Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Pôvod islamského fundamentalizmu

Publikované : 04.12.2013 | Zobrazení: 12961 |
9 minút čítania

Stále aktuálne udalosti v moslimských krajinách nás nútia pozerať sa do histórie, pretože tam sa nachádzajú korene dnešného vývoja. V prvej polovici dvadsiateho storočia sa predstavitelia intelektuálnych elít nazdávali, že trend sekularizmu bude nezvratne napredovať a vplyvom ekonomickej a spoločenskej modernizácie bude náboženstvo ako významný prvok ľudskej existencie pomaly ustupovať do úzadia. Prívrženci moderného sekularizmu nadšene oslavovali, ako veda, racionalizmus a pragmatizmus eliminovali tradície, mýty a obrady, ktoré tvoria jadro náboženstva. Modernizácia hospodárstva a spoločnosti síce dosiahla globálne rozmery, ale súčasne s ňou začalo na rôznych miestach sveta dochádzať k náboženskému oživeniu, ktoré sa postupne vyhrotilo až do náboženského fundamentalizmu a živo púta pozornosť na medzinárodnej scéne.

 

Náboženstvo sa opäť stalo silou, ktorú si žiadna vláda nemôže dovoliť úplne ignorovať. Z toho dôvodu je veľmi dôležité pochopiť, čo radikálna religiozita v širšom náboženskom kontexte znamená, jej podstatu, príčiny jej vzniku, vonkajšie prejavy v bežnom spoločenskom či politickom živote, perspektívy vývoja, ako i spôsoby, ako sa s ňou čo najrozumnejšie vyrovnať.

V nasledujúcom texte sa zameriavame na pôvod fundamentalizmu v islamskom náboženstve, pretože v dlhodobej perspektíve vývoja patrí islam k najaktívnejším vierovyznaniam. Okrem toho je islamský fundamentalizmus vinou teroristických samovražedných útokov vo všeobecnom povedomí západnej civilizácie zapísaný ako istý druh reálnej hrozby. Tu je dôležité si uvedomiť, že samovražedné teroristické útoky, ktoré sa spájajú s náboženským radikalizmom, nie sú monopolným prostriedkom výlučne moslimských extrémistov, ale boli aj obľúbeným nástrojom napr. tamilských rebelov hinduistického vierovyznania proti sinhalským budhistom na ostrove Srí Lanka. Tento ostrov patril donedávna z hľadiska teroristických operácií k najrizikovejším na svete, veľa sa však o tom nevie.

K islamskej náboženskej tradícii sa na prelome tisícročí hlásilo až 20 % svetovej populácie. Percento moslimov bude v dôsledku populačnej explózie naďalej rásť a očakáva sa, že v roku 2025 mierne prevýši podiel kresťanov a dosiahne približne 30 %.

 

 

Univerzita al-Azhar v Káhire

V sérii príspevkov sa postupne detailnejšie pozrieme na pozadie vývoja moslimského fundamentalizmu v Egypte, ktorý sa pokladá za jeho kolísku. Práve tu sa Napoleonovou inváziou v roku 1798 začína nová etapa vzťahov medzi východným a západným svetom. Egypt začlenil do Osmanského impéria Selim I., keď krajinu v roku 1517 dobyl. No káhirská mešita a univerzita al-Azhar (založená v roku 969 vojvodcom Džawharom as-Siqillím v službách panovníka Mu‘izzaddína al-Fátimího) sa už dávno predtým stala jedným z najdôležitejších centier sunnitského islamu. Aj keď islam nemá cirkevnú organizáciu v našom slova zmysle, pokladá sa veľký imám a rektor al-Azharu (od roku 2010 Ahmad at-Tajjib) za najvýznamnejšiu autoritu sunnitskej ideologickej doktríny. Duchovní predstavitelia al-Azharu – ‚ulamá‛ sa v mamlúckom Egypte tešili veľkej vážnosti, pretože predstavovali najdôležitejší komunikačný kanál medzi ľudom a neegyptskou mamlúckou vládnucou vrstvou. V súčasnosti sa na duchovných azharskej univerzity obracia so žiadosťami o aktuálny výklad článkov viery v podstate celý sunnitský moslimský svet.

Okrem dôležitej náboženskej histórie je Egypt krajinou, kde sa v minulom storočí dramaticky zvýšil počet obyvateľov a počet nezamestnaných mladých ľudí v stagnujúcich postrevolučných hospodárskych časoch stále narastá. Mladí ľudia bývajú najčastejšie nositeľmi protestov, reforiem a revolúcií a sú aktívnymi stúpencami náboženského obrodenia, ktoré zďaleka neuprednostňujú iba starnúce konzervatívne kruhy či nevzdelaní vidiečania.

Egypt síce prijal v roku 1971 sekulárnu ústavu, no k nekompromisnému radikálnemu odklonu od tradície prepojenia náboženstva a moci ako v modernom Turecku nedošlo. Na spoločenskej scéne v krajine sa objavili dynamické fundamentalistické hnutia, ktoré sú však len zlomkom širších duchovných aktivít a svojou činnosťou zasahujú nielen do vnútorných záležitostí krajiny, ale aj do medzinárodného spoločensko-politického diania. Cieľom našich príspevkov bude poskytnúť zrozumiteľný prehľad vzniku a rozvoja týchto hnutí i za hranicami krajiny, ktorým dlhý čas dominuje Moslimské bratstvo. Naším zámerom nie je obsiahnuť detailnú históriu Bratstva a iných islamistických skupín, skôr len poukázať na ich vývoj v rámci dejinného rámca, pretože myšlienkové prúdy sú zakorenené a nachádzajú svoje opodstatnenie iba v určitom spoločenskom kontexte.

 

Neislamský fundamentalizmus

Len málokto vie, že v súčasnosti až inflačne sa objavujúci termín fundamentalizmus prvýkrát použili americkí protestanti, ktorí sa v prvých desaťročiach dvadsiateho storočia začali sami označovať za fundamentalistov. Chceli sa tak odlíšiť od podľa nich deformovanej viery liberálnejších protestantov a oživiť a zdôrazniť „fundamentals“, čiže podstatu kresťanskej viery, ktorú identifikovali s doslovnou interpretáciou Svätého písma. Pojem fundamentalismus sa odvtedy začal používať na označenie reformných hnutí v iných svetových náboženstvách – existuje fundamentalizmus v judaizme, v kresťanstve, v islame, ba dokonca v budhizme, v sikhizme alebo v hinduizme. Extrémistických hinduistických fundamentalistov nájdeme v Indii medzi stúpencami významnej politickej strany Bharatíja džanata. V minulosti sa stala cieľom útokov radikálov strany napríklad mešita zakladateľa mogulského impéria Bábura v Ajodhji, ktorú jej stúpenci vyplienili v decembri roku 1992. Tieto fundamentalistické prúdy nie sú zďaleka jednoliate a každý má svoju vlastnú dynamiku. Periodicky sa opakujúce reformné náboženské obrody sa vo všeobecnosti objavujú vo vývoji rôznych náboženstiev, spravidla ako reakcia na rozličné modernizačné tlaky. Sú výrazom sklamania a rozčarovania z „modernosti“, ktorá nesplnila ich očakávania. Nie pre všetky náboženské komunity alebo národy totiž modernosť predstavuje oslobodzujúcu a očarujúcu silu. Neraz ju vnímali a ešte stále vnímajú ako nátlakový, agresívny a deštruktívny faktor, aj keď s postupujúcou modernizáciou prichádzali aj osvietenské myšlienky zdôrazňujúce humánne ľudské hodnoty.

V 15. storočí bolo kresťanské Španielsko vďaka námorným objavom jednou z najvýznamnejších svetových veľmocí, avšak zjednotenie Španielska zároveň znamenalo i náboženské čistky zosobnené v inkvizícii, a tým aj koniec moslimskej a židovskej komunity v tejto krajine. Podobných príkladov pretvárania spoločnosti na základe náboženskej príslušnosti nájdeme v dejinách neúrekom a vyvrcholili v 20. storočí v nacistickom holokauste.

 

 

Príčiny vzniku

Modernizácia, ktorá v Európe trvala tristo rokov, sa v kolóniách musela povrchným spôsobom zrealizovať veľmi rýchlo. Násilná a rýchla aplikácia západných hodnôt v cudzom kultúrnom prostredí tak spôsobila, že sa domáce obyvateľstvo nestotožnilo s novým hodnotovým systémom. Naopak, postupné oslabovanie pôvodných hodnôt začali isté skupiny ľudí vnímať citlivo ako ohrozenie kultúrnej identity. Fundamentalisti však v zásade prijímajú vedeckú modernizáciu a pokrok, čo dokazuje, že náboženský fundamentalizmus nie je v zásade nezlučiteľný s rozvojom moderného štátu. Tieto radikálne skupiny, s výnimkou práve niektorých islamských hnutí, sú v modernej dobe veľmi prispôsobivé a na svoje šírenie využívajú najmodernejšie spôsoby komunikácie a organizačných techník. V lete 2001 napr. mulla ‘Umar zakázal v Afganistane používanie internetu.

Vznik fundamentalistických hnutí podmieňujú i iné faktory. Nie náhodou sa náboženská obroda dostáva do popredia v krajinách, v ktorých výrazne narastajúca populácia znemožňuje pokračovanie v starom vidieckom spôsobe života, alebo v oblastiach, kde vojnové konflikty a nepriaznivá politická situácia spôsobili, že veľké skupiny ľudí prišli o svoje bydliská a sú nútené žiť v neutešených a biednych podmienkach. Za takýchto okolností ide bieda ruka v ruke s náboženským oživením, v ktorom ľudia hľadajú okrem nádeje a útechy i vzájomnú pomoc, ľudskú solidaritu, disciplínu, aktivitu, ako aj potvrdenie morálnych hodnôt, na ktoré sa v moderných liberálnych spoločnostiach zdôrazňujúcich individualizmus často zabúda. Náboženské obrodenecké hnutia sú v zásade protisekularistické, protiuniverzalistické a – s výnimkou kresťanstva – v súčasnej dobe i protizápadné.

Vo všeobecnosti odmietajú západné hodnoty a inštitúcie, ako aj západný materializmus, nemorálnosť, bezbožnosť a skazenosť. Vzdelanosť, kultivovanosť a racionalitu západu nepovažujú za záruku eliminácie barbarizmu, keďže na ramenách vzdelaného nemeckého národa vyrástla mašinéria holokaustu.

Jeden z výkladov súčasných radikálnych islamských hnutí vidí ich príčinu v nedokonalej dekolonizácii: generácie nacionalistických vodcov, ktorí priviedli svoje národy k politickej nezávislosti, neuskutočnili dekolonizáciu kultúrnu. A o tú sa dnes snažia islamisti. Súčasné lokálne krízy teda nie sú v zásade spôsobené spoločenskými kolíziami medzi nábožensko-civilizačným protivníkmi (ako sa to snažil dokázať S. Huntington), ale konfrontáciou s patologickým výhonkom nezvládnuteľných dôsledkov európskej kolonizácie a následnej dekolonizácie, ktorá často prebehla iba na formálnej rovine a západné mocnosti naďalej priamo či nepriamo zasahujú do vnútorných záležitostí jednotlivých štátov.

 

Pevne zakorenený

Kalkovým prekladom termínu fundamentalizmus je arabský neologizmus usúlíja. Tento výraz je priamo odvodený od arabského koreňa asula s významom byť pevne zakorenený – termín usúl označuje základy alebo korene a nachádzame ho predovšetkým v spojeniach označujúcich niektoré islamské vedy ako ‘ilm al- usúl ad-dín a ilm al-usúl al- fiqh, ktoré sa zaoberajú vznikom rôznych pravidiel islamského práva, ako i náboženskými otázkami. Termín teda môže zavádzať, pretože všetci moslimovia s týmito základnými zdrojmi v zásade súhlasia, takže by bolo logické označiť ich všetkých ako usúlíjún, čo by zodpovedalo termínu fundamentalisti. S termínom sa stretneme spravidla v odborných kruhoch a v médiách a nesie v sebe značnú negatívnu konotáciu. Existuje i niekoľko iných výrazov vzťahujúcich sa na obrodu islamu v pozitívnom svetle, ako sahwa islámíja alebo nahda (islamské prebudenie, precitnutie, obroda či renesancia).

Tu sa zdá vhodné stručne spomenúť ďalšie arabské termíny súvisiace s tematikou, ako sekularizmusislamizmus. Prekladom slova sekularizmus je arabský neologizmus ‘almáníja a označuje oddelenie cirkvi od vládnej moci alebo náboženskej autority od svetskej. Stúpenci sekularizmu v moslimskej spoločnosti prijímajú západné ideológie a dovoľujú im ovládať isté oblasti života. Sekularisti ďalej tvoria opozíciu k často spomínanej téze, že islam pokrýva všetky aspekty života, a odmietajú organizovať spoločnosť podľa islamskej šaríe.

Islamizmus alebo politický islam označuje organizované úsilie o mocenské presadenie islamského poriadku. Na rozdiel od sekularistov rôzne formy islamistických foriem súhlasia s názorom, že islam pokrýva všetky aspekty ľudského bytia a majú záujem organizovať spoločnosť podľa Božieho práva. Radikalizmus týchto hnutí môže mať rôznu intenzitu.

Umiernení islamisti zdôrazňujú flexibilitu šaríe v sociálnej sfére a potrebu zvážiť jej v aplikáciu a náplň v niektorých oblastiach. Práve umiernení islamisti žiadajú aplikáciu tzv. idžtihádu – práva na vlastný slobodný úsudok a výklad zjavených náboženských textov bez toho, aby boli nútení nasledovať stáročia starú tradíciu.

Radikálni islamisti sa tiež snažia o reformu mnohých myšlienok, tradícií a doktrín, ale dôrazne odmietajú akékoľvek kompromisy s neislamskými praktikami, ktoré sa snažia presadiť modernisti.

 

Prorok a kalifovia

Zistilo sa, že fundamentalistické hnutia nevznikajú ihneď a bezprostredne ako automatická reakcia na tlaky modernizácie a zďaleka nie sú výdobytkom súčasného moderného sveta. Získavajú určité presnejšie kontúry, až keď je modernizačný proces rozvinutý alebo v období, keď je krajina postihnutá pohromou či prekonáva hlbokú duchovnú krízu.

V islamskej spoločnosti sa prvé fundamentalistické tendencie objavili už pri rozporoch o nástupníctvo Proroka Mohameda a vyústili do náboženského rozkolu a rozdelenia veriacich na stúpencov ší‘esunny.

Pre celú islamská spoločnosť, na rozdiel od iných kultúr, ktoré sa väčšinou obracajú k lepšej budúcnosti, je charakteristické hľadanie inšpirácie v minulosti, ako aj jej imitácia (taqlíd). Imitácia minulosti sa podľa sunnitskej línie vzťahovala na obdobie života Proroka Mohameda a jeho nástupcov – štyroch pravoverných kalifov (al-chulafá´ ar-rášidún). Ší‘itska línia pokladá za prvého imáma štvrtého kalifa ‘Alího, druhé miesto zastáva jeho syn Hasan, a tretím v poradí dôležitosti je jeho druhý syn Husajn. Naším cieľom však nie je detailne vysvetliť rozdiely a vývoj ší‘itskeho a sunnitského islamu, aj keď mal na vývoj fundamentalizmu veľký vplyv.

Vo všeobecnosti sa duchovné a spoločenské krízy pripisovali degenerácii hodnôt uznávaných a stanovených v tomto období. Veľký zlom a pohromu pre celý moslimský svet znamenala invázia Mongolov v 13. storočí. V tejto pohnutej dobe sa moslimovia úporne snažili spamätať prostredníctvom prirodzeného konzervativizmu a priľnutia k tradičným hodnotám a znovu vybudovať svoju spoločnosť. Vtedy pracoval a tvoril reformátor Ahmad ibn Tajmíja (1263 – 1328) a zastával názory, ktoré by sa v dvadsiatom storočí mohli označiť ako fundamentalistické, keďže veril, že moslimovia môžu prekonať krízu, ak sa vrátia k prvotným zdrojom, ako je Korán či súbor Prorokových výrokov – sunna. Ibn Tajmíjovo učenie bolo v rozpore s právnou vedou – fiqh – a Ibn Tajmíja skončil vo väzení.

V islamskej náboženskej histórii nájdeme i iné príklady islamského reformizmu (isláh) alebo snáh o obnovenie – (tadždíd), ktoré sú charakteristické hľadaním inšpirácie v slávnej arabskej minulosti, ako bolo wahhábovské hnutie na Arabskom polostrove, hnutie sanúsíja na líbyjskej Sahare či mahdistické povstanie v Sudáne.

 

Mgr. Zuzana Gažáková, PhD., pracuje na Katedre klasickej a semitskej filológie FiF UK v Bratislave od roku 2002. V roku 2006 obhájila dizertačnú prácu venovanú arabskej ľudovej literatúre. Absolvovala množstvo študijných pobytov v Egypte, neskôr v Nemecku, v Rakúsku a v Turecku. Zúčastnila sa na viacerých zahraničných projektoch a výsledky práce prezentovala na mnohých medzinárodných konferenciách. Predmetom jej záujmu je najmä arabská moderná a ľudová literatúra a jazykoveda.

 

Použitá literatúra

Armstrong, K.: The Battle for God. London 2004.

Hiro, D.: War without End: The Rise of Islamist Terrorism and Global Response. London  2002

Huntington, P. S.: Střet civilizací. Proměna světového řádu. Praha 2001.

Kropáček, L.: Islám a Západ: Historická paměť a současná krize. Praha 2002.

Kropáček L.: Islámský fundamentalizmus. Praha 1996.

Islamic Movements in a Changing World. Edited by Ola A. AbouZeid.  Cairo 1995.

Mendel, M.: Džihád: Islámské koncepce šíření víry. Brno 1997.

Mendel, M.: Islámská výzva. Brno 1994.

 

Obrazová príloha:  www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Arabský Orient za časov Ameriky

Arabský Orient za časov Ameriky

Hádam neexistuje na svete región, ktorý by svojimi vnútornými konfliktami pútal pozornosť celého sveta viac než Blízky východ. Dôvodov je viac, či už hlavné ohnisko blízkovýchodného napätia – palestínsko-izraelský konflikt, zásoby ropy potrebné pre svetové hospodárstvo, alebo teroristická hrozba, kt celý článok

Koniec času v islame

Koniec času v islame

Nikto nepozná presný čas, kedy nastane koniec času. Kto tvrdí, že pozná, klame. Podobne ako v iných náboženských systémoch, aj v islame speje svet od stvorenia k zániku. celý článok

Bez diplomu nezamestnali ani Mickiewicza

Bez diplomu nezamestnali ani Mickiewicza

O kvalite vysokoškolského vzdelania i reálnej hodnote, ktorá sa skrýva za diplomom a titulom, sa dnes vedú rozsiahle spoločenské diskusie a stále častejšie sa ozývajú kritické hlasy dehonestujúce diplom na úroveň krajšieho kusu papiera. celý článok

Čo vystrájali mladí štúrovci?

Čo vystrájali mladí štúrovci?

Generácia štúrovcov má v národnom príbehu výnimočné postavenie. Predovšetkým hlavného predstaviteľa Ľudovíta Štúra využíva každý politický režim podľa vlastných potrieb. celý článok

Aká veľká bola španielska námorná ríša?

Aká veľká bola španielska námorná ríša?

Aká veľká bola španielska námorná ríša? Naznačiť by to mohli stovky vrakov španielskych lodí, ktoré klesli na morské dno medzi rokmi 1492 a 1898. celý článok

Diskusia