Nezrelá republika (knižná recenzia)

Publikované : 14.03.2013 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3006

Je iróniou osudu, že Slováci získali štátnu samostatnosť dva razy v 20. storočí a v obidvoch prípadoch sa zdá, akoby nešlo o nadšené rozhodnutie väčšiny slovenského obyvateľstva, ale skôr o prispôsobenie sa okolnostiam. V roku 1992 to bola rezignácia českej strany na ďalšiu existenciu Česko-Slovenska. V roku 1939 to bol v prvom rade tlak nacistického Nemecka. Na tento prvý samostatný útvar Slovákov sa vo svojej knihe bližšie pozrel Jozef Hajko.

Kontroverznosť tejto témy je zrejmá dodnes. Protirečivosť vyplýva z charakteru Slovenského štátu (resp. republiky), ktorý bol celý čas ovládaný Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou a manévrovaný zo strany hitlerovskej Tretej ríše. Protirečivosť však nachádzame aj pri jeho vzniku, pretože 14. marca 1939 boli poslanci slovenského snemu donútení vyhlásiť samostatnosť v podstate pod nátlakom. Autor knihy potvrdzuje oba parametre Slovenska: jasne vidí rukopis Nemecka na zákone o samostatnosti Slovenska, no polemizuje s otázkou fašistického režimu. Prikláňa sa skôr k názoru, že na Slovensku možno nájsť niektoré znaky fašizmu a vládnu štátostranu chápe skôr ako autoritársku organizáciu na čele s nedemokraticky zmýšľajúcim Jozefom Tisom.

Autor knihy sa pokúsil taktiež o určitú analýzu Slovenského národného povstania so všetkými jeho kladmi i zápormi. Všíma si problematické pôsobenie partizánov i chyby pri príprave a vypuknutí povstania. Nechýba ani zasadenie udalostí na Slovensku do celoeurópskeho meradla.

Slovenský štát však nebol len o štátostrane a o povstaní; k rovnako kontroverzným témam tohto obdobia patria konfesionálne vzťahy na Slovensku, tzv. židovská otázka a podiel režimu i domáceho obyvateľstva na jej „riešení“. Dodnes však rezonuje aj problematika hospodárskeho vývoja Slovenska počas 2. svetovej vojny. Je nepochybné, že aj vďaka relatívne priaznivým pomerom sa nezanedbateľná časť obyvateľstva stotožnila s novým štátom a iste aj s jeho režimom.

Autor knihy sa rozhodol opísať dejiny vojnového Slovenska z viacerých strán a predstavil aj rozmanitosť pohľadov na jeho charakter, na jeho obyvateľov, i na jeho kultúrne, vedecké či náboženské osobnosti. Kniha, písaná vynikajúcim štýlom, je prínosná tak pre vedeckú, ako aj pre laickú verejnosť.

 

Miroslav Lysý

 

 

Jozef Hajko: Nezrelá republika. Slovensko v rokoch 1939 – 1945. Bratislava : Slovart 2009. 416 strán, tvrdá väzba. ISBN 978-80-8085-872-8.

 

 

Obrazová príloha: Slovart

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Prečo idú chlapi do vojny?

Prečo idú chlapi do vojny?

Otázka, prečo idú chlapi do vojny, tak či onak formulovaná, stojí za nepreberným množstvom odborných štúdií, reportáží, úvah či rozmanitých prejavov umeleckej výpovede. celý článok

Alexander Mach bol srdcom fašista

Alexander Mach bol srdcom fašista

Necelých 40 rokov po jeho smrti sme sa konečne dočkali prvého kvalitného a komplexného životopisu jednej z najčernejších postáv slovenských dejín Alexandra Macha. Autorom je mladý historik Anton Hruboň a jeho kniha vychádza z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch. celý článok

Sienkiewicz sa nebál ani politickej konfrontácie

Sienkiewicz sa nebál ani politickej konfrontácie

Jeho meno je neodvratne späté s veľdielami poľskej beletrie. Ohňom a mečom, Potopa, Pan Wolodyjowski či Quo Vadis sú tituly, ktoré hladili poľskú dušu v časoch, keď sa kedysi hrdý národ hrbil pod vládou cudzích mocností. celý článok

Aké boli osmičkové roky v našich dejinách?

Aké boli osmičkové roky v našich dejinách?

Keď som pred takmer dvadsiatimi rokmi uvidel na pulte jedného kníhkupectva stáť knihu so zvláštnym názvom Osmičky v našich dejinách, ihneď ma zaujala. A to až tak, že som si ju kúpil a začal si z nej doma čítať. Mal som vtedy asi štrnásť rokov, chodil som do osemročného gymnázia a dejepis bol mojím celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.