Denník N

Prihlásenie | Registrácia Zabudnuté heslo

Našli ponorku, ktorú potopila morská príšera

Publikované : 23.10.2016 | Zobrazení: 11295 |
4 minúty čítania

Po takmer 100 rokoch sa podarilo na morskom dne medzi Škótskom a Severným Írskom nájsť vrak nemeckej ponorky. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o plavidlo UB 85, ktoré sa potopilo po boji s britskou loďou. Podľa legendy ho však má na svedomí morská príšera.

 

Vrak našli pracovníci, ktorí na dno kladú elektrické káble. Vedenie s dĺžkou 385 km bude prenášať energiu z obnoviteľných zdrojov v Škótsku do Anglicka a Walesu. Ponorka ležala iba 120 metrov od plánovanej trasy neďaleko škótskeho mesta Stranraer. Na sonarových záberoch vidno dobre zachovaný trup ponorky s menším poľom trosiek za kormou.

V Írskom mori sa potopilo najmenej 12 nemeckých a britských ponoriek. Podľa konštrukcie však experti určili, že vrak je nemeckého typu UB III z prvej svetovej vojny. Takéto ponorky sa tu potopili iba dve. UB 82 klesla podľa dobových záznamov na dno 17. apríla 1918 približne 25 míľ severozápadne od miesta, kde sa teraz našiel vrak. Po boji s dvomi britskými loďami zahynula celá jej posádka. UB 85 sa podľa britského hlásenia potopila 30. apríla 1918 iba 10 míľ južne od nájdeného vraku. Preto sa odborníci prikláňajú skôr k druhej možnosti.

S identifikáciou pomohol historik a námorný archeológ Innes McCartney. Priznal, že z doterajších dôkazov sa nedá jednoznačne určiť, či je to UB 85 alebo jej sesterská loď UB 82. „Bolo prakticky nemožné odlíšiť ich od seba, okrem čísel, ktoré mali na sebe počas služby namaľované. Tie sú teraz, samozrejme, dávno zotreté,“ povedal McCartney pre BBC. „Pokiaľ potápač nenájde značku lodenice, nemôžeme to povedať naisto. Ale áno, sme určite bližšie k objasneniu takzvanej záhady UB 85 a príčiny jej potopenia – či už to bola mechanická porucha, alebo niečo ťažšie vysvetliteľné,“ dodal McCartney.

Niečím ťažšie vysvetliteľným mal historik na mysli útok morskej príšery, o ktorom vypovedala posádka UB 85, keď ju zajali Briti.

 

Nedosiahli žiadny úspech

Ponorka bola jednou z 95 dokončených plavidiel typu UB III. Išlo o najpočetnejšiu triedu nemeckých ponoriek v prvej svetovej vojne. UB 85 začali stavať v januári 1917 a na vodu ju spustili 26. októbra 1917. Mala dĺžku 56 metrov a výtlak 515 ton na hladine. Hlavnú výzbroj tvorilo päť torpédometov – štyri na prove a jeden na korme. Na palube niesla spolu 10 torpéd. Pri boji na hladine mala posádka k dispozícii kanón kalibru 88 mm.

UB 85 zaradili do služby 24. novembra 1917. Jej veliteľom sa stal kapitán Günther Krech. Bola to jeho prvá ponorka. S posádkou 33 mužov absolvoval Krech výcvik a 10. februára 1918 vyrazili na prvú bojovú plavbu. Nedosiahli však pri nej ani jeden úspech. Žiadnu spojeneckú loď nepotopili ani pri druhej plavbe v apríli 1918. Naopak, ich ponorka sa stala obeťou. Všetkých 34 mužov potopenie UB 85 prežilo a neskôr mohli vypovedať.

Kapitán Krech uviedol, že loď museli opustiť v noci po útoku „príšery“, ktorú aj patrične opísal. Podľa neho mala „veľké oči na rohatej lebke a zuby, ktoré sa blyšťali v mesačnom svite“. Posádka na netvora strieľala zo svojich osobných zbraní, ale neúspešne. Ponorka bola v boji s „príšerou“ vážne poškodená a nemohla sa ukryť pod hladinu. Keď sa objavila britská loď, nemeckí námorníci svoje plavidlo opustili.

Innes McCartney ponúka trochu iný výklad. „Skutočnou morskou príšerou bola ponorka, ktorej úlohou bolo potápať iné lode. V noci bola na hladine, nabíjala si batérie a pritom ju nachytali. Nemci videli blížiacu sa hliadkovú loď a pokúsili sa núdzovou ponoriť a zmiznúť. Keď boli pod hladinou, začala do ponorky zhora prúdiť voda. Nemali inú možnosť, ako naraz vytlačiť vodu zo všetkých balastných nádrží a dostať sa opäť na hladinu. Keď sa im to podarilo, jediné, čo mohli urobiť, bolo vzdať sa,“ popísal McCartney. Server uboat.net uvádza ešte niekoľko detailov navyše. Voda do ponorky začala vnikať cez poklop, ktorý neskúsená posádka pri rýchlom núdzovom ponore zle uzavrela. Po opätovnom vynorení bola UB 85 pod paľbou a posádka ju musela opustiť.

 

Namiesto mín lovili ponorky

Zničenie ponorky sa pripisuje korvete HMS Coreopsis. Tú stavali v približne rovnakom čase ako jej protivníka. Na vodu ju spustili 15. septembra 1917. Patrila do triedy Anchusa, ktorú tvorilo 28 plavidiel. Najprv ich začali stavať ako mínolovky, na tento účel mali zosilnenú provu s trojitou obšívkou. Mali tak väčšiu šancu prežiť prípadný výbuch míny. V priebehu prvej svetovej vojny sa však väčšou hrozbou stali ponorky a z triedy Anchusa sa stali protiponorkové plavidlá. Mali dĺžku 76 metrov, výtlak 1300 ton a posádku 93 námorníkov. Výzbroj tvorili dva kanóny kalibru 102 mm, kanón kalibru 76 mm a vrhače hlbinných náloží. Pre HMS Coreopsis bolo potopenie UB 85 a zajatie jej posádky za vojny jediným úspechom. Jeho hodnotu však zvyšuje fakt, že šesť jej sesterských lodí bolo, naopak, potopených nemeckými ponorkami. Po vojne už nebola potrebná, a tak ju 6. septembra 1922 predali do šrotu.

 

Nezabúdajte na lochnesku!

Kryptozoológovia však jednoznačne veria svedectvu kapitána Krecha. Opierajú sa aj o to, že v oblasti bolo hlásených viacero pozorovaní morských príšer. V máji 1917 videl veľkého morského hada aj kapitán a viacerí dôstojníci britskej transportnej lode HMS Hilary. A Škótsko je predsa domovom najslávnejšej vodnej príšery, lochnesky!

McCartney sa však z toho smeje. Historky o ponorkách sa podľa neho šírili vďaka tomu, že informácie o nich aj po vojne podliehali utajeniu. To dávalo veľký priestor na konšpirácie. „Mnohé príbehy vznikli vďaka tomu, že sa novinári a bývalí námorníci rozprávali neskoro v noci po nejakom veľmi peknom večeri,“ uzatvára to McCartney.

Kapitán Krech nemal šancu sa k svojej výpovedi vyjadriť znova. Zo zajatia sa nikdy nedostal, zomrel 5. marca 1919 vo veku 33 rokov v britskej nemocnici.

 

 

Mgr. Miroslav Barič, absolvent žurnalistiky a pedagogiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako redaktor zahraničných oddelení v agentúre SITA a v denníkoch Národná Obroda, Plus Jeden Deň a Nový Čas. Zaujíma sa o vojenskú techniku a o históriu druhej svetovej vojny. Publikoval aj v časopisoch Obrana a Hobby Historie.

 

 

Internetové odkazy:

a) http://www.bbc.com/news/uk-scotland-south-scotland-37691283

b) http://www.uboat.net/wwi/boats/index.html?boat=UB+85

c) http://www.ibtimes.co.uk/did-nessie-help-win-war-german-u-boat-sunk-by-sea-monster-discovered-off-scottish-coast-1587173

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Slobodní Francúzi zvíťazili na Sahare

Slobodní Francúzi zvíťazili na Sahare

K najmenej známym bojiskám druhej svetovej vojny určite patrí čadsko-líbyjské pohraničie, kde prebiehali urputné boje medzi Talianmi a Slobodnými Francúzmi. celý článok

Ako Slobodní Francúzi uskutočnili prevrat v rovníkovej Afrike

Ako Slobodní Francúzi uskutočnili prevrat v rovníkovej Afrike

Druhá svetová vojna bola skutočne globálnym svetovým konfliktom, ktorý sa odohrával v podstate na všetkých kontinentoch a všetkých moriach. Obsahuje množstvo okrajových, dnes prakticky zabudnutých epizód, ktoré však pomáhajú ilustrovať jeho rozsah, a tiež vysvetliť globálne stratégie jeho aktérov. celý článok

Zachránil nemecký tesár Anglicko od porážky?

Zachránil nemecký tesár Anglicko od porážky?

Druhá svetová vojna už trvala takmer 70 dní. Poľsko zmizlo z mapy Európy a politici, vojaci aj diplomati v Londýne, Paríži a Berlíne napäto čakali, čo urobí ten druhý. O ďalšom osude Európy však mohol rozhodnúť jeden naštvaný tesár. celý článok

Aký bol v skutočnosti Gándhí?

Aký bol v skutočnosti Gándhí?

Móhandás Karamčand Gándhí je predovšetkým v Indii vnímaný ako úspešný politik, vizionár a neúnavný bojovník za indickú nezávislosť. Mal však aj temné stránky. Nedávno sme si pripomínali 150 rokov od jeho narodenia. Aký v skutočnosti bol? celý článok

Kto bol legendárny izraelský špión Eli Kohen?

Kto bol legendárny izraelský špión Eli Kohen?

Eli Kohen bol špiónom tajnej služby Mosad a v Izraeli je oslavovaný ako národný hrdina. O jeho fascinujúcom životnom príbehu bolo napísaných niekoľko kníh, desiatky článkov i film. Teraz si na Netflixe môžete pozrieť minisériu Špión. celý článok

Diskusia