Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Odsúdení na dohodu (knižná recenzia)

Publikované : 25.02.2013 | Zobrazení: 3453 |
2 minúty čítania

Vzťah Slovákov a Maďarov je priam nevyčerpateľná téma, zapadajúca do mozaiky komplikovaných pomerov početných etník strednej Európy. Slovensko má s Maďarskom najdlhší úsek hranice, najdlhšiu spoločnú históriu, oba štáty majú svoje „vzájomné“ menšiny. Opísať dejiny ich vzťahov nie je jednoduché, keďže ide o tému náročnú na rozsah, jazykové znalosti, ale nepochybne aj na takt odborníka. Na jej spracovanie sa podujal Jozef Hajko v knihe Odsúdení na dohodu (Spoločné tisícročie Slovákov a Maďarov).

Výhodou tohto autora je absencia zbytočných nacionálnych predsudkov, ktoré dokážu byť veľkým hendikepom aj renomovaných historikov. Sám si uvedomuje, že obidva národy preukazujú schopnosť živenia národných mýtov, ktoré sú síce funkčné pri posilňovaní národného povedomia, no ich preháňanie sa stáva synonymom absurdity a nevkusu.

Kniha Odsúdení na dohodu mapuje základné styčné body spoločnej slovensko-maďarskej, z veľkej časti uhorskej histórie. Začína, prirodzene, maďarským príchodom do Karpatskej kotliny a všíma si nielen veľkomoravskú spoločnosť v záverečnom horizonte jej trvania, ale aj názory a poznatky maďarskej vedy o Slovanoch v dobe „zaujatia vlasti“. V tom spočíva aj výhoda knihy, ktorá rozoberá nielen samotné dejiny Slovákov a Maďarov, ale aj „druhý život“ takýchto dejín, teda ohlas historických udalostí v polemikách v neskorších stáročiach, resp. v súčasnosti.

Hľadanie identity Maďarov a Slovákov je predmetom aj ďalších kapitol, vrátane pohľadu na vrcholný a neskorý stredovek (zvlášť na obdobie vlády Mateja Korvína) či na obdobie stavovských povstaní, počas ktorých bolo Slovensko nielen jadrom vtedajšieho Uhorska, ale vtláčalo aj pečať slovenskosti vtedajším mocným. Podobne ako Jánovi Zápoľskému jeho neprajníci prisúdili pomenovanie „tót király“ (slovenský kráľ), rovnako nazvali aj Imricha Tököliho. S týmto zvláštnym dedičstvom vstupovali Slováci na prah modernej doby, v ktorej sa stretli dva protikladné a vzájomne sa vylučujúce nacionalizmy: slovenský a maďarský. V rovnakej polohe sa ocitli aj nasledujúce kľúčové udalosti slovenských a maďarských dejín. Trianon, Viedenská arbitráž či obnovenie Československa po 2. svetovej vojne pôsobia pri porovnaní slovenskej a maďarskej interpretácie ako téza a antitéza. Napríklad hanebnosť Trianonu z maďarského pohľadu vyvažuje zadosťučinenie po maďarizácii z pohľadu Slovenska.

Napriek všetkému hľadí autor do budúcnosti s istým optimizmom, keďže slovensko-maďarské spory sú otázkou „iba“ posledných dvesto rokov, kým spoločná minulosť je ďaleko dlhšia a komplexnejšia. Navyše: oba národy sú ozaj odsúdené na vzájomnú dohodu a spolužitie.

 

Miroslav Lysý

 

 

Jozef Hajko: Odsúdení na dohodu. Spoločné tisícročie Slovákov a Maďarov. Bratislava : Slovart 2011. 456 strán, pevná väzba. ISBN 978-80-556-0332-2.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Epidémie v dejinách sú dôkazom, že ľudstvo sa z histórie nepoučilo

Epidémie v dejinách sú dôkazom, že ľudstvo sa z histórie nepoučilo

V súčasnosti, keď na Slovensku a rovnako aj vo svete stále zúri vírus spôsobujúci ochorenie COVID-19, sa téma epidémií dostáva väčšmi do popredia. Ľudia o nich intenzívnejšie čítajú, diskutujú alebo ich porovnávajú naprieč storočiami. celý článok

Vychádza kniha venovaná potratom a ich úlohe v slovenských kultúrnych vojnách

Vychádza kniha venovaná potratom a ich úlohe v slovenských kultúrnych vojnách

V knižnej edícii Denníka N vychádza kniha venovaná potratom a ich úlohe v slovenských kultúrnych vojnách. O téme interrupcií sa v parlamente od vzniku Slovenskej republiky hlasovalo celkovo 11-krát. celý článok

Príbeh veduty Bratislavy nezostane slovenskému čitateľovi skrytý

Príbeh veduty Bratislavy nezostane slovenskému čitateľovi skrytý

O vedute Bratislavy vo Florencii ste už možno niekde počuli. Mnohí ju videli na vlastné oči počas potuliek Florenciou. Iní ju obišli bez toho, aby rozpoznali, že maľba zobrazuje naše hlavné mesto. Ukrýva sa totiž pod historickým názvom Possonia či Posonium. celý článok

Štefánik sa stal ideálnym slovenským symbolom

Štefánik sa stal ideálnym slovenským symbolom

Milan Rastislav Štefánik sa po svojej smrti stal témou oficiálnej propagandy, legitimizačným nástrojom a prostredníctvom obsadzovania verejného priestoru sa vytváral jeho posmrtný kult. Nová kniha Petra Macha vysvetľuje proces vytvárania národného hrdinu prvej veľkosti. celý článok

Má riešenie konfliktu v Palestíne nejakú nádej?

Má riešenie konfliktu v Palestíne nejakú nádej?

Yossi Klein Halevi sa vo svojej zbierke fiktívnych listov vrúcnymi slovami prihovára svojmu neurčitému, no zároveň veľmi konkrétnemu palestínskemu susedovi. Môžu padnúť na úrodnú pôdu? celý článok

Diskusia