Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Novinky z archeológie – september 2016

Publikované : 03.10.2016 | Zobrazení: 7090 |
4 minúty čítania

Archeológovia neustále objavujú nové fakty o živote našich predkov. Aj keď si niektorí myslia, že všetko už bolo preskúmané, opak je pravdou.

 

Pripravili sme pre vás novú, a jej autor dúfa, že i pravidelnú rubriku zo sveta archeologických výskumov. Mojím cieľom bude informovať o aktuálnych novinkách z archeologických sond, múzeí a kníh. Výber bude, samozrejme, subjektívny, ale verím, že vás každý mesiac zaujme.

 

Migrácia a klimatické zmeny

Vedci vytvorili počítačový model, na základe ktorého sa možno domnievať, že skupiny Homo sapiens sapiens sa šírili z Afriky vo viacerých vlnách cez Blízky východ a Arabský polostrov ďalej do Ázie a Európy. Simuláciu potvrdzujú aj archeologické nálezy v týchto regiónoch. Vzniknutý model zároveň umožňuje spojiť tieto migračné vlny s výkyvmi zemskej osi. Môžeme teda povedať, že „knísanie“ zemskej osi mohlo spôsobiť klimatické zmeny. Ak by tieto zmeny neboli nastali, evolúcia by určite použila iné vývojové cesty. Migrácie z východnej Afriky prebiehali cez vtedy zelený koridor, do ktorého patrila severná Afrika, Arabský polostrov a Blízky východ. Štúdiu publikovali v časopise Nature.

 

Ako mačky dobyli svet

Aj ďalší objav bol publikovaný v časopise Nature. Genetici Eva-Maria Geiglová, Claudio Ottoni a Thierry Grange sa zaoberali domestikáciou mačky. Mali k dispozícii viac ako 200 vzoriek mitochondriálnej DNA z 30 archeologických lokalít z Európy, z Blízkeho východu a z Afriky. Išlo o mačky, ktoré žili v období od 13 000 pred Kr. do 1700 po Kr. Mačkovití lovci sa stali užitoční pre prvých poľnohospodárov vďaka lovu hlodavcov. Mitochondriálna línia extrahovaná z múmií egyptských mačiek sa našla aj v iných nálezoch z Eurázie a Afriky. Dá sa dokonca povedať, že aj mačky Vikingov majú svoj pôvod v Egypte. Predpokladá sa, že mačky brali na svoje lode už prví moreplavci. Pre zaujímavosť, pruhované mačky sa objavili až v stredoveku.

 

„Mega žena“

Na známej archeologickej lokalite Çatalhöyük z mladšej doby kamennej, ktorá leží uprostred Malej Ázie, objavili unikátnu sošku ženy. Soška merala 17 centimetrov a vážila 1 kilogram. Našla sa neporušená. Archeológovia datujú nález medzi roky 8000 a 5500 pred Kr. Vyhotovili ju z mramorového kameňa. Predpokladá sa jej kultové využitie. Archeologický tím na lokalite vedie profesor Ian Hodder zo Stanfordskej univerzity.

Lokalita Çatalhöyük patrí medzi najstaršie stále ľudské sídliská. Ľudia tu stavali príbytky „pueblového“ typu, okrem miesta na život sa v nich vyskytovali aj chrámy s kultom býkov a supov.

 

Krištáľové zbrane

Španielski archeológovia objavili na lokalite Valencina de la Concepcion (juhozápadné Španielsko) na prvý pohľad zvláštne zbrane – hroty šípov, čepeľ dýky z krištáľu. Okrem zbraní sa našli aj kusy suroviny. Predmety boli pravdepodobne vyrobené v 3. tisícročí pred Kr. Nálezy pochádzajú z megalitického hrobu typu dolmen, 

ktorý mal priemer až 43 metrov a obsahoval dve hrobové komory. Postavili ho z kusov bridlice. V celej konštrukcii sa zatiaľ identifikovalo 25 pochovaných jedincov v skrčenej polohe, pri ktorých sa našli desaťtisíce korálok, často vyrobených zo vzácneho jantáru. Pri hlave pochovaného mladého muža ležal sloní kel a ďalšie predmety zo slonoviny.

Krištáľové zbrane sa nenachádzali priamo pri pochovaných jedincoch, ale objavili ich vo vrchnejších vrstvách štruktúry. Technologicky išlo o výnimočné predmety, ktoré vyžadovali zručných remeselníkov. Takéto artefakty nie sú na konci neskorej doby kamennej v Európe časté. Vedci spájajú ich umiestnenie v hrobe s kultovými praktikami. Krištáľ mal vyjadrovať životnosť, magickú silu a spojenie s predkami, ale tu sme už čiastočne v „ríši dohadov“.

 

Slovensko

Archeologický ústav SAV v Nitre sa spolu s Katedrou archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre stal nositeľom výročnej ceny revue Pamiatky a múzeá v kategórii Objav – nález za rok 2015. Cenu získali za unikátny súbor vrcholnostredovekých nálezov zo stredovekej cisterny vo Zvolene na Pustom hrade. Ocenenie za Archeologický ústav SAV prevzal riaditeľ Matej Ruttkay, vedúci výskumu Ján Beljak a odborný pracovník Matúš Melo, za spolurealizátora výskumu, Katedru archeológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre, vedúca katedry Noémi Beljak Pažinová Archeologický výskum najväčšej cisterny na stredovekom hrade zo Slovenska priniesol mimoriadne cenné nálezy a poukázal na monumentálnosť a dôležitosť tohto objektu na Pustom hrade vo Zvolene. Vďaka objavu kolekcie viac ako 700-ročných drevených predmetov a výrobkov sa podarilo spresniť chronológiu výstavby hradu.

V septembri vyšlo aj nové číslo časopisu Slovenská archeológia LXIV – 1 – 2016. Obsahuje príspevky  o kľúčových výsledkoch výskumu neolitickej lokality Studénka, lokality  z neskorej doby bronzovej a z doby halštatskej v  Čiernych Kľačanoch a z včasného stredoveku v Chľabe. Zaujímavý je príspevok k patrocíniu Kostola sv. Margity Antiochijskej.

 

 

Mgr. Branislav Kovár, PhD., vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v časopise Historická revue. Zúčastnil sa archeologických expedícií v Kuvajte, vo Francúzsku a v Guatemale. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk.

 

Internetové odkazy:

a) http://www.nature.com/nature/journal/vaop/ncurrent/full/nature19365.html#access

b) http://www.livescience.com/56188-humans-left-africa-due-to-earth-wobbles.html

c) http://deepseadrilling.org/

d) http://www.archaeology.org/news/4853-160921-cat-dna-domestication

e) http://www.nature.com/news/how-cats-conquered-the-world-and-a-few-viking-ships-1.20643

f) http://www.dailygrail.com/Hidden-History/2016/9/The-Crystal-Weapons-Prehistoric-Spain

g) http://archeol.sav.sk/index.php/sk/2016/09/14/archeologicky-ustav-sav-ziskal-prestizne-ocenenie/

 

Obrazová príloha: Ján Beljak, Jason Quinlan, Tobias Friedrich, wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Archeologické novinky – júl 2017

Archeologické novinky – júl 2017

Ľudia prišli do Austrálie pravdepodobne skôr, ako sme si mysleli. Cunami z roku 2004 nebola jediná, ktoré zasiahla juhovýchodnú Áziu. V Mexiku objavili vežu postavenú z ľudských lebiek. Najnovšie archeologické výskumy neustále menia náš pohľad na minulosť. celý článok

Archeologické novinky – jún 2017

Archeologické novinky – jún 2017

Leto je najlepší čas pre archeológiu. Výskumy sa rozbehli a väčšina archeológov pracuje v teréne. celý článok

Novinky z archeológie – máj 2017

Novinky z archeológie – máj 2017

Archeológovia musia opäť meniť evolučný strom ľudí. V Egypte sa objavili viaceré zaujímavé nálezy. V lese Robina Hooda mali Vikingovia posvätné miesto a vedcom sa podarilo rekonštruovať podobu šamanky z Brna. Aký bol mesiac máj v archeológii? celý článok

Archeologické novinky – apríl 2017

Archeologické novinky – apríl 2017

Mnohé objavy v archeológii sa dnes už nezaobídu bez dobrého marketingu. Dnešný archeológ musí vedieť svoj výskum „predať“. Výborná reklama prinesie pozornosť a tá zasa ďalšie prostriedky na vedecký výskum. celý článok

Archeologické novinky – marec 2017

Archeologické novinky – marec 2017

V Egypte objavili gigantickú sochu, na Slovensku sa skúma obrovské avarské pohrebisko a zverejnili sa najnovšie výskumy o mužovi z ľadovca – Ötzim. Aký bol mesiac marec v archeológii? celý článok

Diskusia