Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Pilotoval viac lietadiel ako ktokoľvek iný

Publikované : 10.04.2016 | Zobrazení: 4453 |
7 minút čítania

Keď sa v septembri 1939 začala druhá svetová vojna, zatkli esesáci na juhu Nemecka britského študenta Erica Browna, ktorý bol práve na výmennom pobyte v škole v Saleme. Strávil tri dni vo väzení, ale potom mu dovolili prekročiť hranice do Švajčiarska. Mal šťastie – namiesto toho, aby strávil celú vojnu v internácii, mohol odštartovať leteckú kariéru, na ktorej konci bol celý rad svetových rekordov.

 

Eric Brown to dotiahol do hodnosti kapitánaEric Brown sa narodil 21. januára 1919 v škótskom Leithe, ktorý je dnes súčasťou Edinburghu. Jeho otec bojoval v prvej svetovej vojne ako pilot, takže chlapec mal od malička blízko k technike. Otec ho prvýkrát zobral do vzduchu, keď mal okolo 10 rokov – v jednomiestnej stíhačke si ho posadil na kolená. V roku 1936 obaja navštívili olympiádu v Berlíne. Jeho otec sa pri tom stretol s viacerými bývalými protivníkmi, medzi nimi bol aj Ernst Udet. Nemecké eso vzalo mladého Browna do vzduchu v dvojmiestnom lietadle. Krkolomné akrobatické kúsky ho poriadne vyľakali, ale všetko vydržal a po pristátí mu Udet povedal, že raz z neho bude dobrý stíhací pilot. Keď v roku 1937 začal študovať na Edinburghskej univerzite, prihlásil sa aj do tamojšieho aeroklubu. Popri štúdiu si musel privyrábať a aj pri tom ukázal poriadnu dávku odvahy. „Brigádoval“ totiž ako jazdec na vtedy populárnej stene smrti, čo bola aréna s takmer kolmými stenami postavenými do kruhu. Jazdci na motorkách alebo upravených autách sa rozbehli a potom sa snažili udržať na tejto stene čo najviac okruhov. Brown si pre väčšie pobavenie divákov bral do sajdkáry aj spolujazdca – dospelého leva.

Keď ho Nemci prepustili, vrátil sa do Británie a prihlásil sa ako dobrovoľník do námorného letectva (FAA – Fleet Air Arm). Kráľovské námorníctvo síce malo na začiatku vojny šesť lietadlových lodí a ďalšie štyri sa dokončovali, čím sa mohlo rovnať americkému a japonskému námorníctvu. Z ich palúb však operovali beznádejne zastarané lietadlá. FAA bolo totiž na konflikt totálne nepripravené.

 Podobnými kúskami na stene smrti si privyrábal aj mladý Eric Brown

Pomalé dvojplošníky

Základom výzbroje boli torpédové dvojplošníky Fairey Swordfish. Ako stíhačky mohli slúžiť buď stroje Gloster Sea Gladiator, čo boli opäť dvojplošníky s malým doletom a nedostatočnou rýchlosťou, alebo jednoplošné Blackburn Skua, čo bol vo svete unikát. FAA sa v ňom totiž rozhodlo spojiť funkcie strmhlavého bombardéru a stíhačky. Výsledkom bolo, že v prvej úlohe uniesol pomerne malý náklad bômb a v druhej mal príliš slabé výkony. Na stíhačku bol totiž veľmi rozmerný a ťažký. Pre porovnanie, nemecký Messerschmitt Bf 109 bol v tom čase o 100 km/h rýchlejší.

Napriek všetkým hendikepom však FAA od začiatku vojny dosahovalo pozoruhodné úspechy. Podpísalo sa však pod nimi iba nadľudské úsilie posádok, rozhodne nie kvalita lietadiel. Tak sa stalo, že Blackburny Skua dosiahli prvý potvrdený zostrel pre britské letectvo, keď 26. septembra 1939 zničili nemecký lietajúci čln Dornier Do 18. Počas bojov o Nórsko 10. apríla 1940 Skuy poslali na dno nemecký krížnik Königsberg, čo bola vôbec prvá veľká loď na svete potopená leteckým útokom.

Eric Brown pri stíhačke Grumman MartletDvojplošné Swordfishe zas majú na konte najviac potopených nepriateľských lodí zo všetkých britských palubných lietadiel. Pri útoku na Tarent v noci z 11. na 12. novembra 1940 vyradili z boja významnú časť talianskej flotily a mali tiež veľký podiel na zničení nemeckej bitevnej lode Bismarck v máji 1941. Nálet na Tarent vyvolal veľký záujem Japoncov, ktorí ho podrobne študovali pri plánovaní podobného úderu na Pearl Harbor o rok neskôr...

Ani snahy o vyvinutie vlastných moderných lietadiel spočiatku veľmi nevychádzali. Ako stíhačky totiž FAA od mája 1940 používalo stroje Fairey Fulmar. Vyvinuli ich podľa vtedajších predstáv velenia, že námorná stíhačka nemusí byť rýchla a obratná, ale musí mať druhého člena posádky, ktorý bude plniť úlohu navigátora nad šírym morom. Predpokladalo sa totiž, že lietadlá budú operovať iba nad oceánmi a nebudú sa stretávať so stíhačkami protivníka. Boje nad Stredozemným morom, kde Fulmary museli čeliť nebezpečným talianskym, a najmä nemeckým jednomiestnym stíhačkám, ukázali, že je táto koncepcia chybná. Blackburny Skua mali aspoň pohyblivý guľomet pre druhého člena posádky, ale Fulmary nemali ani to! Zrejme preto, aby sa navigátor nerozptyľoval obranou vlastného stroja. Mohol tak nanajvýš iba hlásiť pilotovi, z ktorej strany práve útočia nemecké Messerschmitty. Pri plavbách v Stredozemnom mori si nakoniec navigátori Fulmarov brávali so sebou aspoň samopal. Vyskytli sa aj prípady, keď pri útoku nepriateľa z kokpitu vyhadzovali rolky toaletného papiera. Ten sa totiž vo vzduchu rozvinul a pás svetlého papiera vo vysokej rýchlosti pripomínal vystrelenú dávku. Týmito zúfalými pokusmi chceli zmiasť pilotov útočiacich stíhačiek a donútiť ich urobiť úhybný manéver...

 

Pomoc z Ameriky

Martlety na palube britskej lietadlovej lodeNečudo, že v takejto situácii britské námorníctvo zháňalo moderné lietadlá, kde sa dalo. Keď sa naskytla možnosť nakúpiť stroje v USA, brali Briti takmer všetko, čo im prišlo pod ruku. Aj niektoré americké lietadlá sa vzápätí neosvedčili, ale v prípade stíhačiek Grumman G-36A to neplatilo. Stroje, známe neskôr v americkom námorníctve ako Wildcat, boli naozaj dobrou kúpou. Boli robustné, mali výkonný motor a silnú výzbroj. Briti im pridelili svoje vlastné označenie Martlet a nasadili ich do boja už rok predtým, ako vstúpili do vojny Američania. Jedným z prvých pilotov, ktorí sa na nové stíhačky preškolili, bol Eric Brown. Pridelili ho k 802. peruti, ktorá prvú polovicu roku 1941 strávila výcvikom. Pripravovala sa totiž aj so svojimi Martletmi na unikátne nasadenie. S novým typom eskortnej lietadlovej lode mala chrániť konvoje. Británia bola od lodnej dopravy životne závislá, ale konvoje decimovali útoky nemeckých ponoriek. Tým pomáhali aj diaľkové prieskumné lietadlá Focke-Wulf Fw 200 Condor. Stopovali konvoje a navádzali na ne ponorky. Na osamelé lode útočili aj bombami.

Veľké lietadlové lode potrebovali Briti inde a nemohli ich riskovať pri sprevádzaní pomalých konvojov. Preto prišli s nápadom prerobiť vhodné obchodné lode na nosiče lietadiel. Ako prvý prešiel úpravou ukoristený nemecký parník SS Hannover. Vytvorili na ňom rovnú letovú palubu dlhú 129 metrov. Loď premenovali na HMS Audacity. Nemala žiadny hangár, preto museli byť všetky lietadlá zaparkované na palube. Zmestilo sa ich na ňu osem a žreb padol na Martlety 802. perute. HMS Audacity nasadili na trase medzi severným Atlantikom a Gibraltarom. Pre pilotov bola služba veľmi náročná. More v tejto časti sveta bolo takmer vždy rozbúrené a malá lietadlová loď sa knísala všetkými smermi. Boli zaznamenané výkyvy do strán až o osem stupňov a paluba sa hojdala hore-dole až o 20 metrov.

HMS Audacity upravili z nemeckého parníka SS HannoverKeď bolo všetkých osem Martletov na palube, ostalo prvému pilotovi na štart iba 90 metrov. Horšie to však bolo s pristátím na rozhojdanú palubu. Raz si to jeden pilot zle vyrátal, a klesol dole akurát vtedy, keď paluba vystrelila nahor. Lietadlo náraz odhodil do mora, ale pilota sa podarilo vyloviť.

Úlohou Martletov bolo stíhať Condory, ktoré sa zakrádali okolo konvojov, ale aj nemecké ponorky. Tie boli totiž pod hladinou veľmi pomalé, preto sa ku konvojom blížili na hladine a do hlbín klesli až tesne pred samotným útokom. Keď ich lietadlá zahnali pod hladinu, nedokázali konvoj dobehnúť.

 

Skaza Audacity

Štvormotorové Condory vyhľadávali ciele pre ponorkyHMS Audacity absolvovala od septembra do decembra 1941 štyri bojové plavby. Piloti 802. perute počas nich spozorovali a zahnali deväť ponoriek, na potopení jednej (U-131) sa podieľali. Zostrelili tiež päť Condorov, z toho dva mal na konte Eric Brown. Ďalšie tri Condory poškodili. Počas štvrtej plavby sa však v noci 21. decembra 1941 osud HMS Audacity naplnil. Oddelila sa od konvoja a torpédovala ju ponorka U-571. Po troch zásahoch klesla na dno a zobrala so sebou aj väčšinu posádky. Eric Brown mal však opäť šťastie – bol jedným z 24 ľudí, ktorí stroskotanie i pobyt v ľadovej vode prežili.

V roku 1943 ho pridelili do Kráľovského leteckého výskumného strediska. Jednou z jeho hlavných úloh bolo testovanie ukoristených lietadiel. Podieľal sa aj na vývoji nových námorných lietadiel, ale aj prúdových strojov. Ich vlastnosti pri vysokých rýchlostiach testoval pri nebezpečných strmhlavých letoch. Do konca roku 1943 absolvoval 1500 pristátí na 22 rôznych lietadlových lodiach. Pri skúškach námornej verzie slávneho Mosquita sa 25. marca 1944 stal prvým pilotom, ktorý na lietadlovej lodi pristál s dvojmotorovým lietadlom. Ďalšie prvenstvo získal s pristátím vrtuľníka, a tiež prúdového lietadla na lietadlovej lodi. To však bolo už po vojne – 3. decembra 1945 pristál so stíhačkou Sea Vampire na palube HMS Ocean.

Po vojne tiež skúšal najnovšie nemecké prúdové lietadlá a vďaka znalostiam nemčiny pomáhal s vypočúvaním významných zajatcov. Boli medzi nimi vedci a konštruktéri ako Wernherr von Braun či Willy Messerschmitt, ale aj prominentní nacisti, ako Hermann Göring a Heinrich Himmler.

S prúdovým Sea Vampirom pristál na palube HMS Ocean 3. decembra 1945V leteckej kariére pokračoval do roku 1970, keď odišiel do výslužby v hodnosti kapitána. Spolu absolvoval 2407 štartov z lietadlových lodí a 2271 pristátí na palube, čo je doterajší svetový rekord. Pilotoval 487 rôznych typov lietadiel, čo je viac ako ktokoľvek iný v histórii. Tento jeho rekord len ťažko niekto ohrozí.

Po odchode do výslužby pokračoval vo vedecko-výskumnej kariére v letectve. Napísal viacero kníh a článkov o svojich skúsenostiach pilota. Zomrel 21. februára tohto roku vo veku 97 rokov.

 

 Mgr. Miroslav Barič

Mgr. Miroslav Barič, absolvent žurnalistiky a pedagogiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako redaktor zahraničných oddelení v agentúre SITA a v denníkoch Národná Obroda, Plus Jeden Deň a Nový Čas. Zaujíma sa o vojenskú techniku a o históriu druhej svetovej vojny. Publikoval aj v časopisoch Obrana a Hobby Historie.

 

 

Použitá literatúra

Šnajdr, M.: Palubní stíhači Jejího veličenstva 1. Praha 1996.

Tillman, B.: Stíhací esa na Wildcatech. Praha 1996.

 

Internetové odkazy:

a) http://www.edinburghnews.scotsman.com/news/world-s-greatest-aviator-eric-winkle-brown-dies-at-97-1-4035347

b) http://www.bbc.com/future/story/20160222-eric-winkle-brown-britains-most-incredible-test-pilot

c) http://www.bbc.co.uk/programmes/b045pbq2

 

Obrazová príloha: Royal Navy, BBC, Bundesarchiv

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Chceli Američania rozpútať studenú vojnu?

Chceli Američania rozpútať studenú vojnu?

Spojené štáty vzišli z druhej svetovej vojny ako najväčšia vojenská a ekonomická mocnosť na svete. Chceli vytvoriť nový globálny svetový poriadok, čo im však chýbalo, bola jasná predstava, ako svoje pomerne široko a maximalistický definované ciele naplniť. celý článok

Parížska polícia topila demonštrantov v Seine

Parížska polícia topila demonštrantov v Seine

Represívny zásah polície proti demonštrantom 17. októbra 1961 v Paríži je dodnes považovaný za najbrutálnejší v povojnovej západnej Európe. celý článok

Chcel Stalin rozpútať studenú vojnu?

Chcel Stalin rozpútať studenú vojnu?

Ako vyzerala Európa a svet v rokoch 1945 – 1948 z pohľadu Moskvy? Aké boli Stalinove ciele a čoho sa obával? Aký bol jeho podiel na rozpútaní studenej vojny? celý článok

Ako chápať studenú vojnu?

Ako chápať studenú vojnu?

Studená vojna a jej horúce konflikty vytvorili svet, v ktorom žijeme dnes. Skončila sa však studená vojna naozaj? Prečo sa dnes hovorí o „novej studenej vojne“? Môžeme sa dnes zo súperenia USA a ZSSR poučiť? celý článok

Pokus o revolúciu ukončili guľky Freikorps

Pokus o revolúciu ukončili guľky Freikorps

Pred 100 rokmi 15. januára 1919 vojaci Freikorps konečne našli lídrov povstania Spartakovcov, Rosu Luxemburgovú a Karla Liebknechta. Odvliekli ich na svoje veliteľstvo, vypočúvali, potom pažbami pušiek zmlátili a nakoniec obidvoch zastrelili. Sny o komunistickej revolúcii v Nemecku sa rozplynuli. celý článok

Diskusia