Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

O rozlúštiteľovi chetitčiny trochu inak

Publikované : 22.05.2014 | Zobrazení: 6786 |
4 minúty čítania

Lúštiť mŕtve reči v neznámych písmach, odhaľovať dávno stratené civilizácie a približovať prostredníctvom písaného slova každodenný život obyvateľov starovekého sveta spred niekoľkých tisícročí nebolo doménou len renomovaných vedcov z prestížnych univerzít a vedeckých ústavov európskych mocností Nemecka, Francúzska či Veľkej Británie. K velikánom staroorientálnej filológie a histórie starovekých krajín právom patrí postava českého bádateľa Bedřicha Hrozného. Jeho rozlúštenie chetitčiny vôbec nebolo „hrozným“, ale naopak geniálnym počinom.

 

Poslušne hlásim ...

O úspechoch rodáka z Lysej nad Labem Bedřicha Hrozného počul prakticky každý milovník starovekých dejín Orientu. Najväčší podiel na spopularizovaní práce tohto českého vedca svetového formátu mal predovšetkým Vojtech Zamarovský a jeho archeologická detektívka Za tajomstvom ríše Chetitov, ktorá vykresľuje Bedřicha Hrozného ako neúnavného bádateľa, orientálneho filológa i archeologického výskumníka v Malej Ázii.

Rovnakú pozornosť, akú venoval Zamarovský svojmu hlavnému protagonistovi, venujú Hroznému i české médiá, ktoré pri rôznych jubilejných príležitostiach vyťahujú „staré známe“ fakty zo života zakladateľa chetitológie.

Práve rôzni žurnalisti a pisatelia popularizačných článkov na tému „Bedřich Hrozný a rozlúštenie chetitčiny“ živia nepresné, a často skreslené informácie o tom, čo skutočne Hrozný lúštil a za akých okolností dospel k nepochybne brilantnému záveru o indoeurópskom jazyku Chetitov.

Predovšetkým v publicistike a literatúre faktu sa neustálym nekritickým preberaním starších poznatkov udomácnili, a pravdu povediac i v povedomí laickej verejnosti zakorenili mylné, ale romantické predstavy o tom, že Hrozný prišiel s rozlúštením chetitského problému počas vojenskej služby v armádnom sklade vďaka istej zhovievavosti nadporučíka Kammergrubera. Vytiahnuť oponu nad domnelou predstavou rozlúštenia chetitčiny znamená pripomenúť si túto tak často citovanú a ľudsky obľúbenú historickú anektodu, nápadne pripomínajúcu rečníke figúry Haškovho dobrého vojáka Švejka:

„Poslyšte, inteligente,“ zeptal se jednoho dne c. a k. nadporučík Kammergruber, „čím jste v civilu?“ „Poslušně hlásím, profesor semitologie, se zvláštním zřetelem k asyriologii.“ „Semi-co? Jak to děláte, že vám tu ve skladě nic nechybí?“ „Poslušně hlásím, nekradu!“ „Tomu poprvé věřím. A jak to děláte, že vám tu nekradou jiní?“ „Poslušně hlásím, pokud možno stále tu sedím!“ A na vysvětlenou, čím si krátí čas, vytáhl schovaný balík klínopisných textů. „Mít tak deset tisíc semitologů, Rakousko tuto válku vyhraje!

Príbehu o vyrukovaní čatára Hrozného s fenomenálnym objavom indoeurópskej reči Chetitov počas vojenskej služby sa držala aj posledná monografia českého arabistu Reného Kopeckého, podľa ktorého Hrozný narukoval najskôr 15. februára 1915, ale v ten istý deň bol z vojenskej služby prepustený pre krátkozrakosť a opätovne bol uznaný za schopného až v pondelok 16. augusta 1915. Vykresľuje postavu Kammergrubera, na ktorého si vďačne zaspomínal i Hrozný v úvode svojej nemecky písanej práce Die Sprache der Hethiter, ako priateľského a vede nakloneného „osvieteného“ nadporučíka, schvaľujúceho Hrozného bádateľskú činnosť. No podľa zistení českého experta Petra Vavrouška, Hrozný rozlúštil chetitčinu nie ako príslušník c. a k. armády, ale ako civilista, pretože v liste profesorovi Justinovi Práškovi zo dňa 8. februára 1916 doslovne uvádza, že narukoval 1. decembra 1915, teda po svojej berlínskej prednáške z 24. novembra 1915, kde informoval odbornú verejnosť o rozlúštení chetitského problému.

Ostáva výhradne na čitateľovi, či zostane verný romantickej ilúzii alebo logickej dedukcii, podľa ktorej je reálnejšie vystupovať pred pánmi profesormi z Predoázijskej spoločnosti v Berlíne v civile ako odbiehať z vojenskej služby vo vojenskej uniforme na vedecké extempóre v čase, keď na bojových frontoch prvej svetovej vojny umierali vojaci a dôstojníci rakúsko-uhorskej armády. Napriek všetkému si však český bádateľ nemohol sťažovať, pretože Viedeň bola mimo hlavného diania vojenských represálií, a preto mal popri vojenských povinnostiach i dostatočný priestor pre štúdium, keďže do konca prvej svetovej vojny stihol vydať okrem spomínaného diela Die Sprache der Hethiter i chetitský slovník a gramatiku.

 

Jazyk kontra písmo

V súvislosti s knihou Reč Chetitov je zaujímavé všimnúť si, ako často sa stretávame nielen v novinárskych stĺpčekoch, ale dokonca i v odbornejších textoch s pomýleným tvrdením, že profesor Hrozný rozlúštil písmo. Chetiti používali v písomnom styku klinové písmo, ktoré bolo rozšírené po celom území Blízkeho východu ako napríklad latinka v európskom priestore. Napriek tomu sa však nezaraďujú medzi Semitov, ale ich jazyk patrí, ako dokázal prof. Hrozný, do indoeurópskej jazykovej rodiny, čo zvádza neznalých pánov od novín k scestným tvrdeniam o rozlúštení chetitského písma. A práve v dôsledku tejto nejasnosti majú českí filológovia čo robiť, aby vyvracali nesprávne a na pravú mieru uvádzali správne konštatovanie, že majster klinopisného bádania v Československu rozlúštil jazyk, a nie písmo Chetitov.

Symbolom jeho lúštiteľského úspechu sa nakoniec stalo pamätné súvetie „Nyní chléb budete jíst, poté vodu budete pít,“ v ktorom dominujú indoeurópske slová chlieb a logicky k nemu patriaca voda. Petr Vavroušek vo svojej knihe Pán chetitských tabuliek po objasnení týchto záludných terminologických pojmov ešte viac skomplikoval situáciu, pretože lingvisticky správne poznamenal, že Bedřich Hrozný v skutočnosti nerozlúštil ani tú chetitčinu, ale néšitčinu, teda jazyk Néšitov, t. j. Chetitov píšucich klinovým písmom. Oproti nim existovali ešte Chetiti hieroglyfickí, na ktorých lúštení sa podieľal profesor Hrozný najmä dešifrovaním niekoľkých znakov a vydaním autografií hieroglyfických nápisov, čím uľahčil cestu ďalším bádateľom. Sám sa domnieval, že svojou prácou skutočne dospel k rozlúšteniu aj tohto tajomstva, ale čas ukázal, že sa vo viacerých bodoch mýlil a osud poveril rozlúštením chetitskej hieroglyfčiny až profesora Helmuta Theodora Bosserta.

Mimochodom, Hrozný si až do konca svojho života myslel, že sa mu podarilo rozlúštiť okrem chetitského jazyka i protoindické nápisy z Mohendžo Dara a z Harapy, ako i krétske nápisy. Ani tu však nebol úspešný.

Či už si predstavíme profesora Bedřicha Hrozného ako nepraktického kabinetného vedca (ktorým vonkoncom nebol) alebo životom ostrieľaného bádateľa, musíme mať pri listovaní encyklopedickými portrétmi, populárno-vedeckými článkami a jubilejnými príspevkami na pamäti, že svojou prácou prispel k odhaleniu jazyka jedného z najsilnejších národov starovekého sveta.

 

Mgr. Tomáš Adamčík absolvoval históriu na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde pokračuje v doktorandskom štúdiu. Šéfredaktor študentského historického časopisu Acheron (Acta Historica Et Orientalia Neosoliensia). Zaoberá sa dejinami a kultúrou Blízkeho východu a osobou Bedřicha Hrozného, najmä jeho archeologickou expedíciou v Malej Ázii.

 

Použitá literatúra

Kopecký, R.: Bedřich Hrozný – život a dílo. Praha 2011.

Pokorná, M.: Bedřich Hrozný (6. 5. 1879 – 13. 12. 1952) 120. výročí narození. Akademický bulletin. Oficiálni časopis Akademie věd ČŘ 3, 1999, 5.

Slach, M.: Můj starý dobrý Orient-Expres. Vyprávění o životě a díle velkého českého orientalisty a chetitologa univ. prof. Bedřicha Hrozného. Biografický a archeologický román vědce. Třebíč 2000.

Vavroušek, P.: Pán chetitských tabulek. Praha 2009.

Obrazová príloha: www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Reformátor Tiberius Gracchus zahynul pri masakre

Reformátor Tiberius Gracchus zahynul pri masakre

S pádom Rímskej republiky a vznikom cisárstva máme tradične spojené legendárne mená Gaia Iulia Caesara a jeho adoptívneho syna Octaviana Augusta. V skutočnosti však išlo o proces trvajúci sto rokov. celý článok

Po zničení Kartága sa z Ríma stala superveľmoc

Po zničení Kartága sa z Ríma stala superveľmoc

Pokiaľ by sme mali určiť dátum, kedy sa Rímska republika stala z regionálnej mocnosti dominantnou superveľmocou celého Stredomoria, podarí sa nám to prekvapivo ľahko. Bol to rok 146 pred Kr., keď si republika nielen definitívne podmanila Macedóniu a Grécko, ale hlavne sa jej podarilo zničiť... celý článok

Kelti bojovali za egyptských faraónov

Kelti bojovali za egyptských faraónov

Kelti, ktorých pravlasť bola v strednej Európe a sídlili aj na území dnešného Slovenska, boli často súčasťou žoldnierskych jednotiek starovekých panovníkov. celý článok

Parti rozdrvili Rimanov na východe

Parti rozdrvili Rimanov na východe

Na východných hraniciach Rímskej ríše sa nachádzali krajiny, ktoré si Rimania nikdy nepodrobili. Najskôr tu existovala Partská, po nej Novoperzská – Sasánovská – ríša. celý článok

Slovenskí archeológovia objavili starovekú stavebnú cestu

Slovenskí archeológovia objavili starovekú stavebnú cestu

Slovenskí egyptológovia z poľsko-slovenskej archeologickej misie na egyptskom Tell el-Retábí urobili v tieto dni pozoruhodný objav. celý článok

Diskusia