Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Po Jantárovej ceste na sever k poľským prístavom

Publikované : 02.06.2016 | Zobrazení: 3060 |
3 minúty čítania

Po Jantárovej ceste smerom na sever k poľským prístavom

Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave spolu s Múzeom dopravy Bratislava pozývajú od 3. júna na prehliadku výstavy „Lode a prístavy poľského Baltiku“.

 

Prečo poľský Baltik? Nuž preto, že pri vstupe na jantárovú cestu, sa treba rozhodnúť, či ísť smerom na sever – k Baltiku, odkiaľ pochádza jantár, alebo smerom na juh – k Jadranu. Navrhujeme, aby ste si na križovatke obchodných ciest vybrali tento raz Baltské more, a vydali sa tam, kam sa kedysi uberali pieninskí aj tatranskí horali. Koniec koncov, mušličky na ich klobúkoch sú pamiatkou po stáročiach preplavovania dreva do Gdanska.

Výstava „Lode a prístavy poľského Baltiku” sa skladá z piatich častí venovaných tradícii, aj súčasnosti poľského pobrežia. Prvá časť je akýmsi úvodom, ktorý na príklade prístavov a lodí z rôznych krajín okolo Baltského mora (Škandinávia, Poľsko, pobaltské krajiny, ale aj pre Rusko a Nemecko) ukazuje rôznorodé tradície plavby po Baltskom mori.

Druhá časť je venovaná Gdansku, ktorý je najznámejším poľským mestom pri Baltiku, prístavným, obchodným a kultúrnym centrom s tisícročnou tradíciou. Gdanské lodenice, známe ako kolíska Solidarity, sa súčasne špecializujú skôr na menšie lode. V minulom roku poľské lodenice postavili štyri námorné jednotky a opravili 610 lodí. Hitom poľského lodenicového priemyslu sú však výletné lode, ktorých bolo vyrobených 630, ako aj športové a jachty, ktorých bolo v 2015 r. postavených 999 kusov.

Tretia časť predstavuje Gdyňu, moderný prístav, ktorý vznikol pred necelými sto rokmi doslova na piesku baltskej pláže a stal sa jedným z najdôležitejších a druhým najväčším prístavom v Poľsku. V 2015 obraty nákladu v poľských námorných prístavoch predstavovali 69,7 milióna ton, z čoho 10,4 milióna ton tvorili tranzitné náklady z iných krajín (z toho 12,9% zo Slovenska). Skoro polovica obratov nákladu (45,4%) bola vykonaná v gdanskom prístave, následne 22,3% v Gdyni, 11,9% v Štetíne a 3,5% v ostatných prístavoch. Celkovo v minulom roku v poľských prístavoch zakotvilo 18,2 tisíc lodí.

Štvrtú časť výstavy predstavujú modely poľských obchodných lodí, ktoré tvoria históriu poľskej flotily od medzivojnového obdobia po súčasnosť. Piata časť výstavy ilustruje tradície poľského vojenského námorníctva od 17. storočia podnes. Vystavené modely sú len náznakom toho, čo môžete uvidieť na vlastné oči v poľským prístavoch: prvú vyrobenú v Poľsku v 1981 r. plachetnicu, ktorá prešla cez rovník a oboplávala svet „Dar Młodzieży”, a jej predchodcu „Dar Pomorza“ v prístave v Gdyni, či prvú nákladnú loď na parný pohon vyrobenú v Poľsku po 2. svetovej vojne „SS Sołdek“ v gdanskom prístave.

S meniacou sa klímou čoraz väčšou turistickou atrakciou sa stávajú aj stovky kilometrov piesočnatých pláží poľského pobrežia. Jednou z nich je aj Šwinoujšcie, ktoré získalo desaťkrát po sebe tzv. Modrú zástavu - ocenenie pre najčistejšie a najkvalitnejšie pláže a prístavy sveta. Jedna štvrtina všetkých turistických ubytovacích zariadení v Poľsku sa nachádza na baltskom pobreží. 2256 objektov disponuje vyše 110 tisícami nocľahových miest. Aj keď väčšinu turistov nad Balským morom tvoria Poliaci – minulý rok využili skoro 6,5 miliónov nocľahov, z roku na rok rastie aj záujem zahraničných návštevníkov – minulý rok si prenajali 987,4 tisíc nocľahov. Pridajte sa k ním a vydajte sa tento rok po Jantárovej ceste smerom na sever k poľským prístavom a plážam!

 

Výstavu „Lode a prístavy poľského Baltiku” tvorí päťdesiatšesť obrazov a informačných plagátov, 15 veľkých modelov historických a súčasných obchodných aj vojenských lodí, ktoré boli zapožičané z Národného múza vojenského námorníctva v Gdyni, Národného námorného múzea v Gdansku, Národného múzea v Štetíne, Mestského úradu v Gdyni a Mestského úradu v Gdansku. Pre návštevníkov Múzea dopravy bude otvorená do 15. septembra 2016.

 

Tlačová správa

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Ako sa z jazdcov – bojovníkov v stredovekom vojsku stali vznešení rytieri

Ako sa z jazdcov – bojovníkov v stredovekom vojsku stali vznešení rytieri

Stredovek bol obdobím, kedy kôň vyniesol jazdcov nad hlavy ostatných bojovníkov. Stali sa rozhodujúcou elitou vojska a kôň sa stal symbolom ich vyššieho postavenia. celý článok

Alexandriu si zapamätáte aj vďaka výnimočným osobnostiam

Alexandriu si zapamätáte aj vďaka výnimočným osobnostiam

Alexandria bola v minulosti pojmom. Nielen vďaka stavbám ako Alexandrijský maják a Alexandrijská knižnica, ale aj vďaka výnimočným osobnostiam, ktoré v nej pôsobili. Aké kultúrne bohatstvo je prítomné v tomto meste? Čo všetko vieme o jeho dejinách v antickom období? celý článok

Ako a kam sa cestovalo v stredoveku?

Ako a kam sa cestovalo v stredoveku?

Cestovanie za letnými zážitkami už má väčšina z nás za sebou, no na zaujímavú cestu sa môžete vydať aj na poslednej tohtoročnej prednáške z cyklu Stretnutia s minulosťou pod zelenou klenbou. celý článok

Ako Slováci odhaľujú tajomstvá Mayov v Guatemale?

Ako Slováci odhaľujú tajomstvá Mayov v Guatemale?

Mayská civilizácia bola najvyspelejšou kultúrou Nového sveta, ktorá sa rozprestierala na území viacerých subtropických stredoamerických štátov. V Guatemale sa slovenskí vedci už 10 rokov podieľajú na výskume tejto fascinujúcej civilizácie, ktorá existovala dva a pol tisíc rokov. celý článok

Čo znamenala mágia pre starovekých Egypťanov?

Čo znamenala mágia pre starovekých Egypťanov?

Zo staroegyptských papyrusov vieme mnohé o názoroch a praktikách antického ľudu. Egypťania boli známi vierou v božstvá, no o čosi menej sa vie o ich okultných praktikách. celý článok

Diskusia