Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Našli svätý grál hľadačov pokladov

Publikované : 07.12.2015 | Zobrazení: 5886 |
5 minút čítania

Kolumbijské námorníctvo našlo svätý grál hľadačov pokladov. „Výborné správy. Našli sme galeónu San José,“ oznámil na Twitteri kolumbijský prezident Juan Manuel Santos. Loď sa potopila pred viac ako 300 rokmi. Ku dnu klesla aj s jedným z najväčších nákladov cenností, aké sa kedy stratili na mori.

 

V lete 1708 už siedmy rok zúrila vojna o španielske dedičstvo. Bojovalo sa nielen v Európe, ale aj v Amerike. Tamojšie španielske kolónie boli veľmi dôležité, pretože zásobovali metropolu zlatom. Proti španielskym konvojom v Karibiku zasahovali anglické i holandské lode.

Jednu z takýchto akcií podnikol v roku 1708 admirál Charles Wager. Pod svojím velením mal tri veľké vojnové lode so 194 kanónmi a jedno menšie plavidlo. Radovú loď HMS Expedition so 72 kanónmi si Wager zvolil za svoju vlajkovú. V Port Royal na Jamajke sa dozvedel, že v panamskom prístave Portobelo nakladajú zlato do španielskych lodí. Túto lákavú korisť si nemohol nechať ujsť.

Španielsku flotilu tvorilo 17 lodí a jej veliteľom bol generál José Fernández de Santillián. Väčšinu však tvorili obchodné lode. Eskortovali ich tri veľké galeóny so 172 kanónmi a jedna menšia vojnová loď so 40 kanónmi. Vojenským lodiam velil admirál Miguel Agustin Villanueva. Španieli vedeli o prítomnosti nepriateľa, britské lode totiž spozorovali neďaleko Cartageny na karibskom pobreží Kolumbie a cartagenský guvernér vyslal varovanie do ostatných prístavov. Na porade veliteľov sa väčšina z nich vyslovila za to, aby počkali, kým bude cesta popri pobreží voľná. Villanueva na to však nedbal. „Moria sú šíre a ich prúdy rozličné,“ vyhlásil. Poháňalo ho aj to, že v Havane sa chystala na plavbu do Európy veľká flotila pod velením francúzskeho admirála Jeana du Casse. Ten chcel vyraziť ešte pred začiatkom sezóny hurikánov a pohrozil, že ak sa k nemu Villanueva včas nepripojí, vydá sa na plavbu cez Atlantik bez neho.

 

Bitka pri Cartagene

Španieli teda vyrazili z Portobela 28. mája a dúfali, že sa prešmyknú do Cartageny. Zlato rozdelili medzi tri najväčšie galeóny, na ktorých malo byť najlepšie chránené. V noci 7. júna zakotvili pri Isla de Barú, približne 50 km od Cartageny. Ak by boli pokračovali v plavbe aj po zotmení, zrejme by sa boli dostali bezpečne do prístavu. Na druhý deň im však v plavbe bránil nepriaznivý vietor a prúdenie. Španieli preto museli ostať pri ostrove. Okolo tretej popoludní 8. júna 1708 sa na obzore objavili plachty štyroch lodí. Boli to Angličania a vietor ich hnal priamo ku španielskej flotile. Admirál Villanueva zoradil svoje lode do bojovej línie a namieril na severozápad. Španieli mali viac lodí, ale tie anglické boli väčšie a silnejšie. Wager sa rozhodol zaútočiť na tri španielske galeóny, o ktorých správne predpokladal, že vezú najcennejší náklad. Jeho úmysel bol jasný – priblížiť sa čo najviac, lode poškodiť kanonádou a po zahákovaní ich obsadiť.

HMS Kingston so 64 kanónmi zaútočila na španielsku vlajkovú loď San Joaquín, ktorá mala rovnaký počet kanónov. Po dvoch hodinách sa ich boj skončil nerozhodne a admirál Villanueva unikol. Jeho galeóna sa dostala do Cartageny aj s nákladom 5 miliónov pesos v zlate. Zvyšné dve galeóny také šťastie nemali.

Na 64-delovú San José sa zamerala 72-delová HMS Expedition. Wagerova vlajková loď sa priblížila až na dostrel z pištole. Zúrivá prestrelka trvala hodinu a pol, keď podľa anglických svedectiev španielska galeóna vyletela do povetria. Výbuch vyrazil bok lode a tá okamžite klesla ku dnu. Z približne 700 ľudí na jej palube sa podarilo zachrániť iba jedenástim. Plamene preskočili aj na HMS Expedition a jej posádka mala plné ruky práce s hasením.

Tretia galeóna Santa Cruz so 44 kanónmi spočiatku unikala. Wager sa však rozhodol pokračovať v akcii aj po zotmení, pretože bol práve spln. O druhej hodine v noci sa Angličanom podarilo Santa Cruz vypátrať a po krátkom boji obsadiť. Poklad na jej palube bol zo všetkých troch galeón najmenší. Podiel z koristi však aj tak urobil z Wagera bohatého muža.

Španielskym obchodným lodiam sa podarilo uniknúť takmer všetkým s výnimkou jedinej, ktorú v obkľúčení Angličanov zničila vlastná posádka.

 

Miliardy dolárov

Odhadovalo sa, že San José klesla na dno s pokladom v hodnote 4 až 17 miliárd dolárov. Jej presný náklad totiž nie je známy. Odhaduje sa, že viezla najmenej 7 miliónov pesos v zlate. Ďalšie zlato a striebro však s istotou viezli jej velitelia ako svoj osobný majetok. Na palube boli aj drahé kamene, spomína sa niekoľko truhlíc smaragdov.

San José je jednou z viac ako tisíc plachetníc, ktoré sa potopili pri karibskom pobreží Kolumbie. Jej poklad je však jednoznačne najväčší. Pokusy nájsť toto bohatstvo trvajú už niekoľko desaťročí. V roku 1980 kolumbijská vláda povolila pátranie spoločnosti Glocca Mora. O rok neskôr firma ohlásila nález San José a uzavrela dohodu, podľa ktorej kolumbijská vláda dostane 65 percent z hodnoty nálezu. Glocca Mora neskôr previedla svoje práva na spoločnosť Sea Search Armada. Kolumbijský parlament však vzápätí schválil zákon, ktorý by podiel súkromnej firmy výrazne znížil. Kolumbia navyše spochybnila, že sa San José podarilo nájsť. Prípad sa dlho riešil na súdoch v Kolumbii i v USA. V roku 2011 americký súd nárok Sea Search Armada zamietol.

Prezident Santos teraz oznámil, že pravé miesto potopenia San José objavilo až kolumbijské námorníctvo 27. novembra tohto roku. Nález oznámili až o týždeň neskôr, keď sa ho podarilo verifikovať. Galeóna podľa prezidentského úradu leží ďaleko od miest, kam sa doterajšie pátranie sústreďovalo. Na dne v hĺbke 300 metrov sa našli bronzové kanóny, podľa ktorých vrak identifikovali. Ďalej sa našli aj osobné zbrane, porcelán a keramické nádoby. O poklade Santos bližšie nehovoril, ale uviedol, že jeho hodnotu odhadujú najmenej na miliardu dolárov. Vylovenie všetkých predmetov potrvá niekoľko rokov. Potom ich vystavia v múzeu, ktoré na tento účel postavia v Cartagene.

Zaujímavé je, že podľa doterajších zistení San José nevybuchla tak, ako to popisuje väčšina historických kníh. Keramika a porcelán by silnú explóziu neprežili v takom dobrom stave. San José má zrejme na svedomí skôr silný požiar, ktorý vo svojom svedectve opísal kapitán Arauz z menšej španielskej plachetnice, ktorá sa v bitke plavila za galeónou. Podľa neho vyšľahli z lode plamene, ktoré rýchlo dosiahli výšku vrcholkov sťažňov. Galeónu vzápätí zahalili kúdoly dymu. Keď sa o 15 minút dym rozplynul, po San José nebolo ani pamiatky. Ak by vybuchla a šla ihneď ku dnu, hustý dym by sa na hladine nedržal tak dlho.

 

 

Mgr. Miroslav Barič, absolvent žurnalistiky a pedagogiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako redaktor zahraničných oddelení v agentúre SITA a v denníkoch Národná Obroda, Plus Jeden Deň a Nový Čas. Zaujíma sa o vojenskú techniku a o históriu druhej svetovej vojny. Publikoval aj v časopisoch Obrana a Hobby Historie.

 

Internetové odkazy:

a) http://www.bbc.com/news/world-latin-america-35014600

b) http://www.npr.org/sections/thetwo-way/2015/12/05/458586878/wreck-of-legendary-spanish-galleon-is-found-colombia-says

c) http://www.treasureexpeditions.com/shipwreck_san_jose_treasure_1.htm

d) http://www.oldsaltblog.com/2012/02/galleon-san-jose-the-holy-grail-of-ship-wrecks/

 

Obrazová príloha: Armada Nacional, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Najstrašidelnejšie lode histórie

Najstrašidelnejšie lode histórie

Námorné dejiny sú plné záhad a zmiznutých lodí alebo plavidiel, z ktorých sa pre zmenu záhadne stratila posádka. More k takýmto príbehom priam láka. Svetový oceán pokrýva takmer tri štvrtiny povrchu Zeme a na jeho dne spočívajú odhadom 3 milióny vrakov lodí. celý článok

Našli vrak najväčšej bitevnej lode

Našli vrak najväčšej bitevnej lode

Našli sme bitevnú loď Musaši z druhej svetovej vojny, potopenú v roku 1944. Touto správou na Twitteri ohlásil americký miliardár a filantrop Paul Allen úspech osemročného pátrania. celý článok

Záhadné zmiznutie bitevnej lode

Záhadné zmiznutie bitevnej lode

Brazílske vojnové námorníctvo existuje už pomaly 200 rokov a v rámci Južnej Ameriky tradične patrí k silnej trojici regionálnych veľmocí ABC (Argentína, Brazília, Chile). celý článok

Bojová loď, ktorá zmenila moria

Bojová loď, ktorá zmenila moria

Rozvoj vedy a techniky v druhej polovici 19. storočia sa zákonite odzrkadlil v súvekom vojenskom arzenáli. V priebehu necelého storočia vystriedali parné turbíny plachetnice a namiesto drevených korábov brázdili vlny oceánov opancierované lode. celý článok

Lode objaviteľov

Lode objaviteľov

„Jedného dňa nadíde čas, keď Ókeanos zlomí okovy prírody a Téthys odhalí nové svety a Thúlé už nebude poslednou z krajín.“ (Seneca, Medea) celý článok

Diskusia