Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Objavili masový hrob z doby kamennej

Publikované : 28.08.2015 | Zobrazení: 6628 |
3 minúty čítania

Masové vraždenie je súčasťou ľudských dejín od najstarších čias. Nedávno preletela svetovými médiami správa o novom náleze, ktorý opäť potvrdil, že naši predkovia neboli mierumilovní roľníci a pastieri.

 

Z nemeckej lokality Schöneck-Kilianstädten blízko Frankfurtu nad Mohanom pochádza nález neolitického masového hrobu, ktorý skúmal tím Christiana Meyera. Boli v ňom uložené kostrové pozostatky najmenej dvadsiatich šiestich jedincov –  mužov, žien aj detí. Kosti nesú stopy násilia, dlhé kosti končatín sú polámané, na lebkách boli viditeľné stopy po úderoch kamenných sekier. Nález pôsobí dojmom, že ide o vyvraždenú populáciu neolitickej osady. Zaujímavé je, že chýbajú mladé ženy. Zrejme boli ušetrené masakra a boli odvlečené útočníkmi. Táto desivá udalosť však nebola v praveku ojedinelá.

Masový hrob datujeme do obdobia, keď na väčšine územia strednej a západnej Európy, archeológovia evidujú tzv. kultúru s lineárnou keramikou (LNK). Táto kultúrna jednota však nesvedčí o nejakej idylickej selanke, naopak, bolo to obdobie neustálych konfliktov. Najmä v záverečnom období tieto konflikty a vnútorné napätie viedli k rozpadu (LNK) na menšie kultúrne celky. Teóriu o krízovom rozpade sformuloval Jean-Paul Farrugia na základe podobných nálezov s dokladmi násilia a zvýšeného rituálneho chovania.

Najviac podobných nálezov pochádza práve z Nemecka a Rakúska. V nemeckom Talheime išlo o podobný nález, v malej jame boli pozostatky tridsiatich štyroch ľudí. Podľa antropológov sa v hromadnom hrobe nenachádzali deti do jedného roku. Je pravdepodobné, že ich útočníci nechali nažive a začlenili do svojho spoločenstva.

Tak isto v nemeckom Herxheime odkryli jedinečné sídlisko zo záverečného stupňa kultúry s lineárnou keramikou. Vo výplni priekop, ktoré obklopovali osadu, boli nájdené rozsekané kosti z najmenej 450 ľudských jedincov (počet jedincov sa odhaduje dokonca až na 1300 – 1500). Ľudské kosti neboli ohryzené zvieratami, takže neležali pohodené v priekopách, ale boli úmyselne posmrtne rozbíjané. Indície vedú autorov výskumu k názoru, že išlo o kultovú osadu, akúsi centrálnu svätyňu doby kamennej, do ktorej boli z veľkých vzdialeností prenášané ľudské pozostatky.

V rakúskom Schletzi pri Asparne an der Zaya sa v priekope osady našlo najmenej šesťdesiat ubitých jedincov, z toho dvadsaťsedem z nich patrilo k deťom a nedospelým.

Násilne ubitých jedincov, niektorých dokonca s dokladmi kanibalizmu na kostiach, nachádzame v závere LNK (želiezovská skupina) aj na Slovensku. Tu však ide skôr o doklady rituálov spojených s ľudskými obetami, čo by mohlo korešpondovať s krízovým stavom v spoločnosti.

Príčiny, ktoré vyvolali krízu v kultúre s lineárnou keramikou a spôsobili tak jej koniec, nie sú dosiaľ vyriešené. Stáli za jej pádom prirodzené (napr. klimatické) alebo spoločenské (napr. sociálne a ekonomické) dôvody? Archeológovia stoja ešte na začiatku bádania, aby potvrdili Faruggiovu teóriu. Vyriešenie tejto otázky však má význam aj pre súčasnosť, keďže ide o prvý predpokladaný kolaps usadlej civilizácie na našom kontinente.

 

Pavol Jelínek

 

Použitá literatúra

Farrugia, J. P.: Une crise majeure de la civilisation du Néolithique Danubien des années 5100 avant notre ere. Archeologické rozhledy 54, 2002, 44 – 98.

Jelínek, P.: Príspevok k ľudským obetám a k prejavom antropofágie v želiezovskej skupine na juhozápadnom Slovensku. In: R. Tichý/ R. Štulc (eds.): Hroby, pohřby a lidské pozůstatky na pravěkých a středověkých sídlištích. Živá archeologie/REA Supplementum 3. Hradec Králové,  2010, 44 – 49.

Jelínek, P.: Genocídy doby kamennej. Historická revue 5/2011, 30 – 33.

Jelínek, P.: Kríza v neolitickej spoločnosti? Historická revue 8/2012, 6 – 9.

Jelínek, P./ Varsik, V.: Objekty želiezovskej skupiny s ľudskými skeletmi z Veľkého Medera. Zborník SNM – Archeológia 23, 2013, 9 – 16.

Meyer, CH./ Lohr, Ch./ Gronenborn, D. / Alt, K. W.: The massacre mass grave of Schöneck-Kilianstädten reveals new insights into collective violence in Early Neolithic Central Europe PNAS 2015. Published ahead of print. August 17, 2015.

 

Internetové odkazy: 

a) http://echo24.cz/a/iH78N/prekvapivy-objev-muceni-a-masova-vrazda-z-doby-kamenne

b) http://phys.org/news/2015-08-scientists-evidence-prehistoric-massacre-europe.html

 

Obrazová príloha: www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Slávny Stonehenge postavili ako prejav úcty k mŕtvym

Slávny Stonehenge postavili ako prejav úcty k mŕtvym

Nepostavili ho Kelti, nebolo svätyňou druidov, neslúžilo ako astronomické observatórium... Mnohé z toho, čo väčšina ľudí počula o Stonehenge, je prinajmenšom nepresné či neúplné. celý článok

Mohol vírus krymsko-konžskej hemoragickej horúčky spôsobiť keltskú expanziu?

Mohol vírus krymsko-konžskej hemoragickej horúčky spôsobiť keltskú expanziu?

V 5. storočí pred Kr. sa v Európe objavili nové bojovné kmene. Pochádzali zo západu a aj antickí autori mali o nich len hmlisté predstavy. celý článok

Meče z hlbín: prečo ľudia doby bronzovej hádzali zbrane do vody?

Meče z hlbín: prečo ľudia doby bronzovej hádzali zbrane do vody?

Patrili medzi najpôsobivejšie odznaky prestíže a moci, vyvolávajúce úžas zlatistým leskom a azda aj hrôzu schopnosťou v okamihu – jediným pohybom – ukončiť ľudský život. celý článok

Vyvraždil neolitických Európanov „najnásilnejší ľud všetkých čias“?

Vyvraždil neolitických Európanov „najnásilnejší ľud všetkých čias“?

Pred 5000 rokmi mala väčšina Európanov geneticky blízko k neolitickým roľníkom z Anatólie. O tisíc rokov neskôr už obyvatelia strednej a severnej Európy odvodzovali väčšinu genetického pôvodu od pastierov pontsko-kaspickej stepi. Obzvlášť ťažkú ranu utŕžila pôvodná mužská populácia. celý článok

10 najvýznamnejších archeologických objavov roku 2019

10 najvýznamnejších archeologických objavov roku 2019

Archeológovia aj minulý rok objavili množstvo zaujímavostí. Mnohé z nich sú výsledkom spolupráce archeológie s rôznymi prírodnými vedami. Tradične v našom rebríčku nedominujú zlaté poklady, ale výsledky vedeckej práce množstva bádateľov. celý článok

Diskusia