Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Objavili novú hrobku egyptskej kráľovnej

Publikované : 07.01.2015 | Zobrazení: 2861 |
3 minúty čítania

Pyramídová nekropolola v Abúsíre, kde už 55 rokov vykonáva archeologický výskum Český egyptologický ústav Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, znova dokázala, že patrí medzi najvýznamnejšie lokality v Egypte. Členovia expedície v priebehu jesene 2013 preskúmali hrobku, ktorá je súčasťou neveľkého pohrebiska rozkladajúceho juhozápadne od zádušného komplexu panovníka Reneferefa.

 

Na pohrebisku pochovávali členov dvorskej elity obdobia 5. dynastie (približne 2450 pred Kr.). Hrobka (egyptológmi označovaná ako AC 30) sa rozmerovo aj svojou podobou nelíši od ostatných hrobiek v okolí (ide o  typ mastaba). V nadzemnej časti mastaby sa nachádzala „kaplnka“, pôvodne s dvojicou nepravých dverí – kamenných stél – v západnej stene. Pohrebná komora v podzemí hrobky bola prístupná niekoľko metrov hlbokou šachtou. Rovnako ako to bolo aj v prípade ostatných stavieb na pohrebisku, aj túto hrobku poničili vykrádači a zlodeji kameňa. Napriek tomu sa v pohrebnej komore podarilo nájsť časti pohrebnej výbavy, napríklad 24 travertínových modelov nádob alebo medené modely nástrojov.

Výskum pohrebnej komory odhalil stavebné nápisy na bočných stenách a na podlahe komory, ktoré bez pochýb určujú, že majiteľkou hrobky bola „manželka kráľa“ a „matka kráľa“ Chentkaus (III.). Podľa vedúceho tejto časti abúsírského projektu doc. Jaromíra Krejčího „ide o veľmi významný objav, pretože prináša nové informácie k dejinám Egypta obdobia polovice 5. dynastie. Doposiaľ nedoložená kráľovná Chentkaus III. bola s veľkou pravdepodobnosťou manželkou panovníka Raneferefa, ktorého hrobový komplex s Nedokončenou pyramídou a s významnými nálezovými súbormi (chrámovým papyrovým archívom alebo kolekciou panovníkových sôch) českí egyptológovia odkryli neďaleko od jej hrobky v 80. a 90. rokoch 20. storočia.“

Ešte dôležitejší je ďalší Chentkausin titul – „matka kráľa“. Pokiaľ bola kráľovná pochovaná v čase vlády panovníka Niuserrea, ako o tom svedčia napríklad aj objavené odtlačky pečatí, môžeme predpokladať, že pravdepodobne bola matkou kráľa Menkauhora, Niuserreovho nasledovníka na egyptskom tróne. O tomto panovníkovi existuje pomerne málo informácií, a preto je uvažované napojenie na členov kráľovskej rodiny pochovanej v Abúsíre veľmi dôležité.

Vedúci abúsírských výskumov, prof. Miroslav Bárta konštatoval: „Týmto ďalším významným objavom v priebehu posledných rokov sa opakovane potvrdzuje, že abúsírska nekropola poskytuje celý rad unikátnych prameňov pre rekonštrukciu významnej epochy staroegyptských dejín 5. dynastie. Zároveň tento nález dokumentuje významné a historicky unikátne postavenie niektorých žien v staroegyptských dejinách a politike.“

Abúsír je významná archeologická lokalita ležiaca približne 25 km na juhozápad od dnešnej Káhiry. Okrem pyramídových komplexov niekoľkých panovníkov 5. dynastie sa tu nachádzajú pohrebiská úradníkov a kňazov z obdobia 3. až 6. dynastie, ale tiež šachtové hroby zo sajsko-perzského obdobia (okolo roku 525 pred Kr.).

 

Slovenskú verejnosť upozorňujeme, že objaviteľ hrobky doc. Mgr. Jaromír Krejčí, Ph.D., bude mať prednášku o výskume  Chentkausa v rámci prednáškového cyklu organizovaného slovenskými bádateľmi z nadácie Aigyptos.

 

doc. Mgr. Jaromír Krejčí, Ph.D.: Chentkaus – příběh královského jména pokračuje.

Prednáška bude 15. 5. 2015 v Múzeu mesta Bratislavy, Radničná 1, Červený salón Apponyiho paláca, 1. poschodie o 17:30 (vstupné: 2,- €).

 

Foto: Jaromír Krejčí, Archiv Českého egyptologického ústavu FF UK


Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Parti rozdrvili Rimanov na východe

Parti rozdrvili Rimanov na východe

Na východných hraniciach Rímskej ríše sa nachádzali krajiny, ktoré si Rimania nikdy nepodrobili. Najskôr tu existovala Partská, po nej Novoperzská – Sasánovská – ríša. celý článok

Slovenskí archeológovia objavili starovekú stavebnú cestu

Slovenskí archeológovia objavili starovekú stavebnú cestu

Slovenskí egyptológovia z poľsko-slovenskej archeologickej misie na egyptskom Tell el-Retábí urobili v tieto dni pozoruhodný objav. celý článok

Rimania dokázali poraziť presilu barbarov

Rimania dokázali poraziť presilu barbarov

Rímska ríša mala v 3. a vo 4. storočí viacero problémov, ktoré viedli k jej rozdeleniu a neskoršiemu zániku jej západnej časti. Neznamenalo to však, že ríša nedokázala porážať nepriateľov na svojich hraniciach. celý článok

Konzervatívny Sulla sa stal hrobárom republiky

Konzervatívny Sulla sa stal hrobárom republiky

Lucius Cornelius Sulla sa stal hrobárom Rímskej republiky. Po úspešnej vojenskej kariére a víťazstvách nad Jugurthom a Mithridatom si vydobyl postavenie diktátora v najväčšej vojne jeho života – v občianskej vojne. Aj tu bol úspešný a opäť si svojimi úspechmi zaslúžil prídomok Felix – „Šťastný“. celý článok

Rímska disciplína stála za masakrom Keltov pri Telamone

Rímska disciplína stála za masakrom Keltov pri Telamone

Bitka pri Telamone patrí medzi menej známe staroveké konflikty, a to napriek tomu, že sa dá zaradiť medzi udalosti, ktoré rozhodli o osude Ríma. Rovnako ako v boji s Pyrrhom a s Hannibalom, i v nej sa rozhodovalo o osude Ríma. celý článok

Diskusia