Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Prečo idú chlapi do vojny?

Publikované : 11.01.2019 | Zobrazení: 2237 |
2 minúty čítania

Otázka, prečo idú chlapi do vojny, tak či onak formulovaná, stojí za nepreberným množstvom odborných štúdií, reportáží, úvah či rozmanitých prejavov umeleckej výpovede.

 

K diskusii, prečo a ako sa národy vyberú po ceste končiacej násilným konfliktom, prispel knihou Proč jdou chlapi do války aj český sociálny antropológ Radan Haluzík. Hneď úvodom prezradíme, že ide o skutočne kvalitný príspevok, ktorý si nájde miesto v rukách odborníka i laického čitateľa.

 

Vojna na Balkáne a na Kaukaze

Kniha je formou istým hybridom odborného textu, reportáže a úvahovej eseje. V texte tak nájdeme autorove osobné zážitky a pozorovania z vojnami potrhaného Balkánu či Kaukazu aj poctivo rešeršované, ale zrozumiteľne podané teoretické koncepty sociológie či konfliktológie. Veľký priestor na vykreslenie ducha doby majú taktiež karikatúry a obálky súdobej tlače. Vizuálne prílohy dopĺňajú i vlastné autorské fotografie, ktoré až neuveriteľne trefne dopĺňajú text a aspoň čiastočne sprostredkúvajú čitateľovi vizuálny vnem estetiky prebudeného etnonacionalizmu.

Identita, emócie, etnicita, nacionalizmus a kultúra sú základnými stavebnými kameňmi a objektom analýzy autora. Volí však prístup menej tradičný, než zvyčajne nájdeme v literatúre bezpečnostných štúdií. Autor cieli na jednotlivca – individualitu a na dav – kolektívneho aktéra ako ústredné prvky dejov potencionálne a často aj reálne vrcholiacich ozbrojeným konfliktom.

Pátranie po motiváciách, myšlienkových pochodoch a prežívaní účastníkov konfliktov etnicity či identity začína Radan Haluzík v 80 rokov (ne)fungujúcich vládnucich komunistických režimoch od Sovietskeho zväzu cez Československo po Juhosláviu. Istý prapočiatok vecí nadchádzajúcich nachádza práve v špecifickom prístupe komunizmu, ktorý nemilosrdne modernizoval a súčasne umelo pestoval ľudové tradície a kultúru v skanzenoch a v múzeách. Tieto mali neskôr poslúžiť ako kulisy, scenár i motívy deja národného prebúdzania. Práve pojem múzeum, teda Múzeum, používa R. Haluzík ako koncept, ktorým odhaľuje úlohu intelektuálov, často z kultúrnych a z umeleckých kruhov, ktorí pomáhali roztáčať koleso mobilizácie spoločnosti.

 

Brutálny konflikt v Juhoslávii

Väčšia časť publikácie rieši cestu ku konfliktu, jednotlivé fázy transformujúce spoločnosť i jednotlivcov na základe znovuvynájdených identitárnych vzorcov. Tieto procesy majú svoju špecifickú dynamiku a nemusia spieť k rovnakým koncom. Dobrým príkladom je mierový rozvod Československa a celkovo pokojný prechod stredoeurópskych štátov k demokracii v porovnaní so sériou brutálnych konfliktov spojených s rozpadom Juhoslávie.

Ozbrojenému konfliktu – vojne ako takej – je ponechaný relatívne menší priestor, nemožno však povedať, že by to bolo na škodu. Čo ale unavuje a začne po čase pri čítaní prekážať, je opakovanie. Autor často podáva čitateľovi rovnakú informáciu znova a znova, len rozdielne naformulovanú. Do krajnosti je tento nešvár sprítomnený v mnohých obsiahlych vysvetlivkách obrazovej prílohy, ktoré čitateľ nájde v texte a v rovnakom znení aj „hneď vedľa“ pod príslušným obrázkom. Opakovanie je síce matka múdrosti, ale neradno pokúšať čitateľovu trpezlivosť. Trúfalejší editor by iste zvládol preškrtať mnohé pasáže bez straty vyjadrenej informácie.

Penzum informácií, pozorovaní a trefných úvah, nazhromaždených v knihe , je skutočne obdivuhodné. Autor síce nestavia ucelenú koherentnú teóriu, ale i tak úspešne poodhalil ten iracionálny, emočný kvas, ktorý v tej „správnej“ kombinácii s kultúrnymi vzorcami a  polarizáciou identity v mnohých prípadoch vyvrcholil tragédiou konfliktu. V tejto polohe je kniha veľmi presvedčivá a možno ju len odporučiť k ďalšiemu štúdiu problematiky.

 

Matej Kandrík

 

 

Radan Haluzík: Proč jdou chlapi do války : Emoce a estetika u počátků etnických konfliktů. Praha : Dokořán, 2018. 455 strán, pevná väzba. ISBN 978-80-7363-622-7.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Rozhovor s dejinami otvára mnoho dôležitých tém

Rozhovor s dejinami otvára mnoho dôležitých tém

Kniha Rozhovor s dejinami prináša čitateľovi krátky exkurz do života výraznej osobnosti slovenskej historickej vedy, akou Ivan Kamenec bez pochýb je. Každému, kto sa o slovenskú historiografiu a slovenské dejiny všeobecne zaujíma, ponúka kniha množstvo pútavých detailov, ktoré vykresľujú, v akých po celý článok

Kniha, ktorá deťom rozšíri povedomie o druhej svetovej vojne

Kniha, ktorá deťom rozšíri povedomie o druhej svetovej vojne

Na prvý pohľad nenápadný modrý obal s blonďavým dievčatkom a s náhrdelníkom s Dávidovou hviezdou, skrýva v sebe útly príbeh, ktorý hovorí o sile priateľstva a nesie v sebe hlboké posolstvo o ľudskosti a odvahe v najťažších časoch. celý článok

Čia je tá krajina?

Čia je tá krajina?

Kniha je rozhovorom dvoch archeológov Iva Štefana, niekdajšieho študenta, a profesora Jana Klápštěho. celý článok

Koľko výnimočných žien z našej histórie poznáte?

Koľko výnimočných žien z našej histórie poznáte?

Od svätej Alžbety až po misionárku Veroniku Ráckovú – kniha o päťdesiatke výnimočných žien, ktoré spoluvytvárali naše dejiny. celý článok

Ivan Kamenec hovorí o rozdvojenom dejepisectve

Ivan Kamenec hovorí o rozdvojenom dejepisectve

HistoryWeb.sk v spolupráci s vydavateľstvom HADART Vám prináša ukážku z jedinečnej knihy Rozhovor s dejinami, ktorá odkrýva život jedného z našich najznámejších historikov Ivana Kamenca. celý článok

Diskusia