianie však naplnené nebolo. František Lotrinský rozhodol o vyvlastnení veľkej časti majetku, ktorý veľkovojvodovia nazhromaždili počas troch storočí florentských dejín. Umelecké diela nevyčísliteľnej hodnoty boli nenávratne odvezené do Viedne, časť dokonca vydražená, medzi nimi aj hrnce a panvice z Palazzo Pitti. A tak keď veľkovojvodský pár na konci apríla z Florencie odchádzal, bol sprevádzaný obrovským množstvom vozov ťahaných niekoľkými pármi volov, kopcovito naložených tovarom a cennosťami z medicejských domov vo Florencii. Časť týchto zbierok sa do Florencie neskôr vrátila, veľkovojvoda František Štefan Lotrinský už nikdy.

 

Spomienka zostala

Nasledujúcich dvadsaťsedem rokov, do nástupu Františkovho druhorodeného syna Leopolda na post toskánskeho veľkovojvodu, spravovala Florenciu regentská vláda (Consiglio di Reggenza). Zástupcom Františka III. v nej bol Marc de Beauvau, knieža de Craon, ktorý regentskej vláde predsedal. Toskánsko sa stalo iba dojnicou na peniaze a dane, ktoré putovali do Viedne, čo u domáceho obyvateľstva vyvolávalo veľkú nespokojnosť. Svoje nádeje obyvatelia vkladali do cisárskeho syna Leopolda. Ten ich nesklamal, Toskánsko sa pre Leopolda stalo srdcovou záležitosťou.Záhrady Boboli na akvareli z 18. storočia

Samotná Mária Terézia sa vo svojej rozsiahlej korešpondencii o pobyte v Toskánsku nezmieňuje. Historici neskôr z tejto skutočnosti vyvodili záver, že sa v Toskánsku necítila príliš dobre. Mária Terézia však na svoj pobyt vo Florencii nikdy nezabudla a večnú spomienku na triumfálny vjazd do Florencie mal navždy pripomínať aj plochý reliéf, znázorňujúci vstup Márie Trézie a jej manžela do Florencie cez Víťazný oblúk (l´arco di Trionfo), na dvojitom sarkofágu v rodinnej kapucínskej krypte. Vo svojom politickom testamente naviac poznamenala: „S radosťou by som zostala toskánskou veľkovojvodkyňou, keby som verila, že to tak chce Boh.

 

Mgr. et Mgr. Terezie Pilarová

Mgr. et Mgr. Terezie Pilarová je absolventkou Filozofickej a Právnickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci v odboroch história a právo. V súčasnosti je doktorandkou odboru všeobecné dejiny na Katedre histórie Univerzity Palackého v Olomouci. Venuje sa stredovekým dejinám Talianska, hlavne dejinám Florencie, so zameraním na dejiny práva.

Mgr. Magdaléna Marjaková

Mgr. Magdaléna Marjaková je absolventkou odboru história na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. V súčasnosti pôsobí ako interná doktorandka v odbore všeobecné dejiny na Katedre histórie Univerzity Palackého v Olomouci. Jej primárnym zameraním sú kultúrne dejiny Uhorska v ranom novoveku, hlavne sepulkrálne umenie a pamiatky 16. a 17. storočia.

 

 

Použitá literatura:

Egghardt, H.: Děti Marie Terezie : 16 osudů mezi leskem a bídou. Praha 2012.

Herre, F.: Marie Terezie. Praha 1996.

Hibbert, Ch.: Florencie: životopis města. Praha 1997.

Hibbert, Ch.: Vzestup a pád rodu Medici. Praha 2001.

Valdrè, G.: Pratolino e la scrittura : Bibliografia storico-ragionata della Villa Medicea e della sua gente. Firenze 2003.

Vlnas, V. / Přibyl, P. / Hladík, T.: Florencie : Město umělců, velmožů, světců a tyranů. Praha 2009.

Weissensteiner, F.: Dcery Marie Terezie. Praha 2005.

 

 

Obrazová príloha: wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Bez diplomu nezamestnali ani Mickiewicza

Bez diplomu nezamestnali ani Mickiewicza

O kvalite vysokoškolského vzdelania i reálnej hodnote, ktorá sa skrýva za diplomom a titulom, sa dnes vedú rozsiahle spoločenské diskusie a stále častejšie sa ozývajú kritické hlasy dehonestujúce diplom na úroveň krajšieho kusu papiera. celý článok

Čo vystrájali mladí štúrovci?

Čo vystrájali mladí štúrovci?

Generácia štúrovcov má v národnom príbehu výnimočné postavenie. Predovšetkým hlavného predstaviteľa Ľudovíta Štúra využíva každý politický režim podľa vlastných potrieb. celý článok

Aká veľká bola španielska námorná ríša?

Aká veľká bola španielska námorná ríša?

Aká veľká bola španielska námorná ríša? Naznačiť by to mohli stovky vrakov španielskych lodí, ktoré klesli na morské dno medzi rokmi 1492 a 1898. celý článok

Ako sa cestovalo v 19. storočí?

Ako sa cestovalo v 19. storočí?

Cestovanie patrí k ľudstvu od nepamäti a neustále sa stáva dostupnejším pre väčšinu z nás. Vo všeobecnosti možno povedať, že cestujeme viac ako naši rodičia, ale menej ako generácia, ktorá príde po nás. celý článok

Spôsobili skazu admirálskej lode sudy s rumom?

Spôsobili skazu admirálskej lode sudy s rumom?

Bol krásny letný deň roku 1782 a v prístavnom meste Portsmouth písala istá anglická dáma list svojej priateľke. Na chvíľu zdvihla zrak a pozrela von oknom na zhromaždenú flotilu, prichystanú vyplávať na pomoc strategicky dôležitému Gibraltaru. celý článok

Diskusia