Odsúdení na dohodu (knižná recenzia)

Publikované : 25.02.2013 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 2805

Vzťah Slovákov a Maďarov je priam nevyčerpateľná téma, zapadajúca do mozaiky komplikovaných pomerov početných etník strednej Európy. Slovensko má s Maďarskom najdlhší úsek hranice, najdlhšiu spoločnú históriu, oba štáty majú svoje „vzájomné“ menšiny. Opísať dejiny ich vzťahov nie je jednoduché, keďže ide o tému náročnú na rozsah, jazykové znalosti, ale nepochybne aj na takt odborníka. Na jej spracovanie sa podujal Jozef Hajko v knihe Odsúdení na dohodu (Spoločné tisícročie Slovákov a Maďarov).

Výhodou tohto autora je absencia zbytočných nacionálnych predsudkov, ktoré dokážu byť veľkým hendikepom aj renomovaných historikov. Sám si uvedomuje, že obidva národy preukazujú schopnosť živenia národných mýtov, ktoré sú síce funkčné pri posilňovaní národného povedomia, no ich preháňanie sa stáva synonymom absurdity a nevkusu.

Kniha Odsúdení na dohodu mapuje základné styčné body spoločnej slovensko-maďarskej, z veľkej časti uhorskej histórie. Začína, prirodzene, maďarským príchodom do Karpatskej kotliny a všíma si nielen veľkomoravskú spoločnosť v záverečnom horizonte jej trvania, ale aj názory a poznatky maďarskej vedy o Slovanoch v dobe „zaujatia vlasti“. V tom spočíva aj výhoda knihy, ktorá rozoberá nielen samotné dejiny Slovákov a Maďarov, ale aj „druhý život“ takýchto dejín, teda ohlas historických udalostí v polemikách v neskorších stáročiach, resp. v súčasnosti.

Hľadanie identity Maďarov a Slovákov je predmetom aj ďalších kapitol, vrátane pohľadu na vrcholný a neskorý stredovek (zvlášť na obdobie vlády Mateja Korvína) či na obdobie stavovských povstaní, počas ktorých bolo Slovensko nielen jadrom vtedajšieho Uhorska, ale vtláčalo aj pečať slovenskosti vtedajším mocným. Podobne ako Jánovi Zápoľskému jeho neprajníci prisúdili pomenovanie „tót király“ (slovenský kráľ), rovnako nazvali aj Imricha Tököliho. S týmto zvláštnym dedičstvom vstupovali Slováci na prah modernej doby, v ktorej sa stretli dva protikladné a vzájomne sa vylučujúce nacionalizmy: slovenský a maďarský. V rovnakej polohe sa ocitli aj nasledujúce kľúčové udalosti slovenských a maďarských dejín. Trianon, Viedenská arbitráž či obnovenie Československa po 2. svetovej vojne pôsobia pri porovnaní slovenskej a maďarskej interpretácie ako téza a antitéza. Napríklad hanebnosť Trianonu z maďarského pohľadu vyvažuje zadosťučinenie po maďarizácii z pohľadu Slovenska.

Napriek všetkému hľadí autor do budúcnosti s istým optimizmom, keďže slovensko-maďarské spory sú otázkou „iba“ posledných dvesto rokov, kým spoločná minulosť je ďaleko dlhšia a komplexnejšia. Navyše: oba národy sú ozaj odsúdené na vzájomnú dohodu a spolužitie.

 

Miroslav Lysý

 

 

Jozef Hajko: Odsúdení na dohodu. Spoločné tisícročie Slovákov a Maďarov. Bratislava : Slovart 2011. 456 strán, pevná väzba. ISBN 978-80-556-0332-2.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Prečo idú chlapi do vojny?

Prečo idú chlapi do vojny?

Otázka, prečo idú chlapi do vojny, tak či onak formulovaná, stojí za nepreberným množstvom odborných štúdií, reportáží, úvah či rozmanitých prejavov umeleckej výpovede. celý článok

Alexander Mach bol srdcom fašista

Alexander Mach bol srdcom fašista

Necelých 40 rokov po jeho smrti sme sa konečne dočkali prvého kvalitného a komplexného životopisu jednej z najčernejších postáv slovenských dejín Alexandra Macha. Autorom je mladý historik Anton Hruboň a jeho kniha vychádza z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch. celý článok

Sienkiewicz sa nebál ani politickej konfrontácie

Sienkiewicz sa nebál ani politickej konfrontácie

Jeho meno je neodvratne späté s veľdielami poľskej beletrie. Ohňom a mečom, Potopa, Pan Wolodyjowski či Quo Vadis sú tituly, ktoré hladili poľskú dušu v časoch, keď sa kedysi hrdý národ hrbil pod vládou cudzích mocností. celý článok

Aké boli osmičkové roky v našich dejinách?

Aké boli osmičkové roky v našich dejinách?

Keď som pred takmer dvadsiatimi rokmi uvidel na pulte jedného kníhkupectva stáť knihu so zvláštnym názvom Osmičky v našich dejinách, ihneď ma zaujala. A to až tak, že som si ju kúpil a začal si z nej doma čítať. Mal som vtedy asi štrnásť rokov, chodil som do osemročného gymnázia a dejepis bol mojím celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.