Novinky z archeológie – január 2017

Publikované : 01.02.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3747

V prvom mesiaci roku 2017 uverejnili archeológovia a vedci z príbuzných disciplín viacero zaujímavých zistení, ktoré opäť posúvajú naše poznanie dávnej minulosti. Nové objavy v archeológii súvisia s dnešnými populárnymi témami – s migráciou obyvateľstva a s kolapsami civilizácií.

 

Staroveké kontakty Indie a Austrálie

Prví obyvatelia Austrálie prišli na južný kontinent niekedy pred 45 000 rokmi. Prví Európania sa tu objavili na konci 18. storočia po Kr. Do zabehnutých poučiek však prehovorili najnovšie genetické štúdie, podľa ktorých sa do Austrálie asi pred 4 300 rokmi dostala aj skupina ľudí z Indie. Výskum Iriny Pugachovej a jej tímu z Inštitútu pre evolučnú antropológiu Maxa Plancka zistil, že do Austrálie prišla aj skupina obyvateľov Indie, ktorá síce bola asimilovaná, zanechala však genetickú stopu v mužskom chromozóme Y. Títo osadníci so sebou priniesli niektoré technologické vylepšenia a jedno ikonické austrálske zviera. Geneticky pochádzali osadníci z južnej Indie, kde mohli žiť predkovia dnešných Drávidov. Mnohí vedci si však myslia, že predkovia Drávidov boli rozšírení aj v oblasti výskytu jednej z najstarších ľudských civilizácii, tzv. harappskej kultúry v povodí rieky Indus. O tejto kultúre vieme, že mala námorné kontakty s civilizáciami na Arabskom polostrove a v povodí riek Eufrat a Tigris. Prečo by sa na svojich lodiach nemohli plaviť aj cez Indický oceán? Existuje viacero indícií pre príchod osadníkov z Indie do Austrálie. Podľa archeologických nálezov sa zdá, že pôvodní Austrálčania veľmi rýchlo preskočili z paleolitickej na neolitickú kamennú industriu. Namiesto väčších kamenných nástrojov sa pomerne rýchlo objavili menšie a prepracovanejšie predmety. Pri analýze potravy Austrálčanov, ktorej súčasťou boli orechy cykasových stromov, sa zistilo, že táto potrava obsahovala veľa toxínov. Spôsob úpravy orechov po zbere sa však práve v predmetnom období odrazu zmenil a toxíny sa v orechoch vyskytovali oveľa menej. Ľudia z južnej Indie upravujú takéto orechy sušením na priamom slnku. Posledným dôkazom migrácie z oblasti dnešnej Indie je spomínané ikonické zviera Austrálie – pes dingo. Ide o zviera prinesené do Austrálie človekom, ale ešte pred príchodom Európanov. Dingovia vytlačili miestne dravce zo skupiny vačkovcov – tigre tasmánske. Podobné psy žijú aj v juhovýchodnej Ázii, ale teraz sa uvažuje aj o ich indickom pôvode.

 

Staroveké šperkárstvo v Kuvajte

Pri obchodných kontaktoch civilizácií zo starovekej Indie ešte zostaneme. Kuvajtsko-dánska archeologická misia na ostrove Failaka objavila 3 500 rokov starú dielňu na výrobu šperkov (dilmunská kultúra). Archeológovia našli kúsky polodrahokamov, ktoré mohli slúžiť ako surovina pre výrobu luxusných predmetov. Na ostrove ani na kuvajtskom pobreží sa však podobné kamene nevyskytujú. Ich pôvod musíme hľadať v Indii alebo v Pakistane. Práve kultúra Dilmun bola sprostredkovateľom kontaktov medzi starovekou Indiou a Mezopotámiou. Vyskytovala sa na území Bahrajnu, Kuvajtu a Saudskej Arábie. Na ostrove Failaka pôsobí aj Kuvajtsko-slovenská archeologická misia, ktorá skúma stredovekú osadu a aj spomínanú dilmunskú kultúru z doby bronzovej. Aktuálny nález je ďalším dôkazom, že rané civilizácie boli schopné realizovať obchod na veľké vzdialenosti.

 

Kedy prišli prví ľudia do Ameriky?

Príchod prvých ľudí na americký kontinent je stále predmetom diskusií. Pravekí lovci a zberači prenikli pravdepodobne zo Sibíri cez zamrznuté Beringovo more na americký kontinent. Uvažuje sa, že z Ázie prišlo 1 000 až 2 000 jedincov. Najskôr sa usadili niekde na území dnešného severozápadu USA a západu Kanady. V priebehu niekoľkých generácií sa pomerne rýchlo rozšírili do ostatných častí kontinentu. Vo všeobecnosti sa dnes akceptuje, že sa tak udialo pred 14 000 rokmi, a to napriek tomu, že sa v americkom Oregone objavili indície o staršom datovaní (pred 19 000 rokmi). Rovnako sa uvažuje, že Amerika bola osídlená aj z juhu, keď sa sem mohli doplaviť ľudia z Oceánie. Najnovší výskum však priniesol nové poznatky aj do tejto problematiky. Aktuálne sa v jaskyni Bluefish v kanadskom Yukone objavili archeologické nálezy, ktoré datovanie osídlenia Ameriky posúvajú až do obdobia pred 24 000 rokmi. Archeológovia datovali kosti zvierat z jaskyne, na ktorých sa našli stopy po rezaní kamennými nástrojmi.

 

Stopy mayského kolapsu

Archeológovia z univerzity v americkej Arizone sa zaoberali chronológiou lokality Ceibal v Guatemale. Vďaka veľkej analýze vzoriek sa im pomocou C14 metódy podarilo zachytiť dva kolapsy civilizácie starých Mayov. Na základe precízneho datovania vedeli vedci presne určiť, kedy staroveký Ceibal rástol a kedy upadal. Tím vedcov pod vedením Takeshiho Inomatu skúmal tzv. predklasický kolaps mayskej civilizácie z 2. storočia po Kr. a známy pád mestských štátov z konca 9. storočia po Kr. Podľa ich záverov boli oba kolapsy podobné. V mayskej civilizácii sa vo viacerých vlnách objavila sociálna nestabilita, vojna a politická kríza elít. Všetky tieto aspekty viedli ku kolapsu mayských mestských štátov. Podľa Inomatu prichádzali kolapsy najskôr ako menšie „vlny“ problémov. Neskôr sa všetky faktory znásobili a mayská civilizácia viac ráz skolabovala.

 

Tajomné kruhy pri Reykjavíku

Väčšina ľudí si osídlenie ostrova Island spája s nórskymi Vikingami, ktorí prišli na ostrov niekedy okolo roku 860 po Kr. Málokto však vie, že pred ich príchodom tu žili írski mnísi, prípadne ďalší menej početní prisťahovalci z Britských ostrovov. Na ostrove sa dokonca našli aj rímske mince z 3. storočia po Kr., čo môže byť ďalším dokladom príchodu ľudí pravdepodobne z územia Británie už niekedy v staroveku. Dokonca aj starší antickí autori ako Plínius, Polýbios, Strabón a Tacitus uvádzajú ostrov Thule, šesť dní plavby od Británie, čo by mohol byť práve Island. So starším osídlením by mohli súvisieť aj kruhové stavby, ktoré sú predmetom aktuálneho vedeckého výskumu. Kruhy sa pri archeologickom leteckom snímkovaní objavili  na predmestí Reykjavíku. Ich priemer môže byť aj niekoľko desiatok metrov. Predpokladalo sa, že ide o nejaké vikinské stavby. Teraz sa však objavili názory, že ide o konštrukcie, ktoré sú typické pre Írsko. Malo by ísť o múry, ktoré obkolesujú obydlia. V Írsku poznáme podobné štruktúry zo včasného stredoveku a vyskytovali sa až do 13. storočia.

Nová kniha o hradisku Pohansko

Archeológ Masarykovej univerzity v Brne Petr Dresler publikoval novú knihu o význačnej veľkomoravskej lokalite Pohansko. Priniesol komplexnú, ale vôbec nie nudnú analýzu včasnostredovekého osídlenia významného veľkomoravského centra. Zameral sa na zistenie funkčnosti a na postavenie hradiska a jeho zázemia, čo sa mu z veľkej časti úspešne podarilo.

 

 


Mgr. Branislav Kovár, PhD., vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v časopise Historická revue. Zúčastnil sa archeologických expedícií v Kuvajte, vo Francúzsku a v Guatemale. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Zároveň je šéfredaktorom portálu Historyweb.sk.

 

 

Použitá literatúra

Dresler, P.: Břeclav-Pohansko VIII. Hospodářské zázemí centra nebo jen osady v blízkosti centra. Brno 2016.

 

Internetové odkazy:

a) http://www.economist.com/news/science-and-technology/21569688-genetic-evidence-suggests-four-millennia-ago-group-adventurous-indians?fsrc=scn/fb/te/bl/ed/anantipodeanraj

b) http://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371%2Fjournal.pone.0169486

c) https://uanews.arizona.edu/story/archaeologists-uncover-new-clues-maya-collapse

d) http://icelandmag.visir.is/article/mysterious-rings-reykjavik-possibly-ruins-irish-settlements-dating-viking-age

e) http://www.moesgaardmuseum.dk/besoeg-os/nyheder/smykkevaerksted-i-kuwait/

 

Obrazová príloha: Zurich University of Applied Sciences, L. Bourgeon, A. Burke, Þ. Helgason, T. Higham, T. Inomata, Moesgaard Museum

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Archeologické novinky – júl 2017

Archeologické novinky – júl 2017

Ľudia prišli do Austrálie pravdepodobne skôr, ako sme si mysleli. Cunami z roku 2004 nebola jediná, ktoré zasiahla juhovýchodnú Áziu. V Mexiku objavili vežu postavenú z ľudských lebiek. Najnovšie archeologické výskumy neustále menia náš pohľad na minulosť. celý článok

Novinky z archeológie – máj 2017

Novinky z archeológie – máj 2017

Archeológovia musia opäť meniť evolučný strom ľudí. V Egypte sa objavili viaceré zaujímavé nálezy. V lese Robina Hooda mali Vikingovia posvätné miesto a vedcom sa podarilo rekonštruovať podobu šamanky z Brna. Aký bol mesiac máj v archeológii? celý článok

Archeologické novinky – apríl 2017

Archeologické novinky – apríl 2017

Mnohé objavy v archeológii sa dnes už nezaobídu bez dobrého marketingu. Dnešný archeológ musí vedieť svoj výskum „predať“. Výborná reklama prinesie pozornosť a tá zasa ďalšie prostriedky na vedecký výskum. celý článok

Archeologické novinky – marec 2017

Archeologické novinky – marec 2017

V Egypte objavili gigantickú sochu, na Slovensku sa skúma obrovské avarské pohrebisko a zverejnili sa najnovšie výskumy o mužovi z ľadovca – Ötzim. Aký bol mesiac marec v archeológii? celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.