Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

O príchode Maďarov do Karpatskej kotliny

Publikované : 23.03.2016 | Zobrazení: 6597 |
4 minúty čítania

Súčasťou maďarského, no nepriamo aj slovenského národného príbehu je otázka príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny. Prehľad tejto témy v dielach vybraných slovenských a maďarských historikov podáva vo svojej publikácii Beáta Pintérová.

 

Obálka knihyMaďari prišli do Karpatskej kotliny na konci 9. storočia, teda v období, keď sa existencia Veľkej Moravy chýlila ku koncu. V priebehu 19. storočia začali stále ešte nie vždy úplne profesionálni historici konštruovať národné príbehy – maďarský a slovenský – každý zvlášť. Príchod Maďarov do Karpatskej kotliny nebol z hľadiska slovenských dejín vnímaný ako ich súčasť. Pre slovenských autorov historických prác spočiatku znamenal najmä súvis so zánikom Veľkej Moravy a nebol ponímaný pozitívne. Naopak, na maďarskej strane práve snaha veľkolepo osláviť tisíce výročie príchodu do Karpatskej kotliny (zaujatia vlasti označovaného ako ,,honfoglalás“) vytvorila tlak na tvorcov historiografie, aby bol určený presný letopočet tejto udalosti, ktorý sa aj v súvislosti s reálnou možnosťou ukončenia veľkolepých príprav ustálil na rok 896.

Veľmi silný vplyv na historiografiu mala vždy politická situácia. Ináč to nemohlo byť ani u nás v priebehu 19. a 20. storočia. Pomerne turbulentne sa v tomto období v našich podmienkach vystriedalo niekoľko politických režimov, zanikali staré a vznikali nové štáty, čo sa podpísalo na percipovaní jednotlivých dejinných udalostí a interpretácií prameňov. Veď nakoniec ani pramene samotné nevznikali v politickom vákuu a niektoré z nich neboli priamo svedkami doby udalostí nimi popisovaných. Výborným príkladom toho je Anonymova kronika. Podobne ako v kronikách okolitých kráľovstiev, aj v nej nájdeme už kresťanstvom pretransformované zvyšky pôvodného mýtického príbehu o pôvode prvej vládnucej dynastie Arpádovcov a už aj skutočné dejinné udalosti sú v nej opísané aj s niekoľkostoročným odstupom. Politickou klímou poznamenaní bádatelia neskúmali pramene vždy s úprimnou snahou o objektivitu – tej napokon ani dnešní historici nie sú úplne schopní. V určitej politickej atmosfére nebolo jednoduché vyhnúť sa záverom formulovaným v až prehnane nacionalistickom duchu. Hlohovec – ozdobné kovanie mešca maďarského bojovníkaNie všetci bádatelia venovali pozornosť výsledkom iných vedných disciplín, najmä postupne sa rozvíjajúcej archeológie. Pod vplyvom stupňujúcich sa politických udalostí dokonca niektorí historici v priebehu svojej kariéry menili vlastné závery, čo sa odrážalo väčšinou v narastajúcich nacionalistických tendenciách ich interpretácií. Takíto autori sa našli ako na slovenskej, tak aj na maďarskej strane (napr. Sasinek, Karácsonyi). V priebehu sledovaného obdobia, ktoré zachytáva historiografia dvoch národov takmer od ich počiatkov, je zaujímavé pozorovať, k akým, dnes už prekonaným a z dnešného pohľadu niekedy až absurdným zisteniam sa dokázali autori historických prác dopracovať (napr. Sasinek považoval Maďarov prichádzajúcich do Karpatskej kotliny za moslimov, pretože v byzantských prameňoch boli nazývaní Turkoi; z toho zas Záborský vyvodzoval, že na hlavách mohli nosiť turbany).

Autorka knihy Beáta Pintérová pôsobí na Katedre histórie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde prednáša okrem iného aj dejiny slovenského stredoveku. Dejiny bádania sú dlhodobo témou jej výskumu. Po úvode, v ktorom čitateľa bližšie zoznamuje s predmetom monografie a v chronologickom slede predstavuje niektoré kľúčové dobové udalosti,  ako sú známe podľa súčasného stavu výskumu, nasleduje prvá kapitola, v ktorej sú zhrnuté dejiny bádania príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny z pohľadu archeológie. Najmä vzhľadom na stav písomných prameňov bolo veľmi vhodné zaradiť do monografie aj takúto kapitolu, keďže v ranom stredoveku história nemôže prinášať výsledky bez zváženia a podpory archeologických prameňov. Na druhej strane však kapitola poukazuje i na to, aká môže byť archeológia nejednoznačná a do akej miery sa jej výsledky dajú ohýbať nacionalistickými tendenciami.

Druhá a tretia kapitola sa venujú zhrnutiu pohľadov na príchod Maďarov do Karpatskej kotliny najprv u vybraných autorov spadajúcich do okruhu slovenskej, a potom aj maďarskej historiografie. Beáta Pintérová si pre svoju monografiu vybrala tie najznámejšie a  najcitovanejšie mená. Autorka knihy – Beáta PintérováSlovenskú časť otvárajú autori pôsobiaci v 19. storočí, zakladatelia slovenskej (vtedy ešte nie plne profesionálnej) historiografie Pavol Jozef Šafárik, František Víťazoslav Sasinek, Jonáš Záborský. Na začiatku 20. storočia svoje práce publikoval Július Botto. Ďalej nasledujú už profesionálni historici pôsobiaci na univerzite v Bratislave. Medzi nimi je profesor českej národnosti a čechoslovakistického presvedčenia Václav Chaloupecký a aj prvý slovenský profesor histórie Daniel Rapant. Historiografiu prvej republiky uzatvára opäť český rodák Josef Macůrek. Historiografiu slovenského štátu reprezentuje František Hrušovský a zoznam končí v dnešnej historiografii stále citovanými predstaviteľmi povojnovej historickej tvorby Branislavom Varsikom a Petrom Ratkošom.

Aj v časti venovanej maďarským bádateľom sa čitateľ stretne s najznámejšími menami súčasníkov slovenských historikov. Na začiatku stoja traja predstavitelia historiografie 19. storočia Mihály Horváth, Károly Szabó a Gyula Pauler. Najmä v prvej polovici 20. storočia, čiže v období rozpadu Uhorska a potom druhej svetovej vojny, tvorili János Karácsonyi a Bálint Hóman.

Beáta Pintérová si ďalej vybrala prácu turkológa Gyulu Németha, ďalej Erika Molnára, ktorý aplikoval zásady historického materializmu na maďarské kmene prichádzajúce do Karpatskej kotliny a tu žijúce slovanské kmene v tomto období. Objavuje sa tu aj dielo priekopníka maďarskej byzantológie Gyulu Moravcsika a na záver dodnes často citovaní medievisti György Györffy a Gyula Kristó.  Pohľady jednotlivých historikov rozdelila autorka na sekcie Odchod Maďarov zo starých sídiel, Príchod Maďarov do Karpatskej kotliny a ich vzťahy k okoliu, Štruktúra spoločnosti a cesta k štátnostiPrijímanie kresťanstva.

Knihu vhodne dopĺňa príloha slovenských prekladov úryvkov z kľúčových písomných prameňov. Monografia obsahuje aj sumár v anglickom a maďarskom jazyku.

Ukážka z Anonymovho diela Gesta HungarorumVďaka prehľadnosti a autorskému štýlu je kniha vhodná nielen pre akademického čitateľa, ale aj pre širšiu verejnosť. Keďže sa v publikácii striedajú časti venujúce sa výsledkom vedeckého výskumu a krátke životopisy historikov, jej čítanie ani na menej erudovaného čitateľa nezapôsobí monotónne. Kniha sa môže stať aj veľmi dobou pomôckou pre ďalších bádateľov. Čitateľovi je v publikácii komplexne predstavená téma príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny. Pre maďarsky nečítajúce publikum je mimoriadne hodnotná práve kapitola zhrňujúca názory maďarských bádateľov, formulované v pôvodných prácach väčšinou v maďarskom jazyku. Kniha tak môže napomôcť budovaniu vzájomného porozumenia dvoch národov, ktoré  vyše tisíc rokov spoluvytvárali svoje dejiny.

 

Martina Škutová

Obálka knihy

Beáta Pintérová: Z dejín bádania o príchode Maďarov do Karpatskej kotliny (v slovenskej a maďarskej historickej spisbe od polovice 19. storočia do konca 20. storočia). Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre 2015, 270 strán, mäkká väzba. ISBN 978-80-558-0819-2.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Fašizmus je kniha, ktorá u nás chýbala

Fašizmus je kniha, ktorá u nás chýbala

V roku 2019 vyšla vo vydavateľstve Premedia kniha Fašizmus od historika Jakuba Drábika. Bez preháňania sa dá povedať, že podobná publikácia na slovenskom knižnom trhu chýbala... celý článok

Súmrak monarchie pripomína skôr súmrak ľudského bytia

Súmrak monarchie pripomína skôr súmrak ľudského bytia

Greg King a Penny Wilsonová napísali knihu, ktorá spája osudovosť romantizmu s napínavosťou thrilleru a vrcholí sťa antická tragédia. To všetko je navyše zaodené v háve precízneho psychologického profilu. Najdesivejší je však fakt, že pri jej písaní ani nemuseli fabulovať. celý článok

Vyšla kniha o súdnictve a trestoch v Košiciach

Vyšla kniha o súdnictve a trestoch v Košiciach

Košické vydavateľstvo HistoricKE vydalo knižnú novinku pod názvom „Maleficz. Ako sa súdilo a trestalo v Košiciach v 16. storočí.“ celý článok

Jared Diamond priniesol zaujímavú analýzu štátnych kríz v dejinách

Jared Diamond priniesol zaujímavú analýzu štátnych kríz v dejinách

Knihy Jareda Diamonda môžeme zaradiť do kategórie diel, ktoré sa snažia vysvetliť fungovanie celého sveta. Patrí do skupiny autorov, ako sú Steven Pinker alebo Yaval Noah Harari. celý článok

Štefánik 4. 5. 1919 – za lákavým titulom sa skrýva chaos

Štefánik 4. 5. 1919 – za lákavým titulom sa skrýva chaos

Kniha Karola Kulašíka s lákavým titulom „M. R. Štefánik 04. 05. 1919“ dáva zdanlivo prísľub nových faktov k záhade Štefánikovej tragédie, ktorej 100. výročie si tento rok pripomíname. celý článok

Diskusia