Orgie cisára Tiberia? (1. časť)

Publikované : 23.08.2013 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 5372

Z mnohých prípadov modernej doby poznáme moc, ktorou vládnu klebety a ohováranie. Pomocou bulváru sa dá rozšíriť veľké množstvo „zaručene pravých informácií“, ktoré sa následne uchytia a žijú vlastným životom. Nie je to však výlučne súčasný fenomén, jeho počiatky siahajú až do staroveku. Pokúsim sa to ilustrovať na príklade cisára Tiberia.

 

Tiberiov život

V poradí druhý rímsky cisár sa narodil 16. novembra 42 pred Kr., len pár týždňov potom, ako jeho dedo zahynul v bitke pri Fillippách, bojujúc na strane republikánov. Tiberiovým otcom bol Tiberius Claudius Nero starší, matkou Livia Drusilla. Po peripetiách, keď rodina musela počas prebiehajúcich občianskych vojen utiecť z Itálie na Sicíliu, a nakoniec až do Grécka, sa na jar roku 39 pred Kr. vrátili do Ríma.

Livia zaujala pozornosť Octaviana, adoptívneho syna Gaia Iulia Caesara a jedného z triumvirov. Octavianus Liviinho manžela donútil, aby sa s ňom rozviedol a sám si ju zobral za tretiu manželku. Takto vzniklo mimoriadne plodné partnerstvo, trvajúce vyše päťdesiat rokov až do Octavianovej smrti v roku 14 po Kr.  Livia mala na manžela zvláštny vplyv, čo sa v mizogýnnom prostredí antickej metropoly nestretlo s priaznivým ohlasom.

Octavianus nakoniec porazil svojho protivníka Marca Antonia a stal sa pánom celého rímskeho sveta. Jeho postavenie bolo oficiálne potvrdené v roku 27 pred Kr., keď ho senát uznal za principa (prvého občana) a udelil mu čestný titul Augustus.

Augustus vládol ako prvý cisár a darilo sa veľmi dobre. Podarilo sa mu stabilizovať impérium rozvrátené desiatkami rokov občianskych vojen a položiť pevné základy systému vlády známeho ako principát.

Počas celej Augustovej vlády sa však vo vzduchu vznášala otázka: Čo sa stane po jeho smrti? Vráti sa štát k republikánskej forme vlády alebo cisár odkáže svoju pozíciu nástupcovi? Augustus evidentne zamýšľal určiť za svojho dediča niektorého pokrvného príbuzného, ale v tejto oblasti nebol šťastný.

Sám nemal mužského potomka, len dcéru Iuliu. Tú vydal najprv za svojho starého priateľa Marca Agrippu, ktorému porodila troch synov. Po Agrippovej smrti roku 12 pred Kr. vydal Iuliu za nevlastného syna Tiberia. Vôbec mu pritom neprekážalo, že Tiberius žil v šťastnom manželstve s Vipsaniou, Agrippovou dcérou. Tiberius sa bránil, ale nakoniec neodolal tlaku svojho adoptívneho otca a matky Livie. Rozviedol sa s Vipsaniou a zobral si Iuliu, ktorá novým manželom pohŕdala.

V týchto rokoch Tiberius pôsobil ako vojenský veliteľ a získal si povesť vynikajúceho vojvodcu. Nakoniec sa však, znechutený manželkou, ktorá ho podvádzala, v roku 6 pred Kr. utiahol do dobrovoľného exilu na ostrov Rodos. Venoval sa tu svojim záľubám: gréckej literatúre a filozofii, jazdeniu na koni a šermovaniu, obzeral si pamiatky.

Pre zvyšok jeho života bolo obzvlášť dôležité stretnutie s astrológom Thrassylom. Tiberius ho spočiatku pokladal za podvodníka, keď sa však jeho schopnosti potvrdili, nechal si ho pri sebe až do Thrassylovej smrti.

Tiberiov pobyt na Rodose sa nakoniec natiahol viac, ako by mu bolo milé. Augustovi vnuci Gaius a Lucius dospeli a cisár im zveril dôležité posty: Gaius dostal velenie na východe. Augustus sa na Tiberia hneval, pretože sa opovážil odísť na Rodos navzdory jeho zákazu, a rozhodne sa nechystal dovoliť exulantovi návrat domov. Zasiahol však osud, respektíve Livia.

V roku 2 pred Kr. sa Augustus konečne dozvedel, ako je to s morálkou jeho dcéry, a zachvátil ho hnev. Iuliu vypovedal do vyhnanstva na ostrov Pandateria, odkiaľ sa už do Ríma nevrátila. V tom istom roku zomrel v Massilii jej prostredný syn Lucius. Augustus, aj na Liviino prihováranie, v roku 2 po Kr. konečne povolil Tiberiovi návrat, ale len ako súkromnému občanovi.

Gaius bol počas velenia na východe v boji pri obliehaní zranený, jeho stav sa zhoršoval a požiadal cisára o uvoľnenie zo služby. Ten mu vyhovel, ale Gaius v roku 4 na ceste do Ríma zomrel. Z Augustových vnukov ostal len Postumus Agrippa, ale ten bol príliš mladý. Cisár teda adoptoval Postuma Agrippu aj Tiberia.

 

Dobrý vojvodca

V posledných rokoch Augustovej vlády preukázal Tiberius ríši cenné služby. V roku 6 sa začalo veľké povstanie v Ilýrii a v Panónii. Tiberiovi trvalo tri roky, kým veľmi početných a odhodlaných povstalcov porazil. Následne došlo v Germánii k pohrome v Teutoburskom lese, kde boli zničené tri légie. Tiberius sa ponáhľal na sever, aby udržal hranicu na Rýne a nedovolil barbarom vtrhnúť do Galie.

Po návrate do Ríma v roku 13 po Kr. získal rovnaké právomoci ako Augustus. Keď starý cisár 14. augusta roku 14 zomrel, bol Tiberius jasným nástupcom, navyše sa mu údajne podarilo zastihnúť Augusta na smrteľnej posteli a dostať od neho oficiálne požehnanie. Potencionálny konkurent Postumus Agrippa bol rýchlo zavraždený, pričom nebolo jasné, či jeho smrť nariadil ešte Augustus, alebo už Tiberius.

Tiberius viedol v Ríme Augustov pohreb a na zasadnutí senátu, hoci sa tomu dlho bránil,  nakoniec prevzal svoju úlohu nástupcu.

iberius vládol veľmi dlho: od roku 14 až do svojej smrti v roku 37 po Kr. Spočiatku panoval výborne a svedomito, začal šetriť na hrách, spolupracoval so senátom, správal sa veľmi skromne. S výnimkou trestných výprav do Germánie sa mu podarilo udržať mier. Pozorne strážil, aby provincie neboli priveľmi zdierané. Opieral sa pritom o pomoc adoptívneho syna Germanica a o vlastného syna Drusa.

Germanicus však v roku 19 záhadne zomrel, údajne otrávený. Aféra značne poškodila Tiberiovu povesť, niektorí sa domnievali, že dal možného rivala zlikvidovať. Smrť syna Drusa v roku 23 starnúceho cisára úplne zdrvila. Navyše musel stále znášať prítomnosť a nároky svojej matky Livie, ktorá mu vyhadzovala na oči, že je cisárom len vďaka nej. Cisár sa čoraz viac opieral o pomoc prétoriánskeho prefekta Seiana a nakoniec, znechutený politickými intrigami, v roku 26 opustil Rím a usadil sa na ostrove Capri. Všetku administratívu odteraz vybavoval pomocou listov a do hlavného mesta sa už nevrátil.

Spor cisára a Seiana s Germanicovou vdovou Agrippinou a s jej synmi sa pre ženu a jej dvoch potomkov skončil tragicky. Boli odsúdení a zahynuli vo vyhnanstve. Seianus dosiahol priveľkú moc a zdalo sa, že chce ohroziť samého vládcu.

V októbri 31 sa Tiberius zbavil Seiana šikovným ťahom, dal ho zatknúť a popraviť. Následne sa rozpútala veľká čistka proti jeho prívržencom. Tiberius sa v posledných rokoch života niekoľkokrát vrátil na pevninu. Tu aj 16. marca roku 37 po Kr. v Lucullovej vile v Misene vo veku 77 rokov zomrel. Okamžite sa objavili správy, že starca udusili či otrávili, jeho smrť však bola s najväčšou pravdepodobnosťou prirodzená. V závete určil za svojich spoločných dedičov posledného Germanicovho syna Gaia (Caligulu) a vlastného vnuka Tiberia Gemella. Caligula však Gemella odstavil a čoskoro ho dal aj popraviť.

 

Tiberiova osobnosť

Tiberius pochádzal zo starého patricijského rodu Claudiovcov, ktorý bol známy aroganciou a pohŕdaním prostým ľudom. Tiberius sa vskutku správal ako aristokrat. Hry ho vôbec nezaujímali, nepotrpel si na prepych a veľmi sa mu protivilo pochlebovanie.

Vo vzťahu k senátu a k občanom sa snažil vystupovať čo najprirodzenejšie, dával si záležať na tom, aby ho bolo možné zastihnúť a obrátiť sa na neho. Bol dobrým znalcom ľudí, čo dokázal v prípade Caligulu, o ktorom si, na rozdiel od mnohých iných, nerobil žiadne ilúzie.

Veľký dôraz kládol na to, aby nikto nepoznal jeho myšlienky – a skutočne – pre súčasníkov aj pre historikov zostával záhadou. Veľké množstvo zachovaných citátov svedčí o cisárovom sarkastickom zmysle pre humor, ktorým sa mohol citlivejších adresátov dotknúť.

Tiberius bol dobrý rečník, ale mal tendenciu príliš štylizovať svoje prejavy, a preto sa jeho improvizované reči pokladali za lepšie ako tie dopredu pripravené. Ako milovník archaickej literatúry a starých gréckych básnikov sám napísal niekoľko diel. Je veľmi smutné, že sa nám nezachovala jeho autobiografia, podľa Suetonia krátka a útržkovitá. Menej potešiteľnou záľubou bol údajný sklon k alkoholizmu, ktorý mu ešte v mladosti vyniesol zmenu jeho mena Tiberius Claudius Nero na nelichotivú prezývku Biberius Caldius Mero – v preklade pijan rozpálený neriedeným vínom.

Tiberius bol zrejme veľmi osamelý človek s depresívnymi sklonmi, poznamenaný dobrodružným ranným detstvom, núteným rozvodom s milovanou manželkou aj rokmi strávenými v službách dominantného otčima. Na Seianovom prípade vidíme, ako bol schopný odmeniť človeka, pokiaľ ho pokladal za hodného svojej dôvery. Posledným úderom pre cisára bolo, keď sa po Seianovom páde dozvedel, že prefekt pred rokmi otrávil jeho syna Drusa. Tento žiaľ nezmiernila ani krutá odplata na všetkých spolupáchateľoch. V posledných rokoch  Tiberius vraj často celé hodiny oplakával smrť svojho syna a opakoval citát z Homéra: „Po mojej smrti nech oheň spáli Zem!“

 

Pokračovanie 26. 8. 2013 

 

 

Mgr. Adam Rada vyštudoval odbor história na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa dejinami rímskeho principátu, hlavne obdobím vlády júliovsko-klaudiovskej dynastie.

 

Použitá literatúra

Grant, M.: Dvanásť cisárov. Bratislava 2005.

Munthe, A.: Kniha o San Michele. Bratislava 1969.

Prause, G.: Orgie cisára Tibéria. Bratislava 1970.

 

Pramene:

Juvenal: Satire X. Dostupné na internete: http://www.tertullian.org/fathers/juvenal_satires_10.htm

Suetonius: Životopisy rímskych cisárov. Bratislava 1974.

Tacitus: Agricola – Anály – Germánia – Histórie. Bratislava 1980.

Obrazová príloha: www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Svätý Mikuláš zachránil dievčatá pred prostitúciou

Svätý Mikuláš zachránil dievčatá pred prostitúciou

Kto bol svätý Mikuláš a čo vieme o ňom z historického hľadiska povedať? Informácie o Mikulášovi by sa v prameňoch dali zhrnúť do jedného odseku. Takáto stručnosť je oprávnená, keďže o tejto postave, napriek jej súčasnej popularite, nevieme povedať veľa. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.